Politici ako handliari na konskom trhu. Rukojemníkom je zdravie občana

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) už niekoľko rokov za sebou tvorí dlh. Navyše to nie je jediný jej problém. Tým je aj nemocnica Bory, s ktorou VšZP nemá uzatvorené zmluvy, následkom čoho kolabuje zdravotná starostlivosť v Bratislave. Problémy sú však po celom Slovensku a ak sa prezidentkina vláda čím skôr „nezobudí“, čakajú pacientov veľké problémy.

Dlh Všeobecnej zdravotnej poisťovne je dlhodobou záležitosťou, preto nie je nič zvláštne, že ministerstvo zdravotníctva musí konať. Tlačí ho do toho aj reálna situácia v rezorte. Problém s VšZP má však aj Saska, ktorej predstavitelia si na nej podľa hovorkyne poisťovne robia predvolebnú kampaň. Faktom však je, že naťahovanie sa politikov situáciu so zdravotnou starostlivosťou nevyrieši – po Malackách sa ruší ďalšia, tentokrát detská pohotovosť v Námestove.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

VčZP v dlhu

Záporné hospodárenie štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) spôsobilo podľa Úradu pre dozor nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) to, že dotuje súkromné zdravotné poisťovne.

„VšZP by mala razantne upraviť cenové podmienky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a znížiť tak náklady,“ podotkla predsedníčka ÚDZS Renáta Bláhová. Úrad podľa jej slov nemôže nariadiť ozdravný plán, pretože mu na to odňali právomoc. Avizuje, že budú na mesačnej báze sledovať plnenie finančno-obchodného plánu aj platobnú schopnosť VšZP. Ku koncu marca bola v strate 50,2 milióna eur.

Kumulatívna strata štátnej poisťovne má od roku 2020 predstavovať 405 miliónov eur. Pritom len vlani skončila VšZP v strate 153,8 milióna eur. Do marca tohto roka sa dlh vyšplhal na viac ako 50 miliónov eur, na čo Čaputovej minister zdravotníctva Michal Palkovič vydal pokyn dozornej rade poisťovne, ktorá mu má doručiť stabilitačné návrhy. Tie potom prerokuje s Útvarom hodnoty za peniaze a ÚDZS.

„Po tom, ako sa s nimi oboznámi manažment poisťovne a dozorná rada, bude následne vydané rozhodnutie jediného akcionára (ministerstva zdravotníctva, pozn. red.), ktorým sa vedeniu poisťovne prikáže, aby schválené opatrenia bezodkladne aplikovala v praxi. Nie je však vylúčené, že súčasťou ich implementácie budú aj personálne zmeny. Dozorná rada je zaviazaná opatrenia zapracovať ešte tento týždeň,“ informuje ministerstvo zdravotníctva s tým, že problém vidia v cenovej regulácii v zdravotníctve, ktorá musí byť zreformovaná.

„Nová Nemocnica Bory je často jediná možnosť pre pacientov, avšak z dôvodu byrokracie im nemôže byť poskytnutá okamžitá zdravotná starostlivosť, aj keď nemocnica je na to už dnes plne pripravená a vybavená,“ konštatuje Juraj Droba, pričom zdôraznil, že Bratislavčania sa stali rukojemníkmi politiky.

Nemocnice Bory chce od júna spustiť gynekologicko-pôrodnícky program. Dostanú sa doň však len poistenky súkromných poisťovní, prípadne tie, čo by boli ochotné si zákrok hradiť z vlastného vrecka. VšZP má totiž s Penta Hospitals zazmluvnené len ambulantné zákroky. Tie operačné sú podľa denníka Pravda v rokovaní.

Nemocnica od VšZP chce, aby pacientom neodopierala modernú zdravotnú starostlivosť, poisťovňa nemieni podľahnúť mediálnemu tlaku a od Penty vraj ešte stále čaká nevyhnutné dokumenty, aby operácie mohli zazmluvniť.

Štát Bory prehliada

Štát s touto súkromnou nemocnicou zrejme veľmi neráta – nie je zahrnutá do plánov kategorizácie a nefiguruje ani v rozpočte. Zato minulá vláda donekonečna omieľala projekt nemocnice Rázsochy, kým Penta „svoje“ Bory postavila, niekoľko týždňov funguje a stále nemôže poskytovať služby poistencom štátnej poisťovne. Lebo chýba zmluva …

Zdravie, ako predvolebný boj

„Svoje úsilie by sme však radšej venovali profesionálnej práci v záujme toho, aby bolo postarané o poistencov na celom Slovensku, a to aj s ohľadom na súčasné problémy sektora, nie do vyvracania nezmyselných tvrdení, ktoré sa nezakladajú na pravde a sú účelové,“ skonštatovala Ivana Štefúnová z oddelenia komunikácie VšZP. Podľa Štefúnovej ide o predvolebný boj.

