Peniaze nie sú záhadou, 1. časť: Pôvod finančnej krízy – doláre tlačí FED pomocou čiernej mágie a rozdáva ich bohatým zadarmo

Prinášame prvý diel analytickej trilógie Emanuela Pastreicha o pozadí a povahe peňazí – dôležité aj na pochopenie súčasnej krízy. Ďalšie diely uverejníme priebežne, sledujte nás preto ďalej.

Ten pekný vytlačený papier vo vašej peňaženke, tá vec nazývaná peniaze, odkiaľ pochádza? Čo mu dáva hodnotu a prečo si s ním môžete niečo kúpiť? Otázka nie je zbytočná, ani cynická, ale v konečnom dôsledku praktická.

A predsa si túto podstatnú otázku nikdy nekladú autority, ktoré nás prednášajú z ekonómie, ani politici, ktorí nás zdobia svojimi vzácnymi názormi zo svojich pozlátených kancelárií. To znamená, že aj keď nám médiá vymývajú mozgy, že peniaze sú najdôležitejšia vec na svete, samotné peniaze nikdy nemôžu byť témou na diskusiu.

Problém peňazí je starý

Súčasná kríza peňazí je krízou hodnoty, krízou, v ktorej sú naše peniaze zrezané, vypitvané a zabité pred našimi očami neviditeľným mäsiarom nazývaným inflácia, v tajnom rituály, pri ktorom sú peniaze vytlačené Federálnym rezervným systémom pomocou čiernej mágie a potom zadarmo rozdávané bohatým a bankám.

Keď vstúpime do poslednej hroznej fázy tohto výsmechu, budeme nútení prejsť na digitálne meny, ktoré sú kontrolované nezodpovednými mocnosťami Federálneho rezervného systému, mocnosťami, ktoré vypnú peniaze v našich peňaženkách, zmrazia naše účty alebo zabavia naše peniaze za dane alebo pokuty podľa vlastného uváženia.

Keď banky tlačia peniaze na nákup akcií alebo splatenie dlhov bohatých, hodnota peňazí vo vašom vrecku, na vašom sporiacom účte, úmerne klesá. Stručne povedané, bohatí kradnú vaše peniaze tým, že ich riedia, keď spíte.

Túto krádež nazývajú „inflácia“, čo naznačuje, že peniaze sa stávajú menej cennými podľa nejakého prirodzeného princípu. Inflácia je podľa nich prírodná katastrofa, ako zemetrasenie alebo tajfún, ako povodeň alebo sucho.

Táto fikcia o peniazoch a hodnote je podporená autoritatívnymi úvahami odborníkov na platenú hru. Ale všetci vedia, že peniaze vo vašej banke sa nestali menej hodnotnými v dôsledku Božieho činu. Zlomilo to, keď banky vyzbierali bilióny dolárov na nákup bezcenných akcií, na nákup zbytočných zbraní, na nákup poľnohospodárskej pôdy, aby ste platili viac za jedlo, na nákup,  bývanie, aby ste platili viac za nájom.

Nemôžeme pochopiť súčasnú peňažnú krízu, pokiaľ  nezohľadníme  proces, ktorým sme sa sem dostali za posledných sto rokov.

Konkrétne to bolo založenie Federálneho rezervného systému 23. decembra 1913, ktoré odštartovalo túto zjazdovú cestu. Hoci sme potrebovali národnú banku zodpovednú Kongresu a ľudu, v ktorej peniaze vytvárala a regulovala vláda transparentným spôsobom v súlade s ústavou, skončili sme so systémom, v ktorom majú súkromné ​​banky posledné slovo fiškálna politika.

Je smutné, že prefíkaný a úskočný bankár JP Morgan, a nie vizionári ako naši otcovia zakladatelia, dali dokopy systém, ktorý reguluje peniaze, ktorý slúži ako srdce národnej ekonomiky.

Hoci systém fungoval, jed sa v priebehu nasledujúceho storočia pomaly šíril po celej politike, keď súkromné ​​banky využívali svoju kontrolu nad peniazmi na podplácanie (to znamená „lobovanie“) kongresmanov, prezidentov, profesorov, novinárov a všetkých ostatných. autority, aby podporili tento systém, čím dovedú kravu na bitúnok.

V konečnom dôsledku, fiškálna politika Spojených štátov, tvorba, distribúcia a určovanie hodnoty peňazí, sú určené súkromnými bankármi alebo vládnymi úradníkmi na ministerstve financií, ktoré vyzdvihli banky a sú lojálni voči im, nie voči  ľuďom.

