Prezident k výročiu Matice: Aj vďaka nej slovenský národ prekonal nepriaznivé okolnosti

Matica slovenská, ktorej zrod si práve dnes pripomíname, má zásadný podiel na tom, že slovenský národ prekonal nepriaznivé okolnosti a napriek všetkým úskaliam a prekážkam napokon zavŕšil svoje národnoemancipačné snahy, píše na sociálnej sieti k výročiu založenia národnej kultúrnej ustanovizne, Matice slovenskej, prezident SR Peter Pellegrini.

Podľa neho z odkazu Matice je zrejmé a stále aktuálne, že aj cesta k ekonomickému napredovaniu vedie iba cez rozkvet kultúry, vzdelania, ale i mravnosti.

A rovnako dôležitými hodnotami, ktoré stáli pri jej zrode a naliehavo po nich voláme aj dnes, sú súdržnosť národa, schopnosť zmieriť sa a zasadiť sa za spoločnú vec

hodnotí jej prínos aj pre dnešnú éru hlava štátu.

Prezident je presvedčený, že „je výzvou pre každého z nás, aby sme sa usilovali napĺňať tieto ciele a posolstvá, ktoré sa spájajú s výraznými míľnikmi našej histórie a tým prispievali k napredovaniu slovenského národa a slovenskej spoločnosti“.

Informačné pozadie k téme: Založenie Matice slovenskej

Neodmysliteľnou súčasťou každého národného spoločenstva sú jeho identifikačné charakteristické znaky, ktoré na jednej strane kultivujú historickú pamäť, tradície a obyčaje a na druhej strane sú podnecujúcim faktorom, inšpiráciou na ďalšie formovanie spoločenského života vrátane rozmanitých oblastí ľudskej činnosti.

Azda najcennejším príkladom tohto všetkého v slovenskom historickom kontexte je práve Matica slovenská, ktorá rovnako ako včera aj dnes si kladie za primárne poslanie uchovávať trváce hodnoty slovenského národa a naďalej ich tak rozširovať medzi ľuďom.

Práve dnešné 161. výročie augustových slávností a založenie Matice slovenskej nás všetkých nabáda, aby sme sa vrátili späť v čase a opätovne si pripomenuli závažné historické udalosti, ktoré nemalou mierou zasiahli do slovenských dejín.

Obdobie 19. storočia nie je zaiste len tak “populárno-historicky” nazývané obdobím “dlhého 19. storočia”. Na konci 18. storočia a v priebehu 19. storočia sa zrodili spoločensko-politické prúdy, prebehli závažné udalosti, ktoré mali zásadný dosah na formovanie slovanských národov, a teda súčasne podnietili aj vznik slovanských matíc, osobitne tiež Maticu slovenskú.

Okrem toho spolky, ako fenomén 19. storočia, všeobecne vznikali na základe dobrovoľného združovania členov v súvislosti so spoločnými zjednocujúcimi záujmami a boli v danom čase najlepšou možnosťou ako vyhovieť náročným požiadavkám národných buditeľov, to znamená pestovať príslušnosť k slovenskému národu a zároveň popritom zvyšovať kultivovanosť a vôbec vzdelanosť všetkých spoločenských vrstiev bez rozdielu.

Po nesmierne náročnej a obetavej práci sa nakoniec podarilo dosiahnuť založenie Matice slovenskej. Kroky slovenských národných buditeľov zo všetkých kútov smerovali do slovenského mestečka Martin, kde sa 4. augusta 1863 uskutočnilo ustanovujúce 1. valné zhromaždenie Matice slovenskej, ktoré sa symbolicky konalo práve pri príležitosti miléniových slávností príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie.

V duchu náboženskej tolerancie a nadkonfesionálneho charakteru zakladajúceho spolku za predsedu zvolili banskobystrického katolíckeho biskupa Štefana Moysesa a za prvého podpredsedu evanjelického superintendenta Karola Kuzmányho.

O tom, že sa skutočne jednalo o závažný čin v histórii Slovákov z pohľadu našich národných velikánov nám dokazuje aj to, že v radoch prvého matičného výboru aktívne pracovali aj také osobnosti, ako boli Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Ján Francisci, Štefan Marko Daxner, Viliam Pauliny-Tóth a mnohí ďalší. Vychádzajúc z tohto všetkého vrátane dejinných procesov naplnených častými zvratmi, meniacimi sa ideológiami predstavovala práve matičná myšlienka určitú slovenskú nádej, že nad dedičstvom našich otcov má kto bdieť.

Aj to je jedným z dôvodov, prečo si nepretržite treba pripomínať, že Matica slovenská nie je prežitkom doby, pretože jej verná služba ľudu je stále potrebná. Napokon nám o tomto podáva svedectvo samotný cieľ činnosti Matice slovenskej: “V členoch slovenského národa mravnú a umnú vzdelanosť budiť, rozširovať a utvrdzovať; slovenskú literatúru a krásne umenia pestovať a podporovať a tým i hmotný dobrobyt slovenského národa napomáhať, a na jeho zvelebení pracovať”.

Autorom textu je Dr. Jaroslav Durec z SHÚ MS. / skspravy.sk /