Pred 80 rokmi, 22. júna 1941 zaútočilo Nemecko na Sovietsky zväz. Útok sa začal bez vyhlásenia vojny.

Pred osemdesiatimi rokmi, 22. júna 1941 Nemecko vierolomne prepadlo ZSSR. Hitler rozhodol o útoku na Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) a dal mu pomenovanie Operácia Barbarossa. Bolo to kódové označenie pre inváziu vojsk Osi do ZSSR, ktorá otvorila východný front a začala vojenskú kampaň označovanú v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu ako Veľká vlastenecká vojna.

Spojenectvo Nemecka, Talianska a Japonska

Os Berlín-Rím-Tokio bola vojensko-politickým zoskupením štátov počas druhej svetovej vojny. Zoskupenie vzniklo v medzivojnovom období ako reakcia na vojenské zmluvy medzi Poľskom, Anglickom a Francúzskom. Vedúcou mocnosťou Osi bolo Nemecko s nacistickým režimom diktátora Adolfa Hitlera. Dôležitou mocnosťou v Európe, tak isto s podobným fašistickým režimom, bolo tiež Taliansko, vedené Benitom Mussolinim.

Nemecko v roku 1939 podpísalo pakt Ribentropa – Molotova. Podľa tajného dodatku predpokladal obsadenie Sovietskym zväzom Besarábie, teda dnešného Moldavska. Tiež rozdelenie Poľska. Dnes sú tieto územia súčasťou Ukrajiny.

Ďalší spojenci Nemecka

V roku 1941 nemecká armáda už nemala na území kontinentálnej Európy žiadnych nepriateľov, keďže porazila Nórsko, Francúzsko aj krajiny Beneluxu. 22. júna 1941 napadlo Nemecko svojho pôvodného spojenca – Sovietsky zväz. K Nemecku sa pripojilo v tejto vojne viacero krajín ako Fínsko, Rumunsko, Maďarsko, Chorvátsko a Slovensko. Vojne proti ZSSR sa ako jediné z nemeckých spojencov vyhlo Bulharsko.

Pred útokom na ZSSR boli do 22. júna 1941 vytvorené štyri armádne skupiny s celkovým počtom 157 divízií a 12 brigád. Z hľadiska strategickej rezervy sa zoskupenie pre operácie na východe skladalo z 183 divízií a 13 brigád.

Ničivá nemecká ofenzíva

Hitlerov prejav k „vojakom východného frontu“ prečítali velitelia až v noci 22. júna 1941, keď už Tretia ríša vyhlásila vojnu ZSSR. V ten istý deň vyhlásilo Taliansko vojnu ZSSR. Talianske jednotky začali nepriateľské akcie 20. júla 1941. Ako prvé krajiny sa k Nemecku pridali  Slovensko a Rumunsko 23. júna 1941, 27. júna 1941  Maďarsko. Nemecká invázia zaskočila sovietske jednotky; hneď prvý deň bola zničená významná časť streliva, pohonných hmôt a vojenskej techniky. Nemcom sa podarilo zabezpečiť úplnú vzdušnú nadvládu. Zbombardovalo prihraničné letiská a tým vyradilo asi 1 200 lietadiel

V skorých ranných hodinách 22. júna, o tretej hodine, sa na sovietske územie presunuli prví snajepri Wehrmachtu a o 4:00 po silnej delostreleckej príprave sa začala invázia vojenských jednotiek, po ktorej nasledovali hlavné sily. Nemecká ofenzíva sa rozvinula na fronte s dĺžkou 3 tisíc km tromi smermi – do Leningradu, Moskvy a Kyjeva . Na morských cestách Baltského a Čierneho mora boli rozmiestnené ponorky a boli položené mínové polia.

Zanechali prvé lásky a išli na front

Pred  80 rokmi, v júni 1941, absolventi škôl Sovietskeho zväzu vstúpili do života, ktorý sa pre mnohých skončil predčasnou a tragickou smrťou a pre pozostalých sa stal činom a zázrakom. Maturitné vysvedčenia sa rozdávali 22. júna 1941. Prečo? Preto, že v tento deň odišli všetci vojensky spôsobilí maturanti na front.

