Pre európske krajiny je iracionálne a deštruktívne „smerovať k americkej línii“ vo vojne na Ukrajine

Prebiehajúca vojna na Ukrajine hlboko rozdelila medzinárodnú mienku a veľké zapojenie európskych krajín pod záštitou NATO vyvolalo významnú diskusiu. Je čoraz jasnejšie, že rozhodnutie Európy spojiť sa s prístupom Spojených štátov ku konfliktu nie je len otázne, ale hraničí s iracionalitou.

Toto slepé pridržiavanie sa politiky USA prostredníctvom zapojenia NATO predstavuje pre európske krajiny mnohé ekonomické, politické a strategické riziká – riziká, ktoré by z dlhodobého hľadiska mohli prevážiť akékoľvek potenciálne výhody.

Hospodársky vplyv na Európu

Z ekonomického hľadiska sú dôsledky účasti Európy vo vojne už katastrofálne. Európa čelí inflačným tlakom, energetickým krízam a narušeniam obchodu, najmä s Ruskom, jedným z jej kľúčových dodávateľov energie.

Mnohé európske ekonomiky sa už snažili dostať z pandémie a teraz sa v dôsledku sankcií uvalených na Rusko ocitli v ďalších ekonomických otrasoch.

Európska energetická bezpečnosť bola kriticky ohrozená. Vojna viedla k prudkému nárastu cien energií na celom kontinente, najmä v krajinách silne závislých od ruského zemného plynu.

Napríklad Nemecko, európska ekonomická veľmoc, zaznamenalo značné ekonomické neúspechy, keď sa snažilo nájsť alternatívne zdroje energie. Prechod k drahším a menej spoľahlivým energetickým riešeniam, ako je dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) zo Spojených štátov, zaťažil priemysel aj domácnosti.

Pre mnohých Európanov je ťažké ospravedlniť dôvod tohto ekonomického sebapoškodzovania. Prečo by mala Európa obetovať svoju ekonomickú stabilitu a energetickú bezpečnosť v prospech americkej politiky, najmä keď USA čelia oveľa menšiemu počtu bezprostredných následkov konfliktu?

Strategické úskalia zapojenia NATO

Úloha NATO v konflikte situáciu pre Európu ešte viac komplikuje. Pôvodne vytvorená ako obranná aliancia počas studenej vojny, súčasná angažovanosť NATO na Ukrajine zaujala ofenzívnejší a intervenčnejší postoj, ktorý odráža skôr geopolitické záujmy USA ako záujmy Európy. Zatiaľ čo USA vidia Rusko ako primárneho protivníka v snahe o globálnu dominanciu, Európa zdieľa so svojím východným susedom oveľa komplexnejší a prepojenejší vzťah.

Historicky majú Európa a Rusko spoločné hlboké ekonomické, kultúrne a bezpečnostné väzby.

Pre mnohé európske krajiny, najmä tie vo východnej a strednej Európe, bolo Rusko partnerom aj rivalom a udržiavanie rovnováhy bolo kľúčové pre regionálnu stabilitu.

Militarizácia ukrajinského konfliktu zo strany NATO však riskuje, že sa Európa stane prednou líniou rivality medzi USA a Ruskom, čo bude mať zničujúce potenciálne následky.

Ďalšia eskalácia vojny by mohla zatiahnuť Európu do širšieho konfliktu, v ktorom nemá veľa čo získať, ale veľa stratiť.

Vďaka tesnej blízkosti zóny konfliktu je Európa zraniteľnejšia voči vojenskej odvete, utečeneckým krízam a ekonomickým rozvratom. Navyše, eskalácia napätia medzi NATO a Ruskom by mohla viesť k veľmi reálnemu nebezpečenstvu jadrovej konfrontácie – scenáru, v ktorom by Európa nepochybne niesla bremeno zničenia.

