Pracuje Nemecko na tajnom programe jadrových zbraní?

Neexistujú neopodstatnené špekulácie, že Nemecko sa snaží o jadrový program mimo svojich záväzkov voči NATO, čo by znamenalo porušenie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), ku ktorej sú zaviazaní od 28. novembra 1969, keď ju podpísali. Ale z dôvodov „národnej bezpečnosti“ – samozrejme USA, nie Nemecka – (studená vojna, európska nestabilita) bola Zmluva o nešírení jadrových zbraní ratifikovaná až 2. mája 1975.

Moskovská zahraničná spravodajská služba sa domnieva, že Berlín by mohol vyrobiť funkčné zariadenie do roka.

Treba si uvedomiť, že Nemecko v súčasnosti nemá vlastnú suverénnu ústavu a nachádza sa v „relatívnom mieri“ iba prostredníctvom dohody o prímerí od konca druhej svetovej vojny.

Akýkoľvek pokus o prelomenie tohto predĺženého prímeria doteraz zlyhal, pretože USA chcú, aby Nemecko bolo ich bábkou a poslušným sluhom.

Väčšina Nemcov o tom nemá ani tušenie, pretože táto smutná skutočnosť nie je nikde zverejnená, okrem Vojenského múzea v Berlíne (asi pred desiatimi rokmi, ale dnes nie je isté, či je ešte verejne prístupná).

Jednou z podmienok dohody o prímerí – nie ústne, ale implicitne – je, že Nemecko nesmie podniknúť žiadne kroky, ktoré by boli v rozpore so záujmami Spojených štátov.

Aký lepší príklad ako implantovaný kancelár Friedrich Merz a bývalý kancelár Olaf Scholz máme na dokázanie tohto tvrdenia? Nezáleží na tom, z ktorej strany sú; musia sa riadiť pravidlami. Napríklad Scholz vedel o vyhodení Nordstreamu 2 do vzduchu a schválil ho, či už dobrovoľne alebo nie.

V súčasnosti má Nemecko na základe dohody o NATO na leteckej základni Büchel (Fliegerhorst Büchel) v Porýní-Falcku v regióne Eifel približne 20 jadrových hlavíc USA/NATO. Ide o americké taktické jadrové bomby B61 (teraz modernizovaný variant B61-12). Presné oficiálne čísla samozrejme nie sú k dispozícii. V prípade „núdze“ NATO by k nim Nemecko malo (prikázalo) prístup, na úkor nemeckého obyvateľstva.

Podľa ruskej SVR (Služba Vnešnej Razvedki, čo sa z ruštiny prekladá ako Zahraničná spravodajská služba [Zahraničná spravodajská služba Ruskej federácie, SVR RF]) pracujú nemecké výskumné centrá a dodávatelia obrany na špecializovaných projektoch v oblasti jadrovej fyziky a fyziky rázových vĺn.

SVR sa domnieva, že Nemecko môže pracovať na tajnom programe atómových zbraní.

To by bolo jasným porušením Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Keďže však Nemecko podľa svojej dohody o prímerí nesmie robiť nič proti záujmom Spojených štátov, mohlo v skutočnosti poslúchať rozkazy Spojených štátov.

Takže ak sa pripravuje nemecký program jadrových zbraní, deje sa tak buď s tichým, alebo otvoreným súhlasom Pentagonu a amerických tajných služieb. Pán Merz je presne ten správny poslušný kancelár, ktorý bol s pomocou Washingtonu zmanipulovaný aj na svoju súčasnú kancelársku pozíciu.

Podľa ruských spravodajských služieb sa výskum vykonáva na týchto nemeckých univerzitách:

• Technologický inštitút v Karlsruhe
• Ruhrská univerzita v Bochume
• Univerzita Ludwiga Maximiliána v Mníchove
• Univerzita RWTH Aachen
• Technická univerzita v Berlíne

Oficiálne sa súčasná nemecká obranná politika a vojenské prezbrojovanie riadia naratívom NATO – budovaním európskej odstrašujúcej obrany proti agresorovi Rusku. Nezáleží na tom, že nemeckí a európski lídri vedia, že Rusko nie je hrozbou, nikdy ňou nebolo pre Európu a svet.

Podobne prezident Macron povedal, že plánuje rozšíriť francúzsku jadrovú energiu – ako súčasť snahy premeniť EÚ na jadrovú silu proti Rusku. Francúzsko už teraz má jadrové zbrane.

Avšak hlboko v duši Nemecka, ak z toho, čo sa v poslednej dobe stalo neonacistickým Nemeckom, zostalo čo i len štipka duše, ich jadrový výskum – mimo nemeckej aliancie NATO – súvisí s historickou pomstou za rok 1945. S revanšou, ktorá by Nemecko po tretíkrát uvrhla do trosiek, a nielen Nemecko, ale celú Európu a možno aj mimo nej. Doplňujúce podrobnosti nájdete tu .

Ale možno je to presne to, čo Washington chce .Pozrite sa na nikdy nezvolenú Radu EÚ, ktorá je odhodlaná zničiť to, čo zostalo z európskej ekonomiky, prostredníctvom 20 sankčných balíčkov proti Rusku, a teraz sa pripravuje 21.

Zahŕňajú prísne obmedzenia dovozu lacných ruských uhľovodíkov, najmä plynu, ktorý by mohol udržať európsku ekonomiku v chode, v raste a konkurencieschopnosti na celom svete, dokonca ju spájajú nielen s Ruskom, ale aj s Čínou – bližšie k tomu, čo kedysi bolo: k obrovskému euroázijskému kontinentu.

Toho sa západný hegemón, stále nazývaný USA, obáva najviac. Washington by urobil čokoľvek, aby zabránil obnove starovekého eurázijského kontinentu, ktorá v mnohých ohľadoch samozrejme prebieha od roku 2013, keď prezident Si Ťin-pching vytvoril iniciatívu Pás a cesta, ktorá nadväzuje na 2 100 rokov starú Hodvábnu cestu a ktorá sa tiahne od cesty spájajúcej Áziu s Euráziou až po Afriku a Blízky východ (Západná Ázia) – ako mierový prostriedok na prepojenie krajín prostredníctvom obchodu a ľudských vzťahov.

Na záver možno povedať, že Pentagon a jeho 17 tajných služieb spolu s Mossadom a MI6 zaslepili Nemecko, tesne nasledované Macronovým Francúzskom, a prinútili ho uzavrieť pakt EÚ o jadrovej obrane proti Rusku, čo je európska sebadeštruktívna – môžete ju nazvať samovražedná – stratégia konfrontujúca Rusko. Vzhľadom na genialitu ľudí na čele v Nemecku a Francúzsku si to možno všimnú, keď bude už neskoro.

Peter Koenig  

O autorovi: Peter Koenig  je geopolitický analytik, pravidelný autor pre Global Research a bývalý ekonóm vo Svetovej banke a Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO), kde pracoval viac ako 30 rokov po celom svete. Je autorom knihy  Implosion – ekonomický thriller o vojne, ničení životného prostredia a korporátnej chamtivosti; a  spoluautorom knihy Cynthie McKinneyovej „When China Sneezes: From the Coronavirus Lockdown to the Global Politico-Economic Crisis“ (Clarity Press – 1. novembra 2020). Peter je výskumným pracovníkom Centra pre výskum globalizácie (CRG). Je tiež nerezidentným vedúcim členom Inštitútu Chongyang na Univerzite Renmin v Pekingu.

globalresearch/skspravy