„Z diania uplynulých dní je zrejmé, že pre SASKU a jej predstaviteľov s neskrývanými politickými ambíciami je štátna zdravotná poisťovňa zaujímavou témou, ktorú si vybrali ako súčasť politickej predvolebnej kampane. Uvedomujeme si, že mnohé kroky, ktoré podniklo súčasné vedenie VšZP sú síce v prospech poistenca a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale nie sú v súlade s predstavami finančnej skupiny, ktorá roky diktovala podmienky fungovania v sektore zdravotníctva v záujme vytvárania a prerozdeľovania zisku. A robí tak stále o čom svedčí aj to, kto organizuje brífingy v uplynulých dňoch, vytvára tak mimoriadny mediálny tlak a zavádza verejnosť nepravdivými vyhláseniami,“rozvádza tému Štefúnová, ktorá na záver zdôraznila, že poisťovňa dlhodobo upozorňuje na nedostatočné financovanie zdravotníctva.

VšZP kritizoval Juraj Droba, ale aj Jana Bittó Cigániková, ktorá situáciu v štátnej poisťovni považuje za alarmujúcu a žiada okamžité opatrenia na jej vylepšenie.

„Oceňujeme, že ministerstvo zdravotníctva si od Dozornej rady VšZP vyžiadalo hĺbkový audit zmlúv VšZP s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Odporúčame, aby trvalo na tom, že predstavenstvo predloží všetky zmluvy dopredu na schválenie ministerstvu zdravotníctva,“nechal sa počuť kandidát Sasky na ministra zdravotníctva Tomáš Szalay.

Strana tiež tvrdí, že problémom je to, že štát dovoľuje štátnym nemocniciam vytvárať dlh tým, že VšZP dáva nemocniciam lepšie ceny, ako súkromné poisťovne.

„Vedenie VšZP nesie čiastočne zodpovednosť. Niektorým poskytovateľom ako laboratóriám Medirex navyšovalo zmluvy bez opodstatnenia,“ podotkla Bittó Cigániková a ako príklad uviedla covid testy – zazmluvnené sú ich desiatky tisíc, pričom sa ich robí možno dvesto denne.

Cigániková štátnej poisťovni vyčíta rast nákladov na propagáciu. Kým v roku 2020 to bolo 1,6 milióna eur, začiatku tohto roka to bolo už 4,3 milióna. Takisto sa jej nepáčia náklady pre tzv. „prepoisťovacích agentov“, ktorí robia podľa Bittó Cigánikovej nábory hlavne v rómskych osadách.

Saska kritizuje aj vysoký počet kamenných pobočiek VšZP. Tie má poisťovňa v každom okresnom meste.

„Za normálnych okolností nemá pacient dôvod ísť do klientskeho centra. Pri dlhodobo stratovej inštitúcii sa to nedá nazvať inak ako nezodpovedný postup,“myslí si poslankyňa a upozornila, že problémom sú aj nedoriešené dlhy nemocníc. Tie sú podľa nej nonstop v dlhu a dodávatelia práve preto navyšujú ceny.

„Oddlžovanie nemocníc nie je nič iné, ako že politici sľubujú ľuďom niečo, čo nezaplatia. Dokedy sa bude štát tváriť, že pacient má všetko zadarmo,“ kladie otázku bývalá šéfka zdravotníckeho parlamentného výboru.

Kým politici sa správajú, ako handliari na trhu, zdravotná starostlivosť na Slovensku rapídne upadá. K 1. júnu je zrušený urgent v Malackách, takže všetky sanitky sa sústredia na dvoch urgentoch v Bratislave – Kramáre a Antolská už aj tak hlásia niekoľkohodinové čakania. Odborníci sa zhodujú, že to, čo sa deje v Bratislave, sa čoskoro bude diať po celom Slovensku a situácia v Námestove im dáva za pravdu.

Hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Eva Lacová uviedla, že akútna pohotovostná starostlivosť pre deti a dorast je dlhodobý problém ovplyvnený významným nedostatkom pediatrov na celom Slovensku, a teda aj v ŽSK.

„Spôsobuje to stav, že v APS slúži málo lekárov. Napríklad niekde sa strieda iba sedem lekárov celý mesiac v službách, čo je popri dennom ordinovaní v ambulancii dlhodobo neudržateľné,“ povedala Lacová.

hlavnydennik.sk