Odpočítavanie beží. Energetická kríza sa blíži

Spotreba ropy v EÚ sa v dohľadnom čase drasticky zníži. Nie možno. Určite. A bude to horšie než počas covidu.

Prirovnávať európsku vrchnosť k pštrosovi strkajúcemu hlavu do piesku je chybná metafora. Pštrosa ako tvora, ktorý nechce vidieť realitu v nádeji, že si tým pomôže, vykreslil rímsky historik Plínius Starší a vytvoril tak mýtus, ktorý sa s pštrosmi vlečie už dvetisíc rokov.

V skutočnosti pštros nie je bojazlivý ani hlúpy. Dovolí si naňho len lev. A dlhý krk ako periskop monitorujúci prípadné hrozby je pštrosovou komparatívnou výhodou.

Ak hľadáme výstižnú metaforu pre bezradné, nerozumné a smiešne počínanie, prirodzene sa ponúka povedať: „Hlúpe ako Brusel.“ Vlastne je zvláštne, že to už dávno nezľudovelo vzhľadom na to, čo väčšinový politický kartel v réžii lobistov v Európskom parlamente predvádza.

Ako asi naši eurokrati naložia s energetickou krízou, ku ktorej kreatívne smerovali zelenými tunelmi a likvidačnou diverzifikáciou? Zatiaľ pripomínajú povestné teľa, ktoré hľadí na nové vráta. Zrážka s realitou je pritom neodvratná a odpočítavanie beží.

Celosvetové zásoby ropy sa nikdy v histórii neznižovali rýchlejšie než dnes. Na ropu z Perzského zálivu pritom možno na dlho zabudnúť vzhľadom na patovú situáciu v konflikte medzi USA a Iránom. Nahradiť ropu a plyn občasnou energiou zo solárov a veterníkov je technický nezmysel a nahradiť ropu zo zálivu ropou z Ruska komplikuje politika, presnejšie protiruská ekonomická a vojenská kampaň, do ktorej sa Brusel zapojil po boku Ukrajiny.

Rozvážni politici sa do rizika púšťajú len vtedy, keď majú plán B. Staviť všetko na jednu kartu a veriť, že to nakoniec nejako dopadne, je hazard. Navyše keď je vopred jasné, ako to dopadne: Do júna sa zásoby ropy znížia na úroveň prevádzkového napätia, do septembra potom na úroveň prevádzkového minima. Keď v systéme klesnú zásoby na 20 až 30 percent kapacity, poklesne v potrubiach a termináloch tlak a systém sa zastaví. Sucho konštatuje Bloomberg.

Spotreba ropy v EÚ sa v dohľadnom čase drasticky zníži. Nie možno. Určite.

A bude to horšie než počas covidu, keď ľudia sedeli doma, ale nad hlavami im lietali prázdne lietadlá, aby aerolinky neprišli kvôli únijným pravidlám o letiskové sloty. Teraz lietadlá nepoletia ani plné, pretože nebude letecký petrolej, ktorým by sa dalo plytvať. Čo táto energetická núdza, ktorú si vykoledoval stupídny Brusel hazardnou stávkou na zelené bludy a „vychytralú“ Ameriku, urobí s ľuďmi, ktorí sú zároveň konzumentmi aj voličmi?

Zatiaľ sa nič nedeje a, popravde, nemožno od ľudí očakávať, že budú kupovať strechu na dom, ktorý ešte nezhorel. Rovnako je však pravdepodobné, že pri samozrejmých veciach ľuďom chýba predstavivosť, že by niečo mohlo fungovať inak, než sú zvyknutí. Alebo že by niečo mohlo nefungovať.

Ak sa potom stane niečo nečakané, neznamená to automaticky, že ľud vyjde do ulíc. Kríza v prvej fáze pripraví ľudí o to, bez čoho sa zaobídu, čo bezprostredne nepotrebujú k životu. Mladšia a stredná generácia nemajú motiváciu k rebélii, urobia to, čo im povedia v televízii.

Platí tiež, že nijaká kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí. To, čo sa môže javiť ako celospoločenský problém, budú rôzne vrstvy spoločnosti vnímať odlišne.

Kto je dobre situovaný, v novej situácii sa zariadi bez toho, aby príliš trpel. Kto je na tom zle, je na nepohodu trénovaný, takže prežije. Bezmocní vedia, že s tým, čo kolabuje, nič nezmôžu, mocní sa spoliehajú na to, že nie je všetkým dňom koniec a svet sa vráti do starých koľají.

Je to zvláštna situácia: Vieme pomerne presne, čo sa stane, ale nevieme, čo to s nami urobí. Môže sa stať čokoľvek, teda aj nič. Nemožno však vylúčiť, že v chaose, ktorý nastane, bude niekde prvá kocka domina, o ktorú niekto zavadí, a spustí sa reakcia, ktorú nebude možné zastaviť a ktorá obráti svet hore nohami.

Keby nešlo o nás, mohli by sme si kúpiť popcorn, pohodlne sa usadiť a vyhliadať predstavenie, aké sa len tak nevidí. Je tu však dôvod na nervozitu. Producentom nadchádzajúceho predstavenia je stupídny Brusel.

marker.sk