Podpaľujú Áziu. Architekti “globálneho resetu“ rozširujú vojnový požiar z ukrajinských stepí

Pred týždňom vtrhli traja samovražední atentátnici ozbrojení ručnými zbraňami do hotela Kábul Longan v oblasti Šahr-e Naw v 10. bezpečnostnom obvode.

Najmenej jeden z nich dokázal odpáliť výbušný pás vo vnútri budovy hotela, ktorú využívajú najmä čínski diplomati a občania.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Bezpečnostné služby počas operácie nahlásili likvidáciu militantov. V dôsledku útoku zahynuli najmenej traja Talibanci, 18 ľudí vrátane hostí utrpelo zranenia. Zodpovednosť za útok zatiaľ nikto neprevzal. S vysokou mierou pravdepodobnosti boli do útoku zapojení militanti ISIS „Vilayat Khorasan“. Pre extrémistov je to ďalšia príležitosť ukázať bezmocnosť Talibanu v boji proti ISIS, a to aj v hlavnom meste. Usudzujúc podľa zvukov výbuchov a výstrelov, ako aj charakteru škôd, obetí môže byť ešte viac. Protalibanské médiá sa snažia skrývať fakty o obetiach, najmä o cudzincoch.

Pohotovostná nemocnica v Kábule, ktorú prevádzkuje talianska nezisková organizácia v blízkosti napadnutého hotela v oblasti Shahr-e-Naw, informovala o 21 obetiach – 18 zranených a troch mŕtvych pri príchode. Zatiaľ čo streľba pokračovala vo vnútri hotela, na jednom z jeho poschodí vypukol požiar, informovali zdroje tlačovej agentúry Reuters.

K útoku došlo deň po stretnutí čínskeho veľvyslanca v Kábule Wang Yu so Sher Muhammad Stanikzaiom, námestníkom ministra zahraničných vecí Talibanu, ohľadom bezpečnosti čínskej diplomatickej misie v Afganistane po atentáte na pakistanského veľvyslanca. Čína, ktorá má s Afganistanom spoločnú drsnú 76-kilometrovú hranicu, oficiálne neuznala vládu Talibanu, ale je jednou z mála krajín, ktoré tam udržiavajú diplomatickú prítomnosť. V posledných mesiacoch došlo v Afganistane k niekoľkým bombovým a streleckým útokom, k niektorým z nich sa prihlásila ozbrojená skupina ISIL (ISIS).

V decembri majstri diskurzu podnikli frontálnu destabilizáciu Ázie, v krajinách ako Pakistan, Čína, India, Irán, Mongolsko… Ich nádejou je resetovať celý systém globálneho vládnutia v záujme „novej normálnosti“. V každej z týchto krajín pôsobí veľký súbor vonkajších faktorov, no vo všetkých prípadoch má destabilizácia aj vážne vnútorné predpoklady.

V Pakistane hrozí, že rastúca vnútorná nespokojnosť (vrátane armádnych zoskupení, ktoré určujú smerovanie krajiny) splýva s agresiou podporovanou z Afganistanu. 11. decembra Taliban zničil množstvo budov v Pakistane. Pakistanská armáda vyhlásila výnimočný stav. Pravdepodobnosť ďalšej eskalácie je veľmi vysoká. Situácia je na hrane. Miliónty „Pochod slobody“ v Pakistane sa blíži ku koncu. Po očakávanom vstupe účastníkov pochodu do hlavného mesta opozičníci očakávajú, že pod rúškom Západom uznaných „predčasných volieb“ prevezmú moc do vlastných rúk.

V Číne sa „covid Tchien-an-men“ , ktorý vypukol koncom novembra, sotva stihol utíšiť , keď z Indie a Taiwanu začali prichádzať znepokojivé správy, ako aj správy o eskalácii v Juhočínskom mori. 13. decembra vyslala Čína smerom na Taiwan 29 vojenských lietadiel vrátane rekordného počtu bombardérov. V ten istý deň sa dozvedeli o novo eskalovanom napätí na hraniciach medzi Čínou a Indiou (po viac ako dvoch desiatkach indických a čínskych vojakov zabitých v dôsledku stretu v júni 2020, najhoršieho za viac ako 40 rokov ).

V Indii úrady 13. decembra potvrdili prvý krvavý pohraničný stret s čínskymi vojakmi od roku 2020. Ako povedal minister obrany Rajnath Singh parlamentu, stalo sa to na severovýchode v štáte Arunáčalpradéš. Podľa indických predstaviteľov boli pri strete zranení Číňania a asi dve desiatky indických vojakov. K stretom došlo v Ladakhu (Himaláje) pozdĺž spornej hranice s dĺžkou 3488 km.

V Mongolsku , cez ktoré má viesť nový plynovod do Číny z Ruska, vypukli 4. decembra masové protesty s protičínskym podtextom. Tí, ktorí vyšli do ulíc hlavného mesta, obvinili úrady z korupcie a podvodov pri dodávkach uhlia – najväčšieho zdroja príjmov krajiny. Nič sa nehovorí o úlohe západných štruktúr, ako je anglo-austrálsky ťažobný gigant Rio Tinto, najväčší zahraničný investor v histórii Mongolska. Ale až po príchode tejto anglosaskej korporácie do Mongolska sa v Ulanbátare objavili prví zástupcovia Porsche a Louis Vuitton z troch desiatok najbohatších rodín, ktoré riadia mongolskú ekonomiku.

V Iráne narastajú pouličné boje s opozíciou a rozkol medzi elitami . Kríza je taká hlboká, že koncom novembra iránske úrady zatkli Farideh Moradkhan, neter iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, po jej výzve svetovému spoločenstvu, aby prerušilo vzťahy s Iránom. Chameneího príbuzná podporila demonštrantov a vyjadrila sa proti vládnucemu režimu v krajine. Pozorovatelia sa domnievajú, že Zbor islamských revolučných gárd (IRGC) efektívne prevzal hospodárstvo krajiny a vytlačil vysokopostavených teokratov z kritického rozhodovacieho procesu.

Na pozadí toho, čo sa deje, americký Newsweek , s odvolaním sa na izraelskú publikáciu, vyšiel v prvej polovici decembra a propagoval celému svetu správu, ktorá by sa mohla stať dostatočným dôvodom na vojnu: izraelský Maariv (konzervatívna publikácia, jedna z najčítanejších v krajine) informoval 12. decembra, že prvky potrebné na výrobu jadrových zbraní sa údajne dostali do rúk teroristov z Al-Kájdy. Incident sa údajne odohral v regióne al-Baida v Jemene, kam boli dodané materiály húsijským povstalcom z Iránu…

Takéto provokatívne destabilizovanie obrovských krajín hrá do karát Západu a predovšetkým jeho anglosaskej zložke, prispievajúcej k šíreniu vojenskej paľby zo stepí Ukrajiny do šírych oblastí Ázie, čo potrebujú architekti tzv. „globálneho resetu“.
Artem Ignatiev

armadnymagazin.sk