Peniaze v sejfoch centrálnych bank sú zdrap papiera

V období koronavírusovej pandémie nevychádza centrálnym bankárom takmer nič, veď posúďme.

Nízkymi úrokovými sadzbami znehodnocujú úspory na účtoch bankách, z dôvodu klesajúceho úrokového rozpätia sa znižuje bankový zisk, inflácia sa nezvyšuje a tak nedochádza u dlžníkov k odpisovaniu dlhov, výnosy štátnych dlhopisov sú záporné, vyššie ceny akcií a dlhopisov nezodpovedajú ekonomickej prosperite ich emitentov, čo napokon platí aj pre ceny nehnuteľností, na zaplatenie ktorých už nestačia ani celoživotné úspory z priemerných miezd pred odchodom do dôchodku, a takto by sme mohli pokračovať. Navyše narastá zadlžovanie čoraz väčšieho počtu účastníkov trhu.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Preto si kladieme oprávnenú otázku, kedy a ako tento dlhový marazmus skončí a či vôbec skončí. Čo si má vôbec zamestnanec myslieť, keď mu v banke povedia, že úroky ako cena zarobených peňazí budú mizerné. To potom aj jeho práca je mizerná? Aká je logika, že štátne dlhopisy sa predávajú za záporné úroky a teda, že investor dostane po ich splatnosti menej peňazí, ako za ne zaplatil? Európske dlhopisy sa vraj tiež majú emitovať so zápornými úrokmi čo znamená, že Európska komisia bude investorom vracať menej peňazí ako si od nich požičala? Je to vôbec možné? Finta je v tom, že spoločné európske dlhopisy sa predajú investorom na záporné úroky, aby ich následne ECB na sekundárnom trhu od investorov odkúpila s kladným úrokom, a tak všetci budú spokojní.

Podielové spoluvlastníctvo štátu

Od vypuknutia koronakrízy vláda podporuje obnovenie ekonomiky, čo sa však nemusí všetkým páčiť. Objavujú sa názory, že každý podnikateľ si má vytvárať rezervy, aby v prípade obdobnej krízy, nebol odkázaný na pomoc od vlády. Každá podpora by totiž nemala závisieť len od poklesu tržieb či iných podporných kritérií, ale aj od toho, koľko podnikateľ odviedol daní a odvodov do verejných rozpočtov, s čím sa dá súhlasiť. Problém spočíva totiž v tom, že nie všetci „požadovali“ nejakú formu podpory, ale splácať dlhy budú všetci bez rozdielu. Nikoho nezaujíma, či podnikateľ nejakú formu podpory dostal, alebo nie.

Na druhej strane však treba povedať, že ak vláda reštriktívnymi opatreniami zatvorila niektoré prevádzky, mala by ich škody kompenzovať. Stretli sme však aj s takým názorom, že keď sa podnikateľ dostane do finančných problémov, mohol by si peniaze požičať od vlády, čo by bolo určite lacnejšie, ako nejaká forma likvidácie firmy. V prípade nesplatenia pôžičky, by sa štát stal podielovým spoluvlastníkom zadlženej firmy.

Neopakovateľná príležitosť zbohatnúť

V súvislosti s pokračujúcou koronakrízou však treba povedať, že jej negatívne dôsledky sú pre niektorých aj príležitosťou zbohatnúť viac, ako pre väčšinu ostatných. Ide predovšetkým o menšinu bohatších občanov, ktorí znásobujú svoj majetok investovaním do klesajúcich cien aktív a tiež pozemkov v atraktívnych regiónoch, zlata, rezidenčných nehnuteľností. Vôbec však nie investovaním do podnikových zmeniek, alebo ukladaním peňazí na termínované účty.

Sem ďalej patria producenti hardwaru a softwaru v počítačových, komunikačných a digitálnych sieťach, keďže bez nich by sa dnes kolobeh peňazí zastavil. Dobre obišli aj obchodníci so všetkým, čo si vláda nedovolila počas pandémie zatvoriť. Terajší krízový stav je pre štát príležitosť nielen vytvárať nikdy nesplatiteľné dlhy, ale aj v rámci svojich právomocí rozhodnúť, ktorým sektorom prispeje viac a ktorým zas menej. O tom, že viac pamätá na „svojich“, sme sa mali možnosť počas tohto roka presvedčiť. Sem patrí neopakovateľná príležitosť pre niektoré politické strany, udržať si pokračujúce voličské preferencie konšpiračnými témami, z ktorých je však väčšina z nás zmätená.

Autor Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

zdroj: zem a vek

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na rozvoj a propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí. 

Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

ďakujeme

Vyhlásenie: 

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu zna [email protected]

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.