Prečo je banderizmus neonacizmus a benderizmus symbol zrady

Podľa politickej reportérky TV JOJ Jany Dibákovej keď poviete, že na Ukrajine je „banderizmus“, tak šírite prokremeľskú propagandu. Čiže vyslovením mena Stepana Banderu ste proti Ukrajine. Veľmi zjednodušené videnie reportérky bulvárnej televízie „o tom nehovorme, lebo to nie je pravda“.

Novinárka Dibáková pri takomto videní nie je sama, stojí za ňou celý „demokratický“, západný, čiže anglosaský svet. „Sláva Ukrajine!“ je normálne; Na stráž!“ ja na basu.

Bandera a Bandery: meno a mesto

Stepan Bandera a mesto Bendery, ktoré sa nachádza v Moldavsku, sú dva rozdielne pojmy. S mestom Bendery sú historicky spojení záporožskí kozáci, ktorí sa sem uchýlili po bitke pri Poltave v roku 1709. Záporožskí kozáci sa pri ťažení švédskeho kráľa Karola XII. na Rusko pridali na stranu švédskeho kráľa, ktorý v tejto bitke utrpel porážku. Rusko zvíťazilo a kozáci sa uchýlili k mestu Bendery, preto sa slovo bendera stalo v Rusku symbolom zrady už v 18.storočí.

Stepan Bandera je iný príbeh – príbeh spojený s nacizmom, s antisemitizmom, s vraždením civilného obyvateľstva v druhej svetovej vojne. Meno Bandera je spojené s nacizmom, reálnym , nie je to výmysel, sú to historické a veľmi smutné fakty. Banderizmus je nacizmus a benderizmus je zrada, či sa to niekomu hodí do mediálneho a politického krámu, alebo nie.

Otázka je, prečo potom Európa, Amerika a celý tzv. vyspelý civilizovaný svet tieto fakty prehliada a nechce ich vidieť? Prečo nechce vidieť ukrajinský nacizmus?  Nacizmus namierený hlavne proti Rusom, ale aj židom, Poliakom a ďalším etnikám.  Produkt „nacizmus“ ako nástroj, ako krompáč keď chcete vykopať základy domu, v tomto prípade vojny.

„Krajne pravicové, antisemitské, protiruské a otvorené fašistické skupiny existovali a existujú ako skaza modernej Ukrajiny“ citujem spravodajskú americkú televíziu CNN z marca 2014.  Takže podľa moderátorky Dibákovej televízia CNN už vtedy robila prokremeľskú propagandu.

Avšak aby sme nezabudli, bulvár je bulvár, proruské média sú proruské, a tie naše, tie „pravé“ sú tie demokratické, mainstreamové. I tie štátne, ktoré si aj priplácame. Tým musíme veriť, tým našim, nie tým čo nie sú naše.

V čase môjho politického pôsobenia som bol členom slovenskej sekcie nemeckého hospodárskeho združenia EES, ktorého prezidentom v tom čase bol  prof. Dr. Bernhard Friedmann.

Pán Friedmann mal prísť na Slovensko a vyslovil želanie, či by sa mohol stretnúť s Vladimírom Mečiarom. Bolo to pre mňa prekvapením, ale prečo nie, keď bude aj pán Mečiar súhlasiť. Stalo sa, zorganizoval som s mojimi kolegami večeru v Bratislave. Uvádzam to preto, lebo pri večeri jeden prítomný podnikateľ hovoril príhodu ako bol na školení v Amerike.

Keď pravda slúži cieľu

„Celý deň sme mali prednášky, počúval som a hovorím si – veď to čo nám hovoria nie je pravda – povedal som to pri večeri prednášajúcemu a ten mi nato odpovedal – koho to zaujíma, že to nie je pravda, nás zaujíma cieľ, výsledok, ktorý chceme dosiahnuť“.

My niekedy nevieme pochopiť ich myslenie, cítenie, chladnokrvnosť jednania, tak ako oni nevedia pochopiť nás a už vôbec nie Rusov a Rusko. Rusko, kde v každej rodine je vojak, vojak ktorý neprežil a padol za rodinu, vojak ktorý slúži a rodina je naňho hrdá.

Z histórie, ktorá je veľmi poučná vyberám ešte jednu myšlienku, anglický kráľ Henrich VIII. je mimo iného známy popravami svojich manželiek. Je veľa dokumentov a historických filmov, veľa popísaného. V jednom dokumente historička hovorí na ospravedlnenie jeho konania – musel prijať i štátnické rozhodnutia, keď sa mal dosiahnuť výsledok dá sa všetko prepáčiť – keď chcel syna, nástupcu na trón a manželka neporodila, čo s ňou? Šup na popravisko.

Keď účel svätí prostriedky

Tieto dve myšlienky som uviedol, aby nám bolo jasné, čo je najdôležitejšie: alfa a omega je dosiahnutie „ušľachtilého“ cieľa. Prostriedky a nástroje treba využiť všetky možné a hlavne účelné, a to už nehovorím o klamstve, to je predsa legitímne.

Vojna nezačala 24. februára 2022, vojna podľa niektorých začala napadnutím Sovietskeho zväzu. Podľa niektorých to bolo skorej a ešte podľa niektorých vojna proti Rusku prebieha nepretržite stáročia.

To, že niekde šarapatia a vraždia nejakí nacisti nie je dôležité, to bude zabudnuté. Zabudnuté v záujme civilizácie. Záleží však, na ktorej strane barikády sa tí páni nacisti ocitnú.

Priatelia, vrátim sa do smutnej reality dnešných dní, keď potrebujeme dosiahnuť ušľachtilý cieľ – rozbiť a podmaniť si Rusko, tak nám pomôžu i nacisti, nacionalisti, banderovci, len o nich nehovorme. Naša mocná priateľka „propaganda“ a prepisovači dejín si s tým už poradia.

Na jednej strane je „Sláva Ukrajine!“ – aj tej banderovskej, neonacistickej. Na strane druhej je „denacifikácia“ takejto krajiny. Kto ale vyčistí médiá od glorifikácie banderizmu a neonacizmu? Pred týmto nás NATO ne(o)chráni.

Miroslav Jureňa

sk správy