Koľko z nich svetlovlasých, zanechali svoje prvé lásky, nedofajčili svoje posledné cigarety. Ich dievčatá tiež odchádzali na front. Aby sa starali o ranených. Boli pripravení vstúpiť do ohňa, aby horeli, ale dnes vracajú sa späť na fotografiách, listoch, obeliskoch, v názvoch ulíc a v ľudskej pamäti. Bolo to znepokojujúce obdobie, ktoré ich zastihlo. Maturanti len vstúpili do života. Ukázali aké sú ich hodnoty a čoho sú schopní. Celé školské triedy odišli spolu so svojimi triednymi učiteľmi, ktorí ich  naučili, ako žiť a chrániť vlasť.

Zo všetkých mužov sa cez noc stali vojaci

Bolo to zvláštne obdobie, keď ľudí skúšal osud. Keď sa Veľká vlastenecká vojna stala hlavnou udalosťou v živote celej generácie ľudí, vďaka čomu ľudia zabudli na svoj vek a svoju osobnú podobu. Všetci muži sa cez noc stali vojakmi, ktorí mali brániť svoju vlasť.

Jurij Levitan oznamuje začiatok Veľkej vlasteneckej vojny 22. júna 1941. “Pozor! Pozor! Hovorí Moskva. Vysielame dôležitú informáciu vlády. Občania a občianky Sovietskeho zväzu! Dnes o štvrtej hodine ráno, bez akéhokoľvek vyhlásenia vojny, nemecké ozbrojené sily zaútočili na hranice Sovietskeho zväzu. Začala sa Veľká vlastenecká vojna  sovietskeho ľudu proti nemecko-fašistickým útočníkom. Sme v práve. Nepriateľa porazíme. My zvíťazíme.

Drahá mama…

List jedného z maturantov sa zachoval v mestskom múzeu mesta Balašicha neďaleko Moskvy: “Drahá mama, tento list píšem dnes v predvečer odchodu na aktívny front. Dnes nám prečítali rozkaz, v ktorom bolo spomenuté, že ideme na front. Drahá matka, zo srdca žiadam, aby si sa o mňa nestaral, nie som jediný, kto bude brániť svoju vlasť, ale všetku mládež našej krajiny. Naopak, mali by ste byť na to hrdí, že aj váš syn mal tú veľkú česť čeliť tejto krvilačnej šelme fašizmu a bojovať proti nej. Moji spolužiaci sú tam už dlho a ja ešte nie. Potrebujem splatiť aj dlh voči vlasti. Drahý brat Žeňa, oslovujem Ťa ako brata, utešuj našu mamu a vysvetli jej, že je to potrebné. Nedávno som dostal list od strýka Kosťu. Píše, že videl na vlastné oči zlo, ktoré spáchali nacisti. Dovidenia. Pozdravujem všetkých príbuzných“.

Odfotili sa a potom skoro všetci padli na fronte

Dňa 21. júna júna 1941 bol v dedine Berďužje sviatok venovaný ukončeniu sejby. Na dedinskom štadióne bol futbalový zápas. A absolventi školy sa vybrali do okresného mesta kvôli fotografii – odfotiť sa na pamiatku. Ostala len pamiatka. Skoro všetci padli na fronte.

“Na fotografii je 24 ľudí, 18 študentov a šesť učiteľov. Trieda bola priateľská, vedomá. V ich triede sa nezhromaždil žiadny ples. Sedeli pri svojich stoloch a popíjali čaj. Akoby sa vtedy vedelo, že všetci sedeli spolu naposledy. Bola sobota 21. júna 1941.“

Z 18 detí, včerajších desiatych ročníkov školy v dedine Berďjužie, šlo na front 12 ľudí, spolu s nimi boli povolaní aj triedny učiteľ, riaditeľ školy a učiteľ literatúry a ruského jazyka. Odišli po rôznych cestách na rôzne fronty. Sedem chlapov a dvaja učitelia sa z frontu nevrátili, zostali večnými vojakmi. Michail Burundukov poslal domov poslednú pohľadnicu pred rozhodujúcou bitkou a už o ňom neboli správy. Jeho sestra mala tú istú školskú fotografiu, ktorú si nechávala po celý život. Práve preto sa v ZSSR rozdávali maturitné vysvedčenia 22. júna.

Na porážke Nemecka sa podieľali Veľká Británia a Spojené štáty americké plánom o prenájme a pôžičke. Poskytli ZSSR pôžičku na vojenský materiál v hodnote 1 mld. USD.

Pôvodný článok: Zdroj Finančné noviny