Bolo obdobie, od 30. do 70. rokov 20. storočia, keď bol Federálny rezervný systém relatívne dobre spravovaný. Vládni predstavitelia si boli vedomí nebezpečenstva neregulovaných globálnych financií a porovnávali snahy o kontrolu kapitálu v Európe a dokonca aj v socialistickom bloku.

Skorumpovaná a protiústavná povaha tejto falošnej národnej banky sa však v skutočnosti nikdy nezmenila: snažila sa zhodiť chabé reťaze, ktoré na ňu nasadili počas Nového údelu, a v 90. rokoch opäť zdvihla svoju škaredú hlavu.

Keď banky zistili, že ich tajné prevzatie sa v dekadentnej pasívnej spoločnosti nestretlo s takmer žiadnym odporom, rozhodli sa v roku 2020 prevziať kontrolu nielen nad ekonomikou, ale aj nad politikou, vzdelávaním, medicínou a kultúrou.

Muži a ženy svedomia opustili federálnu vládu ako potkany z potápajúcej sa lode.

Od zlata k ideologickej povahe peňazí

Vráťme sa však k hodnote peňazí. Peniaze boli kryté zlatom v roku 1879. To znamenalo, že teoreticky ste mohli vymeniť svoju dolárovú bankovku za zlato a ľudia to príležitostne robili. Keď sa však počas veľkej hospodárskej krízy zrútila celá budova vlády a ekonomiky, prezident Franklin D. Roosevelt 5. júna 1933 ukončil zlatý štandard a na jeho miesto umiestnil autoritu federálnej vlády.

Hoci tento krok dával zmysel vo svetle strašnej hospodárskej krízy a skutočnosti, že bohatí kontrolovali všetko zlato, výsledkom bolo, že dolár už nebol viazaný na nič iné, len na dojem, že vláda má autoritu. To znamená, že povaha peňazí sa stala ideologickou.

Áno, predbežný vzťah medzi dolárom a zlatom bol znovu vytvorený po tom, čo Federálny rezervný systém nazhromaždil značné množstvo zlata, ale tento vzťah bol tangenciálny. Občan nemohol jednoducho žiadať, aby jeho doláre boli vykúpené v zlate, a dokonca aj túto väzbu natrvalo pretrhol prezident Richard Nixon v roku 1971.

Odchod od zlata, od akéhokoľvek konkrétneho predmetu, ktorý dával hodnotu papierikom vo vašej peňaženke, vytvoril fiat menu, ako sa tomu hovorí, a takéto nepriviazané peniaze mali zlý dopad na americkú spoločnosť, za predpokladu, že zmeny boli tak pomalé, že sú nepostrehnuteľné.

Počas krízy v 30. rokoch minulého storočia federálna vláda vytlačila peniaze, aby pomohla zaplatiť tým, ktorí boli zbedačení kolapsom špekulatívnej ekonomiky.

Ekonomické oživenie pre pracujúcich mužov a ženy bolo úspešné, ale v obmedzenom zmysle. Nová úloha federálnej vlády, projekty elektrifikácie a výstavby ciest, mali na našu spoločnosť zmiešaný vplyv.

Na jednej strane sa život stal ľahším, pohodlnejším a pre niektorých aj zdravším. S chudobnými sa po prvýkrát zaobchádzalo ako s občanmi, keď im programy ako sociálne zabezpečenie a blahobyt ponúkli skutočnú ochranu pred hroznou chudobou, ktorá prenasleduje pracujúcich ľudí od nepamäti.

Tento prístup k ekonomike, k peniazom, bol hlboko ovplyvnený experimentmi uskutočnenými v Sovietskom zväze v 20. rokoch minulého storočia a mal skutočné opodstatnenie.

Draho zaplatené riešenie

Výsledný New Deal (Nový údel) bol kompromisom, ktorý priniesol zmenu, ale ktorý vyžadoval, aby sa občania vzdali ekonomickej, organizačnej a intelektuálnej nezávislosti. Naši občania sa začali spoliehať na veľké organizácie, ako je federálna vláda, a neskôr na nadnárodné korporácie – ktoré v podstate fungujú ako vlády.

Malý farmár bol v roku 1930 do značnej miery nezávislý, pokiaľ ide o peniaze, energiu, jedlo a ďalšie životné potreby. Mnohí uspokojovali svoje potreby bez väčšej interakcie s bankami alebo vládou. Národ bol založený vodcami, ktorí cítili, že takíto nezávislí sebestační farmári sú kľúčom k dlhodobej demokracii – vízie, ktorej sme sa mali držať.

