Globalizácia vojny: Ako dlho ešte budeme žiť na pokraji jadrovej vojny? Kto prvý stlačí červený gombík?

Donald Trump plánoval zabezpečiť si ruskú podporu pre útok na Irán výmenou za „odovzdanie“ ukrajinských území, ktoré sa v prieskumoch verejnej mienky vykonaných pred rokom 2014 oveľa silnejšie stotožňovali s Ruskom ako s Európskou úniou.

Po tom, čo USA prerušili dodávky venezuelskej ropy do Číny jednoduchým jej zabavením od Venezuely a po zablokovaní prepravných trás pre iránsku ropu do Číny, stačilo, aby Rusko – najväčší dodávateľ ropy a zemného plynu do Číny – začalo využívať túto pozíciu na spoluprácu s USA pri podmaňovaní Číny USA tým, že by rozhodovalo o tom, či Čína bude mať dostatok energetických zdrojov pre svoj priemysel. Rusku, ako aj Číne však bolo jasné, že Donald Trump sa snaží o americkú nadvládu nad celým svetom, a navyše počas útoku USA na Irán neopustili.

Čína, ktorá pravdepodobne získala technológiu hypersonických rakiet od Ruska, sa zrejme rozhodla dodať ju Iránu.

Inak je ťažké vysvetliť, prečo Irán v noci 13. júla 2026 úspešne zaútočil na americké vojenské základne na Blízkom východe, ktoré boli nepochybne bránené americkým systémom Patriot schopným zachytiť balistické strely.

Trumpov prístup k rokovaniam o mierovej dohode s Iránom jasne ukazuje, že si je vedomý toho, že Irán by mohol dokonca zničiť jeho flotilu v blízkosti iránskeho pobrežia. Zároveň sa však nechce vzdať myšlienky podmaniť si Irán a Čínu a nakoniec ovládnuť celý svet. Ak by Čína dala Iránu súhlas na zničenie americkej námornej flotily na Blízkom východe, Donald Trump by sa musel rozhodnúť, či chce byť porazenou superveľmocou, alebo či zaútočí na Irán jadrovými zbraňami.

Takéto  rozhodnutie by prinútilo aj Rusko a Čínu urobiť podobnú voľbu, s tým rozdielom, že by sa museli rozhodnúť, či spustí jadrový útok na USA, alebo aspoň na ich vojenské základne a flotilu na Blízkom východe, aby oslobodili Irán od amerických snáh o jeho podmanenie.

Podobná situácia je aj na Ukrajine. Európska únia, stále podporovaná USA, dodáva Ukrajine americké zbrane a vyrába pre ňu tisíce dronov, ktoré Ukrajina používa nielen na fronte, ale aj na prerušenie dodávok ruskej armády na územiach, kde veľká časť obyvateľstva uprednostňovala byť súčasťou Ruska pred vojnou, ktorá sa začala v roku 2014.

V roku 2025 ukrajinská armáda denne zničila takmer 100 ruských nákladných vozidiel a nedávno toto číslo dosiahlo až 500. Rusko denne posiela 5 000 až 10 000 samovražedných dronov smerom k ukrajinským bojovým líniám na fronte, z ktorých Ukrajina zničí približne 2 000. Ukrajina čoraz častejšie vykonáva úspešné útoky na ruský obranný priemysel a ruské ropné rafinérie hlboko na ruskom území, ako aj na lode a tankery v Azovskom a Čiernom mori.

Rovnako ako USA v Iráne, aj Rusko teraz čelí voľbe na Ukrajine: či použiť jadrové zbrane proti Ukrajine, aby definitívne získalo späť územia, ktoré sú historicky súčasťou Ruska a ktoré sa vzbúrili proti svojej integrácii do Európskej únie v čase, keď sa na Ukrajine chopila moci nelegitímna vláda a rozhodla sa integrovať celú Ukrajinu do Európskej únie. Porážkou Ruska v tomto regióne sa Európska únia snaží vydláždiť cestu pre ďalšiu expanziu do východnej Európy a Strednej Ázie, kde Rusko vládlo približne 300 rokov až do rozpadu Sovietskeho zväzu.

Kvôli neochote svetových superveľmocí prestať bojovať o moc a ovládnutie sveta čelí svet a celý vývoj globálnej civilizácie nebezpečenstvu zničenia v globálnej jadrovej vojne. Žiaľ, zatiaľ nikde nie je viditeľná ochota začať rokovania o vytvorení kolektívneho bezpečnostného systému, ktorý by zabránil vypuknutiu jadrovej vojny.

Západ je v súčasnosti v ofenzíve, ale Východ má dostatok zdrojov na to, aby ho odradil. USA a EÚ zatiaľ rozhodne pokračujú v nepremyslených útokoch v snahe dobyť nové územia a ovládnuť svet, namiesto toho, aby diskutovali o bezpečnom svete.

Mojmír Babáček 

O autorovi: Mojmír Babáček sa narodil v roku 1947 v Prahe v Českej republike. V roku 1972 absolvoval filozofiu a politickú ekonómiu na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1978 podpísal dokument obhajujúci ľudské práva v komunistickom Československu „Charta 77“. Od roku 1981 do roku 1988 žil v emigrácii v USA. Od roku 1996 publikuje články na rôzne témy, prevažne v českých a medzinárodných alternatívnych médiách. V roku 2010 vydal v češtine knihu o útokoch z 11. septembra. Od 90. rokov 20. storočia sa snaží prispieť k dosiahnutiu medzinárodného zákazu diaľkového ovládania činnosti ľudského nervového systému a ľudskej mysle pomocou neurotechnológie. Je výskumným pracovníkom Centra pre výskum globalizácie (CRG).

Ilustračné foto: generované umelou inteligenciou

globalresearch/ skspravy