USA, chránené oceánom a vzdialenejšie od konfliktu, čelia oveľa menšiemu počtu bezprostredných hrozieb z potenciálnej vojenskej eskalácie. Medzitým je Európa so svojou geografickou blízkosťou a historickými zraniteľnosťami oveľa viac vystavená nebezpečenstvu tejto konfrontácie.

Politická závislosť a strata autonómie

Nasledovaním príkladu USA Európa tiež riskuje, že podkope svoju vlastnú politickú autonómiu. Európski lídri už dlho volajú po „strategickej autonómii“, myšlienke, že Európa by mala byť schopná konať nezávisle na globálnej scéne, najmä v otázkach obrany a zahraničnej politiky. Nasledovaním línie USA voči Ukrajine však Európa v podstate odovzdáva kontrolu nad svojimi vlastnými bezpečnostnými rozhodnutiami Washingtonu.

Táto závislosť od vedenia USA prostredníctvom NATO znižuje dôveryhodnosť Európy ako nezávislého globálneho aktéra.

Najmä Európska únia je hrdá na to, že je diplomatickou a ekonomickou veľmocou schopnou sprostredkovať globálne konflikty. V prípade Ukrajiny však Európa ustúpila do úzadia USA, čo umožnilo NATO formovať príbeh a reakciu na krízu.

Táto strata politickej autonómie je obzvlášť znepokojujúca pre krajiny ako Francúzsko a Nemecko, ktoré sa historicky snažili vyvážiť vzťahy so Západom aj Ruskom14. Tieto národy sa teraz ocitli v geopolitickom zväzku a nie sú schopné presadzovať nezávislú politiku, ktorá odráža ich vlastné národné záujmy, kvôli ich záväzku voči NATO a v rozšírení aj zahraničnej politike USA.

Výzva k racionalite a nezávislému konaniu

Rozhodnutie slepo nasledovať vedenie USA na Ukrajine prostredníctvom NATO sa čoraz viac ukazuje ako pomýlené pre Európu.

Hoci je solidarita s Ukrajinou dôležitá, nemala by ísť na úkor európskej hospodárskej stability, bezpečnosti a politickej autonómie. Európa musí uznať, že jej záujmy sa nie vždy zhodujú so záujmami USA a že má právo a dokonca aj povinnosť presadzovať racionálnejší a nezávislejší prístup ku konfliktu.

To by mohlo zahŕňať presadzovanie obnoveného diplomatického úsilia, podporu rokovaní a hľadanie mierového riešenia, ktoré uprednostňuje obavy o európsku bezpečnosť pred geopolitickými ambíciami USA. Európa musí tiež prehodnotiť svoju závislosť od NATO ako jediného rámca pre svoju bezpečnostnú a obrannú politiku.

Zatiaľ čo NATO historicky zohrávalo dôležitú úlohu v európskej obrane, súčasná kríza zdôraznila potrebu flexibilnejšej a autonómnej európskej obrannej stratégie – takej, ktorá sa menej spolieha na vedenie USA a viac odráža jedinečnú geopolitickú realitu Európy.

Záver

Rozhodnutie Európy nasledovať USA cez NATO do vojny na Ukrajine je nákladný a potenciálne iracionálny postup. Hospodársky dopad, strategické riziká a strata politickej autonómie sú jasnými indikátormi toho, že Európa musí prehodnotiť svoj prístup.

Pokračovaním v línii USA európske štáty podkopávajú svoje vlastné záujmy a vystavujú sa zbytočným rizikám.

Naliehavo je potrebný nezávislejší, racionálnejší a na Európu zameraný prístup ku konfliktu na Ukrajine – taký, ktorý zabezpečí dlhodobú bezpečnosť Európy, ekonomickú stabilitu a politickú autonómiu.

Ruel F. Pepa

O autorovi: Prof. Ruel F. Pepa je filipínsky filozof pôsobiaci v Madride v Španielsku. Akademik na dôchodku (docent IV.) vyučoval filozofiu a sociálne vedy viac ako pätnásť rokov na Trinity University of Asia, anglikánskej univerzite na Filipínach.

/ skspravy.sk /