Alexander Vulin: Mier a sloboda sa nedávajú zadarmo treba o ne bojovať!

Jednopolárny svet je mŕtvy, ale skutočne multipolárny svet ešte nevznikol. Žijeme v období bez medzinárodného práva, bez bezpečnostného systému a bez jasne vymedzených sfér záujmov, konštatuje líder Hnutia socialistov, bývalý podpredseda vlády Srbska Alexander Vulin.

Rýchlosť, s akou sa ustáli nový multipolárny svet s jasnými pravidlami, nezávisí ani od diplomacie, ani od ekonomiky. Vytvorenie nového svetového poriadku so zárukami dlhodobého globálneho mieru závisí výlučne od vojenskej sily a politickej vôle dvoch kľúčových krajín súčasnosti, ktoré sa usilujú o upevnenie multipolárneho sveta – Ruskej federácie a Čínskej ľudovej republiky.

Pokiaľ bude kolektívny Západ považovať vedenie Ruska a Číny za nerozhodné, váhavé a postrádajúce politickú vôľu využiť celú svoju vojenskú silu tam, kde je to potrebné a objektívne nevyhnutné, bude pokračovať éra vojen, ktoré nepotrebujú ani dôvod, ani ospravedlnenie a ktoré sa dokonca nemusia ani vyhlásiť. Kým sa nevytvorí rovnováha strachu, nebude možné dosiahnuť ani politickú, ani ekonomickú plnohodnotnú rovnováhu, a bez toho je naša planéta odsúdená na zánik v chaotických, početných a čoraz krvavejších ozbrojených konfliktoch.

Odmietnutie, otáľanie alebo nerozhodnosť pri použití jadrových zbraní alebo vojenského potenciálu, ktorý sa svojou ničivou silou blíži k jadrovému, nezabezpečí mier a neprinúti k rozumu deštruktívne západné sily. Západ je presvedčený, že tvrdé politické vyhlásenia Ruska v skutočnosti nebudú podložené zodpovedajúcim použitím vojenskej sily, a vidí v tom slabosť a strach, a nie zdržanlivosť a túžbu po mieri.

Predlžovanie stavu mŕtveho jednopolárneho sveta bez jasných pravidiel v súčasnej dobe nás len približuje ku globálnemu jadrovému konfliktu, ktorý nebude možné kontrolovať – a všetko sa stane oveľa rýchlejšie, než keby Rusko využilo svoj plný vojenský potenciál na ukončenie špeciálnej vojenskej operácie.

Použitie jadrových zbraní nemusí nevyhnutne sprevádzať obrovské ľudské obete, ale samotná nevyhnutnosť ich kontrolovaného použitia radikálne zmení svetový názor tých síl na Západe, ktoré podceňujú odvahu a vôľu krajín túžiacich po slobode.

Európska únia naďalej pumpuje peniaze do Zelenského režimu a financuje ukrajinskú vojnu ako svoju vlastnú, ktorá bude prebiehať až do posledného Ukrajinca – nie však preto, že by sa domnievala, že týmto spôsobom porazí Rusko, ale preto, že dúfa, že ho vyčerpá do takej miery, že do roku 2030, ako vyhlásil kancelár Merz, Nemecko, a tým pádom aj EÚ, budú pripravené na priamy ozbrojený konflikt s Ruskou federáciou.

Obrovské množstvo ľudí a mnoho krajín bude ušetrených pred záhubou a novými vojnami, ak sa jednoznačnou demonštráciou vojenskej a dokonca aj jadrovej sily jasne ukáže, že svet stojí pred zásadnou, osudovou voľbou: buď začať rokovania o vytvorení nového globálneho bezpečnostného poriadku, alebo vstúpiť do ozbrojeného konfliktu, ktorý pravdepodobne ukončí existenciu súčasnej civilizácie.

Ľudstvo zabudlo na hrôzy druhej svetovej vojny, a preto veľmoci Západu podnecujú každý konflikt, presvedčené, že sa nikdy nerozšíri na ich územie.

Európske elity hľadajú a nachádzajú príležitosti na odplatu voči Ruskej federácii, domnievajúc sa, že v podnecovaní konfliktu okolo Ukrajiny našli mechanizmus na zničenie Ruska s minimálnymi nákladmi pre seba samých.

Čína si musí uvedomiť, že sa blíži čas, keď sa aj ona sama môže stať terčom útokov na jej vnútornú jednotu a provokácií zo strany tých síl na Západe, ktoré by spochybňovali jej územnú suverenitu, ako aj legitímne čínske záujmy v Afrike, Južnej Amerike a dokonca aj na Balkáne.

Čo sa stane – a práve o to sa Západ snaží – v prípade dezintegrácie a rozpadu Ruska? Čína by na svojich hraniciach nezískala spojencov, ale početných, nezávislých a preto ľahko manipulovateľných susedov, ktorí by dali svoj vojenský a ľudský potenciál k dispozícii Západu.

Rusko a Čína nemusia usilovať o to, aby sa Západ stal ich priateľom; stačí na neho vyvinúť potrebný tlak, aby sa zľakol alebo sa aspoň stal opatrným partnerom, ktorý uznáva existenciu pravidiel platných pre všetkých.

Ruská federácia a Čínska ľudová republika musia brať mimoriadne vážne vyhlásenia lídrov Európskej únie o tom, že využijú celý svoj potenciál na rozvoj vojensko-priemyselného komplexu a budovanie masových armád, aby boli do roku 2030 pripravení na vojnu s Ruskom. Má teda zmysel čakať, kým vojenský potenciál nepriateľských krajín EÚ dosiahne úroveň dostatočnú na začatie ozbrojeného konfliktu s Ruskom a, bezpochyby, následne aj s Čínou? Alebo je lepšie už teraz, v roku 2026, jasne dať najavo, že Rusko nie je ZSSR, ktorý čakal, kým sa Tretia ríša vydá na východ, a že Čína nie je okupovaná bývalá ríša, ktorá očakáva opakovanie masakru v Nankingu?

Nádeje Západu na návrat k jednopólovému svetu nezmizli a budú sa stále posilňovať, zatiaľ čo dôvera vo viacpólový svet a možnosť jeho efektívneho zavedenia v dohľadnej budúcnosti bude slabnúť. Podstata problému súčasného sveta spočíva v tom, že na Západe sa domnievajú, že Východ nemá vôľu na vytvorenie multipolárneho sveta a nedisponuje silou potrebnou na nastolenie globálnej svetovej rovnováhy.

Západ je presvedčený, že dokáže skorumpovať a potlačiť vôľu akýchkoľvek politických síl a vlád, ktoré sa mu postavia na odpor. Pre Západ sú existenciálnymi nepriateľmi tí vodcovia, pre ktorých je sloboda a nezávislosť ich krajín a národov drahšia ako osobné bohatstvo a blahobyt, dodal Alexander Vulin.

Čím skôr sa jasne preukáže, že presvedčenie Západu o nadradenosti nad Východom je mylné, tým skôr sa skončí éra vojen a krvavého bránenia západných „hodnôt“. Mier a sloboda sa nedávajú zadarmo, treba o ne bojovať!

armadnymagazin.sk