Maroko prijalo pomoc od Španielska, Spojeného kráľovstva, Kataru a Spojených arabských emirátov, odmietlo však pomoc ponúkanú Francúzskom a rozvírilo tak debaty o stave vzťahov panujúcich medzi týmito dvoma krajinami.
Mnohí Maročania, ktorí prežili piatkové zemetrasenie v oblasti Veľkého Atlasu, dnes strávili štvrtú noc a deň vonku v improvizovaných prístreškoch a obyvatelia zdevastovaných horských dedín vyjadrovali pocity beznádeje sklamania, že im úrady neposkytli pomoc.
Aktuálna oficiálna bilancia obetí otrasov o sile 6,8 stupňa stúpla na 2901, zatiaľ čo počet zranených sa viac ako zdvojnásobil na 5 530, oznámila štátna televízia.
Piatkové zemetrasenie bolo v Maroku najsilnejšie za viac ako sto rokov a vyžiadalo si najviac ľudských životov od roku 1960, kedy otrasy o sile 5,8 stupňa usmrtili vyše 12-tisíc ľudí na západnom pobreží v regióne prístavného mesta Agádír.
Marockým pátracím tímom v posledných dňoch pomáhajú záchranári zo Španielska, Británie a Kataru. Naopak Taliansko, Belgicko, Francúzsko a Nemecko hovoria, že ich ponuka na pomoc stále čaká na schválenie marockými úradmi.
Špeciálny tím českých hasičov zameraný na prehľadávanie sutín, ktorý bol v pohotovosti od soboty a bol pripravený zamieriť do Maroka, pohotovosť zrušil, keď do dnešného poludnia nedostal oficiálny súhlas Rabatu s nasadením.
V najzúfalejšej situácii sú v Maroku ľudia v odľahlých oblastiach, odrezaných zosuvmi pôdy, ktoré zablokovali prístupové cesty. V dostupných lokalitách sa medzitým záchranári snažia pomôcť tým, ktorí prežili, budujú sa stanové tábory a rozdeľujú sa potraviny a voda.
Dvadsaťštyriročný Mahdí Aít Bujálí podľa Reuters táborí pod holým nebom pri ceste, ktorá spája odľahlé údolia s Marakéšom, spolu s niekoľkými ľuďmi, ktorí prežili a utiekli zo zničených dedín. Hovorí, že ich skupina dostala jedlo a deky od ľudí, ktorí prechádzali okolo, ale od štátu nič.
„Na dediny z tohto údolia sa zabudlo,“ tvrdí. „Potrebujeme akúkoľvek pomoc. Potrebujeme stany,“ kritizuje podľa neho nedostatočnú pomoc zo strany marockej vlády.
Blízko cesty postáva aj štyridsaťročný Hamíd Aít Bujálí. „Úrady sa sústreďujú na väčšie obce, nie na zapadnuté dediny, ktoré dopadli najhoršie. V niektorých dedinách sú mŕtvi stále pochovaní pod sutinami.“
Nádej, že sa v troskách nájde ešte niekto živý, rýchlo klesajú, predovšetkým preto, že mnoho tunajších tradičných domov z nepálených tehál sa rozpadlo na hlinenú suť, ktorá nezanechala žiadne vzduchové bubliny.
Mnoho dedinčanov sa po zemetrasení ocitlo bez elektriny aj telefonického spojenia a muselo zachraňovať svojich blízkych či vyslobodzovať mŕtvych z trosiek úplne svojpomocne. Pomáhať sa snažia aj obyčajní ľudia ako tridsaťšesťročný Brahim Daldálí z Marakéša, keď na motocykli rozváža jedlo, vodu, oblečenie a deky, ktoré získal darom od priateľov i cudzích ľudí. „Tí ľudia nemajú nič a hladujú,“ hovorí.
O šťastí môžu hovoriť obyvatelia zničenej dediny Kettou. Zemetrasenie prežili všetci, lebo odišli zo svojich kamenných a hlinených domovov na svadobnú oslavu, ktorá sa konala vonku za sprievodu tradičnej muziky.
Vo veľkej obci Amizmiz na úpätí Atlasu, ktorá sa zmenila na akési centrum pomoci, dostali niektorí ľudia bez strechy nad hlavou od marockých úradov žlté stany. Iní sa však stále schovávajú pod provizórnymi prístreškami z diek a obávajú sa príchodu dažďa.
Epicentrum zemetrasenia sa nachádzalo asi 72 kilometrov juhozápadne od Marakéša. Tu boli zničené niektoré historické budovy v starom meste, ktoré je na zozname svetového dedičstva UNESCO. Modernejšie štvrte vyšli z katastrofy prevažne bez ujmy, vrátane lokality blízko letiska, kde sa má v októbri konať zasadnutie Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. Stretnutia sa má zúčastniť vyše 10-tisíc ľudí a marocká vláda trvá na jeho konaní.
Marocká štátna tlačová agentúra dnes uviedla, že marocký kráľ Muhammad VI. navštívil zranených v nemocnici v Marakéši a daroval tu krv.
Nemecko, ktorého ponuku pomoci Maroko zatiaľ neprijalo, v pondelok vyjadrilo presvedčenie, že rozhodnutie Rabatu nie je politické. Avšak taliansky minister zahraničia Antonio Tajani v utorok rozhlasovej stanici Rtl povedal, že Maroko sa rozhodlo akceptovať pomoc iba od krajín, s ktorými udržuje úzke vzťahy.
