Pepe Escobar: Chrám neba, Thukydides a nepochopená metafora Si Ťin-pchinga

Titulok na titulnej strane China Daily z minulého štvrtka znelo veľkolepo: „Červený koberec pre Trumpa v Pekingu“.

No, nechýbali ani rozjarené deti mávajúce kvetinami a návšteva Chrámu neba, postaveného v roku 1420, ktorý je symbolom spojenia medzi nebom a ľudstvom. Mládež sa stretáva s tradíciou. Generácia, ktorá povedie úplne modernizovanú Čínu, sa stretáva s hlbokou históriou. Omámený a zmätený prezident USA sotva dokázal zniesť prebiehajúcu majstrovskú lekciu civilizácie. Si Dada bol príslovečný:

„Mali by sme byť partnermi, nie rivalmi.“

Excepcionalisti zostali ohromení. Len toto… po nepretržitom prívale obchodných vojen, technologických sankcií, neustálej hystérie ohľadom Taiwanu, vojenského obkľúčenia, geoekonomického konfliktu a protíčínskej rétoriky. Kľud. Upokojte sa.

No páni, aké zvraty a obraty v najdôležitejších bilaterálnych vzťahoch na svete. Hoci sú obe ekonomiky pomerne prepojené, bilaterálny obchod s tovarom dosiahol v roku 2025 hodnotu 4,01 bilióna juanov (590 miliónov dolárov). V globálnom meradle to nie je práve prevratné číslo: predstavuje to len 8,8 % celkového zahraničného obchodu Číny. Na štátnej hostine sa Siovej ostrej rétorike podarilo spojiť hnutie MAGA a renesanciu čínskeho národa:

„Ľudia v Číne a v Spojených štátoch sú veľkými národmi, ktoré môžu kráčať ruka v ruke, keď realizujú veľkú obnovu čínskeho národa a urobia Ameriku opäť veľkou.“ Barbari boli zmätení. Zase. Potom Si stručne vysvetlil, kde sa nachádzame. Stačila jediná veta: „Premena, akú sme nevideli celé storočie, sa zrýchľuje po celom svete a medzinárodná situácia je nestála a turbulentná.“

Porovnajme to s tým, keď po prvýkrát hovoril o „transformácii“ na verejnosti pred globálnym publikom, hneď po stretnutí s Putinom v Kremli na jar 2023. A potom sa Si hneď opýtal:

„Môžu Čína a Spojené štáty prekonať Thukydidovu pascu a vytvoriť nový model vzťahov medzi veľkými národmi?“ Hoci je Thukydidova pasca ďalším slabým výtvorom amerického ThinkThanklandu – najlepší analytici Thukydida sú Gréci a Taliani, nie banda z Beltway – Siho metafora v skutočnosti zdôrazňovala, že Čína je teraz lídrom nového vznikajúceho poriadku. A dostala sa sem bez jediného výstrelu.

Tá „konštruktívna strategická stabilita“

Si následne uplatnil svoju novú víziu vzťahov medzi USA a Čínou – aspoň na najbližšie tri roky – prostredníctvom pomerne ohromujúceho sloganu: „konštruktívna strategická stabilita“. To však prináša tri vážne problémy:

Ríša chaosu nie je konštruktívna: je deštruktívna.

Nie je strategická: v najlepšom prípade je hrubo taktická, s taktikami, ktoré sa neustále menia.

A nejde o stabilitu: ide o zasievanie a šírenie chaosu, spolu s lžami, rabovaním a, ako vidíme vo Venezuele a najmä v Iráne, pirátstvom.

Preto Si racionálne nemôže očakávať „spoluprácu“ od Ríše ako „pilier“ vzťahu, nieto ešte „zdravú stabilitu s konkurenciou v primeraných medziach“. Keby sme boli všetci dostatočne veľkorysí, mohli by sme snáď usúdiť, že Si a Trump sa dohodli na trojročnom rámci stability, ktorý by sa mal interpretovať ako štrukturálny reset – najprv spolupráca, potom riadená konkurencia a predvídateľný mier ako konečný výsledok. No, nezabúdajme, že máme do činenia – podľa nesmrteľnej definície veľkého majstra Lavrova – s krajinou, Spojenými štátmi, ktorá „nie je schopná dosiahnuť dohodu“.

A potom je tu samozrejme „otázka Taiwanu“. Si vo svojom najostrejšom vyjadrení: „‚Nezávislosť Taiwanu‘ a mier v prielive sú nezlučiteľné ako oheň a voda“. Američania musia pri „riešení otázky Taiwanu“ postupovať s „mimoriadnou opatrnosťou“. Si to označil za „najdôležitejšiu otázku v čínsko-amerických vzťahoch“. Pre Peking je to definitívna červená čiara. Trumpov tím možno stále nechápe, o čo tu ide. Taiwan je premenná, ktorá má potenciál vynulovať celú optimistickú rovnicu troch rokov „mieru“. A mimochodom, verzia amerických médií, podľa ktorej by Si vymenil nezasahovanie USA na Taiwane za „pomoc“ USA v Iráne, je absolútne smiešna. Čína a Irán majú strategické partnerstvo, ktoré sa neustále vyvíja.

