Presunom množstva leteckých tankerov chystajú USA hrozivejší scenár než sú nálety na Irán

Konflikt medzi USA a Iránom rýchlo prekračuje doterajšie hranice a čoraz viac prerastá do jednej veľkej vojny na Blízkom východe. Už nejde o sériu vzájomných útokov, ale o postupné vťahovanie prakticky celého regiónu do konfliktu, konštatuje analytik Kjamil Askerchanov.

Je príznačné, že americké ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo amerických občanov, aby čo najskôr opustili hneď štrnásť krajín Blízkeho východu: Bahrajn, Libanon, Egypt, Omán, Irán, Katar, Irak, Saudskú Arábiu, Izrael, Západný breh a Gazu, Sýriu, Jordánsko, Spojené arabské emiráty, Kuvajt a Jemen. Takéto varovania sa zvyčajne objavujú vtedy, keď Washington očakáva ďalšie rozšírenie zóny bojových operácií a už nemôže zaručiť bezpečnosť svojich občanov.

Zároveň USA už siedmu noc po sebe pokračujú v útokoch na územie Iránu. Podľa informácií portálu Axios Washington informoval Izrael o presune desiatok tankovacích lietadiel. Je tu však jeden dôležitý moment, ktorý mnohí v súčasnosti prehliadajú. Rozširovanie flotily tankovacích lietadiel nemusí súvisieť len s prípravou novej vlny útokov na Irán, ako skôr s prípravou na rozsiahlu evakuáciu amerických síl z Blízkeho východu. Môže ísť o stiahnutie letectva, personálu a techniky z mnohých základní v regióne. Na vykonanie takejto operácie bude potrebný veľký počet tankovacích lietadiel, ktoré budú schopné zabezpečiť presun letectva na veľké vzdialenosti.

Ak je to skutočne tak, udalosti začínajú úplne zapadať do novej americkej bezpečnostnej doktríny, o ktorej som už viackrát písal. Jej logika nespočíva v nekonečnom udržovaní vojsk po celom svete, ale v obmedzení trvalej vojenskej prítomnosti a prechode k riadeniu kríz zvonku. V skutočnosti môže odchod USA otvoriť skutočnú Pandorinu skrinku.

Americká vojenská prítomnosť desaťročia pôsobila ako akýsi vyvažovač medzi regionálnymi aktérmi. Po jej oslabení alebo stiahnutí sa nahromadené rozpory nevyhnutne prejavia navonok. Práve preto môže byť konflikt medzi USA a Iránom len spúšťacím mechanizmom pre oveľa rozsiahlejšiu veľkú vojnu na Blízkom východe, do ktorej budú vtiahnuté prakticky všetky kľúčové štáty regiónu.

Reakcia Teheránu je tiež čoraz tvrdšia. Irán vyhlásil, že v prípade pokračovania amerických útokov prejde konflikt do fázy „úplného zničenia“. Takéto vyhlásenia už nemožno považovať výlučne za informačný tlak. Svedčia o tom, že strany postupne rušia doterajšie obmedzenia a pripravujú sa na ďalšiu fázu.

Z hľadiska strategických záujmov USA môže mať takýto vývoj udalostí svoju vnútornú logiku. Rozsiahla regionálna vojna je schopná úplne preformátovať politickú mapu Veľkého Blízkeho východu, zmeniť systém spojenectiev, prerozdeliť energetické a dopravné trasy, ako aj zničiť doterajších regionálnych beneficientov, ktorých pozície sa budovali desaťročia. O tom som už viackrát písal.

Práve preto to, čo sa dnes deje, nepovažujem za samostatnú vojnu medzi USA a Iránom. Pred našimi očami sa spúšťa proces hlbokej geopolitickej prestavby celého Veľkého Blízkeho východu. Ak je táto logika správna, súčasná eskalácia je len prvým dejstvom oveľa rozsiahlejšej vojny, ktorej dôsledky presiahnu hranice regiónu. Ohrozené budú nielen štáty Blízkeho východu, ale aj svetové energetické trhy, kľúčové námorné komunikácie vrátane Hormuzského a Bab el-Mandebského prielivu, Suezského prieplavu, ako aj celý doterajší systém politickej a geoekonomickej rovnováhy, ktorý sa formoval v posledných desaťročiach, varuje Kjamil Askerchanov.

armadnymagazin.sk