Frustráciu z toho, že im nebolo umožnené pomáhať, dávajú najavo aj iní. Arnaud Fraisse z francúzskej mimovládnej organizácie Záchranári bez hraníc povedal, že jeho neziskovka ponúkla marockej ambasáde v Paríži tím deviatich špecialistov, ktorí boli pripravení ihneď odcestovať do Maroka.
Z Rabatu však neprišla žiadna odpoveď. „Dnes, po štyroch dňoch, už je neskoro niekam odchádzať, pretože my sme tu od toho, aby sme pracovali rýchlo a zachraňovali ľudí spod trosiek, nie aby sme objavovali mŕtve telá,“ povedal Fraisse. „To nám láme srdce.“
Macron: Nie je dôvod diskutovať o francúzskej pomoci Maroku
Diskusie o stave francúzsko-marockých vzťahov, ktoré sa rozprúdili okolo pomoci obetiam zemetrasenia, by mali utíchnuť, vyhlásil v utorok v neskorých večerných hodinách francúzsky prezident Emmanuel Macron, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Maroko prijalo pomoc od Španielska, Spojeného kráľovstva, Kataru a Spojených arabských emirátov, odmietlo však pomoc ponúkanú Francúzskom a rozvírilo tak debaty o stave vzťahov panujúcich medzi týmito dvoma krajinami. Maroko bolo v minulosti francúzskou kolóniou.
Experti tvrdia, že Maroku sa nepáčia pokusy francúzskej vlády o zblíženie sa s Alžírskom, veľkým štátom susediacim s Marokom, pretože Maroko svojho suseda obviňuje z „nepriateľských aktov“. Marockej vláde sa tiež nepáči, že Francúzsko neuznalo jej nárok na územie západnej Sahary, hoci USA a Izrael tento nárok uznali.
„Organizáciu medzinárodnej pomoci má nespochybniteľne v rukách jeho kráľovská výsosť (Muhammad VI.) a marocká vláda, a môžu k nej pristupovať podľa svojho slobodného uváženia, my sme na ich rozhodnutie pripravení kedykoľvek zareagovať,“ napísal Macron na sociálnu sieť X, predtým známu ako Twitter.
Keďže Francúzsko nemôže Maroku poskytnúť pomoc priamo, francúzska vláda sa rozhodla sumou päť miliónov eur podporiť organizácie, ktoré už v Maroku po zemetrasení pomáhajú. V krajine naďalej prebieha pátranie po preživších v troskách budov, nádeje na ich objavenie však s postupom času neustále klesajú.
Zemetrasenie s magnitúdou 6,8 postihlo oblasť v pohorí Veľký Atlas na západe Afriky 8. septembra a vyžiadalo si viac ako 2900 ľudských životov.
Čoho a koho sa Kiska bojí, keď tak narieka?
Ministerka Šimkovičová rozdala kultúrne ceny: Medzi laureátmi aj SĽUK či žilinský orchester
Uhrík na adresu Ukrajincov: Utečenci alebo špekulanti?
Pellegrini podpísal novelu: Zamestnávatelia BUDÚ POVINNE prispievať na šport detí
VIDEO: Putin sa prihovoril Rusom (celý prejav, sk titulky)
Školenie Daga Daniša pre slovenských progresívcov
Šéf NKÚ: Ukrajine pomáhali, ale ohrozili bezpečnosť Slovenska
Slovenské domácnosti financujú neudržateľný sociálny systém v Nemecku
Strach je šířený záměrně
To bude bolet! Rusko odhalilo odvetu za zabavení svých aktiv Západem
Premiér Fico v Srbsku s prezidenotm Vučičom, spoločne proti Bruselu a USA: Slovensko nikdy nezradí Srbsko v otázke Kosova!
Al Jazeera: Rakety Storm Shadow zasáhly bunkr severokorejských generálů
VIDEO: Ruské letadlo pro řízení jaderné války krouží nad Moskvou
Káble ako zbraň: Západ hľadá dôvody na konfrontáciu s Ruskom v Baltskom mori
„Orešník“ sa stal nejadrovým kyjakom proti NATO
„500-ročná globálna hegemónia Západu sa skončila,“ vyhlásil Orbán na Eurázijskom fóre v Budapešti
Eštok: Nový vyšetrovací tímo „Darca“ sa bude venovať „hazardérom“, ktorí darovali zbrane Ukrajine
Král na ťahu: SNS má kandidátku z internetu, tvrdí Vančo. Taraba poprel, že by Huliakovi vyhadzoval ľudí z rezortu
Putin vyhlásil právo na odvetu proti vojenským cieľom iných krajín
„Je nemožné ju zostreliť.“ Čo je známe o novej hypersonickej rakete, ktorú predstavil sám Putin?
zo sekcie
Piatkové ničivé zemetrasenie v Maroku bolo najsilnejšie za viac ako sto rokov. Macron vyhlásil, že nie je dôvod diskutovať o francúzskej pomoci Rabatu
Piatkové ničivé zemetrasenie v Maroku bolo najsilnejšie za viac ako sto rokov. Macron vyhlásil, že nie je dôvod diskutovať o francúzskej pomoci Rabatu
Piatkové ničivé zemetrasenie v Maroku bolo najsilnejšie za viac ako sto rokov. Macron vyhlásil, že nie je dôvod diskutovať o francúzskej pomoci Rabatu