Naši občania pestovali zeleninu a zvieratá ako potravu a mohli si túto potravu uchovať na zimu. Energiu vyrábali z veterných mlynov, vodných mlynov, koní a staromódnej ručnej práce bez toho, aby boli závislí na verejnoprospešných korporáciách alebo nadnárodných ropných spoločnostiach. Pohŕdali spoločnosťami ako Standard Oil, ktoré sa snažili urobiť Američanov závislými od ropy.

Pôvodná ekonomika farmárov bez peňazí

Naši občania vedeli zbierať liečivé byliny a liečiť zdravotné ťažkosti bez nemocníc. Vyrábali si vlastný nábytok, kupovali železné nástroje od susedov, alebo si podľa potreby navzájom požičiavali predmety. Peniaze neboli pre túto ekonomiku rozhodujúce, rovnako ako spotreba; stoličky boli vyrobené tak, aby vydržali 100 rokov, šaty tkané tak, aby vydržali 40 rokov. Šetrnosť bola cnosť.

Nový údel pomohol tým, ktorí boli zdevastovaní bankami, ale požadoval integráciu do peňažnej ekonomiky riadenej vládou a konkrétne Federálnym rezervným systémom, ktorý zostal pod kontrolou súkromných bánk, ktoré sa len chceli zbaviť svojej vlády.

Keď sa ekonomika po druhej svetovej vojne zlepšila, a najmä keď sa Američania v 70. rokoch stali závislými od vlády a korporácií, súkromné ​​banky začali opäť vytvárať pravidlá pre peniaze a kupovali domnelých regulátorov.

Politici nikdy nenavrhnú, aby sme zakladali družstvá a zakladali naše vlastné miestne meny, aby sme vybudovali miestnu ekonomiku, ktorá nepotrebuje nadnárodné banky alebo priemyselné farmy, žiadnu závislosť od monopolnej logistiky a distribučných systémov, žiadne väzby na marketingové a predajné triky, nič, čo by malo do činenia s nástrojmi, ktorými nás korporácie chcú vykrvácať.

Takmer všetky transakcie sa dnes vykonávajú v peniazoch kontrolovaných Federálnym rezervným systémom, teda v peniazoch kontrolovaných nadnárodnými korporáciami a bankami a superboháčmi, ktorí sa za nimi skrývajú.

Navyše, akokoľvek pôsobivé to môže byť, že dolár je globálna mena, znamená to, že o dolár sa zaujíma akýkoľvek počet globálnych bánk a premenlivých miliardárov na celom svete nie preto, že by sa zaujímali o Američanov, ale preto, že by chceli väčší zisk z toho.

Možno budete môcť voliť politika a možno sa váš hlas započíta.  Ale pokiaľ ide o hodnotu peňazí alebo o prístup k peniazom, Spojené štáty sú diktatúrou. 

Ministerstvo financií, Federálny rezervný systém a výbory Kongresu, ktoré dohliadajú na menovú politiku, sú prísne kontrolované nadnárodnými súkromnými bankami. Nikto, kto nie je nimi kúpený a zaplatený, sa nebude môcť priblížiť k procesu, v ktorom vznikajú peniaze a určuje sa ich hodnota.

A potom je tu pseudoveda ekonómie, študijný odbor oveľa menej uznávaný ako astrológia a krviprelievanie, ktorý nám hovorí, že príčinou inflácie sú skôr úrokové sadzby než veľké krádeže peňazí nadnárodnými bankami; to nám hovorí, že musíme spotrebovať a plytvať, aby sme mali zdravé hospodárstvo; čo nám naznačuje, že dovoz potravín a iných potrieb zo zahraničia prostredníctvom parazitických logistických a distribučných systémov kontrolovaných bankami je znakom rastu a že tento podvod je modernejší a efektívnejší ako pestovanie vlastných potravín a prevádzkovanie vlastnej miestnej ekonomiky .

Tá rozprávka je obrovský podvod. Ak vyrábate väčšinu potrieb vo svojej komunite a nakupujete a predávate alebo vymieňate, a ak prevádzkujete miestne banky ako družstvá, potom peniaze a hodnota zostanú vo vašej komunite a nebudú odčerpávané do upírskych private equity firiem v New Yorku alebo Singapure, v Londýne alebo Ženeve.

Emanuel Pastreich

O autorovi: Emanuel Pastreich pôsobil ako prezident Asia Institute, think-tanku s pobočkami vo Washingtone DC, Soule, Tokiu a Hanoji. Pastreich pôsobí aj ako generálny riaditeľ Inštitútu pre budúce mestské prostredie. Pastreich vyhlásil svoju kandidatúru na prezidenta Spojených štátov ako nezávislý vo februári 2020. Je pravidelným prispievateľom do Global Research.

Tento článok bol pôvodne publikovaný TU.

skspravy

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)