Prevádzkovateľ siete potrubí Nord Stream informoval o bezprecedentných škodách spôsobených na troch častiach systému plynovodov v Baltskom mori

Rusko nevylučuje sabotáž „Ide o problém súvisiaci s energetickou bezpečnosťou celého kontinentu,“ varoval hovorca Kremľa.

V utorok boli zaznamenané úniky plynu aj na potrubí Nord Stream 1 v dánskych a vo švédskych vodách. 

Rusko nevylučuje sabotáž ako dôvod poškodenia ruskej siete plynovodov Nord Stream v Baltskom mori. Vyhlásil to v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov počas konferenčného hovoru s novinármi. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Spoločnosť Nord Stream AG, prevádzkovateľ siete potrubí, v utorok informovala, že na troch častiach systému plynovodov Nord Stream zaznamenala počas jedného dňa „bezprecedentné“ škody.

Už v pondelok (26. 9.) popoludní oznámila prudký pokles tlaku v nepoužívanom potrubí Nord Stream 2. Príčinou bol únik plynu juhovýchodne od dánskeho ostrova Bornholm. V utorok boli zaznamenané úniky plynu aj na potrubí Nord Stream 1 v dánskych a vo švédskych vodách.

„Momentálne nie je možné vylúčiť žiadnu možnosť,“ povedal Peskov novinárom, keď sa ho pýtali, či bola príčinou škôd sabotáž.

Vyhlásil, že Kremeľ je veľmi znepokojený situáciou, ktorá si vyžaduje rýchle vyšetrenie, keďže ide o otázku energetickej bezpečnosti pre „celý kontinent“. „Toto je veľmi znepokojujúca správa. V skutočnosti hovoríme o škodách nejasného charakteru na plynovode v dánskej ekonomickej zóne,“ povedal.

„Ide o problém súvisiaci s energetickou bezpečnosťou celého kontinentu,“ dodal.

Spoločnosť Nord Stream AG informovala, že nie je možné odhadnúť, kedy bude obnovená prevádzková kapacita plynárenskej siete.

Plynovod Nord Stream 1, ktorý pozostáva z dvoch paralelných potrubí s kapacitou 27,5 miliardy kubických metrov (m3) ročne, začal dodávať plyn priamo z Ruska do Nemecka v roku 2011.

Nord Stream 2, ktorý beží takmer paralelne s Nord Stream 1, bol postavený v septembri 2021, ale nikdy nebol spustený, pretože Nemecko mu odmietlo udeliť certifikát. Projekt bol úplne zastavený len niekoľko dní predtým, ako Moskva 24. februára vyslala svojich vojakov na Ukrajinu.

Zdroj: hnonline.sk