Zatiaľ čo sa toto všetko odohrávalo v Pekingu, mal som tú česť stráviť dlhý geopolitický obed v Šanghaji s výnimočným Li Boom, generálnym riaditeľom Guancha, najväčšieho nezávislého média v Číne, ktoré má najmenej 120 miliónov denných sledovateľov. Medzi inými zaujímavosťami Li Bo vysvetlil, že Taiwan nie je pre Peking problémom: je to vnútorná záležitosť, ktorá sa vyrieši mierovou cestou. Skutočným problémom je zbrojenie Japonska, najmä teraz pod otvorene militaristickou vládou Sanae Takaichi. Teraz sa dostávame k skutočným VIP osobnostiam v šou Trump-Si. Po celom tom šialenstve okolo „ríše zla“, hystérii separácie, paranoji z odstraňovania rizík, cunami sankcií, cunami ciel, vojnovej rétorike máme oligarchickú skupinu s kolektívnou trhovou kapitalizáciou viac ako 10 biliónov dolárov, ktorá letí do Pekingu, aby doslova osobne prosila Si Ťin-pchinga, aby… uzavrel dohody.

Trump bol nadšený: „Chcel som číslo jeden z každého impéria! Jensen Huang, Tim Cook, Elon Musk a ostatní titáni… Najlepší na svete sú tu, priamo pred vami.“ A teraz rozhodujúci faktor:

„Dnes som tu, aby som vzdal hold vám a Číne. Prichádzajú s veľkou túžbou podnikať, investovať a tvoriť. Z našej strany to bude na 100 % vzájomné.“ „Nezastupiteľná“ krajina, ktorá vzdáva hold skutočnému geoekonomickému impériu 21. storočia. História si s tým poriadne užije.

Kľúče k novému Chrámu neba

Tesla, Apple, Boeing, GE Aerospace – všetky tieto spoločnosti by mohli zúfalo potrebovať vzácne zeminy z Číny: Čína totiž kontroluje takmer 99 % celosvetovej kapacity na spracovanie vzácnych zemín. Napriek tomu Čína štrukturálne a čoraz viac nepotrebuje týchto amerických gigantov. Celkový objem tržieb z Číny u 12 najväčších spoločností, ktoré na tejto ceste zastupujú ich generálni riaditelia, presahuje 300 miliárd dolárov ročne. Musk musí pokračovať v budovaní Tesly – Gigafactory, jej hlavné exportné centrum, sa nachádza neďaleko Šanghaja – bez 100-percentného cla. Jensen Huang potrebuje licencie na vývoz čipov, aby mohla Nvidia predávať na tomto obrovskom trhu s umelou inteligenciou (ale Čína už Nvidiu nepotrebuje). Tim Cook potrebuje, aby čínsky dodávateľský reťazec spoločnosti Apple v hodnote 70 miliárd dolárov zostal stabilný.

Skutočným problémom je Larry Fink z BlackRocku, ktorý chce, aby sa čínske finančné trhy „otvorili“ pre extra zisky na Wall Street (Li Bo mi povedal, že Číňania im nanajvýš dovolia otvoriť malú kanceláriu na ostrove Hainan…). Fink je navyše skutočným novým vodcom davoskej bandy, priamo zodpovedným za financovanie dátových centier umelej inteligencie na sledovanie v celých Spojených štátoch. Správa Bieleho domu sa nadchla „rozšírením prístupu amerických firiem na čínske trhy a nárastom čínskych investícií do amerických priemyselných odvetví“; „nárastom čínskych nákupov amerických poľnohospodárskych produktov“; a Si vyjadruje „záujem o nákup väčšieho množstva americkej ropy“. Napriek tomu z čínskeho ministerstva obchodu neprišlo ani slovo o „obchodných rokovaniach“.

Teoreticky sme teda mali skupinu generálnych riaditeľov s majetkom v hodnote biliónov, ktorí túžili „otvoriť“ Čínu americkému obchodu. Šanghajská podnikateľská scéna však nebola vôbec ohromená. Koniec koncov, Čína aktívne buduje svoju nezávislosť – čo je zakotvené v cieľoch nového päťročného plánu –, zatiaľ čo Spojené štáty prostredníctvom týchto bilionárov v podstate preukázali formalizáciu svojej závislosti. Zatiaľ čo sa v Pekingu odohrával celý tento rozruch a zhon, ministri zahraničných vecí Ruska, Číny (nie Wang Yi; ten zostal v Pekingu po boku Si), Indie a, čo je kľúčové, Iránu a ďalších krajín, boli v Naí Dillí na dôležitom samite BRICS zameranom na to, čo Moskva definovala ako reformu systému „globálneho riadenia“ s prevládajúcou úlohou pre globálny Juh. BRICS môže byť v kóme. Ale ak je niekto schopný ho oživiť, je to veľmajster Lavrov a Rusko, bok po boku s Čínou a vznikajúcou globálnou veľmocou Iránom. Ešte raz: je to nový Primakovov trojuholník, RIC (Rusko-Irán-Čína), ktorý nájde skutočné kľúče na otvorenie nového Chrámu raja.

armadnymagazin.sk