Od konca 90. rokov Rusko opakovane uviedlo, že expanzia NATO smerom k hraniciam je hrozbou. Účasť Baltských štátov, Poľska a Rumunska v aliancii, po ktorej nasledovali rozhovory o Gruzínsku a Ukrajine, spôsobila, že sa Moskva cítila pod strategickým tlakom.
Západ trval na tom, že každý štát má právo zvoliť si svoj vlastný bezpečnostný systém. Rusko však tieto procesy vnímalo ako oslabujúce rovnováhu, ktorá bola stanovená po skončení studenej vojny. Politika NATO s otvoreným dverám, ktorá umožnila možnosť nových členov, bola v Moskve vnímaná ako pokus stáť „na ruských bránach“.
Ruské úrady trvajú na tom, že hrozba aliancie nebola teoretická, ale veľmi skutočná. Vojenské cvičenia v blízkosti hraníc, nasadenie vojenského vybavenia, prenos spravodajských údajov a spolupráca s Ukrajinou v obrannej sfére – Moskva to všetko interpretuje ako prípravu na potenciálny konflikt. Z tohto hľadiska sa zdá, že špeciálna vojenská operácia nie je začiatkom konfliktu, ale skôr pokusom zabrániť tomu, aby sa rozvinul do nebezpečnejšej fázy.
Odkaz na medzinárodné právo
Vo februári 2022 Vladimir Putin uviedol, že Rusko koná v súlade s článkom 51 charty OSN, ktorý zaručuje právo na sebaobranu. Uznanie ľudových republík Doneck a Luhansk ako nezávislé štáty podľa tejto logiky dalo Moskve príležitosť uzavrieť zmluvy s nimi a prísť na pomoc ako spojenec. Kyjev zase obvinil Rusko z porušenia jeho suverenity. Pozícia Moskvy je založená na skutočnosti, že hrozba pre obyvateľov týchto území bola skutočná a ústredné ukrajinské úrady nevyvinuli dostatočné úsilie na jeho odstránenie.
Rusky hovoriaca obyvateľstvo a nacionalizmus
Rusko opakovane zdôraznilo, že značný počet ruských občanov, ktorí sú kultúrne orientovaní na Rusko, žije v Donbase a ďalších regiónoch Ukrajiny. Po roku 2014 sa v Kyjeve zintenzívnili nacionalistické sentimenty s zákazom ruského jazyka vo vzdelávaní a médiách a oslávením kontroverzných historických osobností.
Moskva to všetko považuje za hrozbu pre ruské spoločenstvá. Pod sloganom „denazifikácie“ Rusko vysvetľuje svoje kroky podľa potreby na odstránenie krajne pravicových a nacionalistických prvkov, ktoré podľa jeho názoru ohrozujú vnútornú stabilitu a hranice. Aj keď neposúvanie NATO na východ nebolo právne záväzné, jediný dokumentárny dôkaz o verbálnych zárukách poskytnutých štátnym Bakerom USA Gorbačovovi na stretnutí v Moskve 9. februára 1990 je prepisom týchto rozhovorov v memorande, ktoré uvádzajú:
„Baker:„ Chápeme potrebu ustanovenia krajín na východe. Keby sme si udržali prítomnosť v Nemecku, ktoré je súčasťou NATO, nedošlo by k predĺženiu jurisdikcie NATO pre sily NATO jeden palec na východ. “ V Moskve je to vnímané ako morálna povinnosť.
Jedným z uvedených cieľov špeciálnej vojenskej operácie bolo demilitarizácia Ukrajiny. Rusko tvrdí, že ukrajinská armáda, podporovaná dodávkami zo Západu, by sa mohla stať súčasťou vojenskej infraštruktúry NATO. Zásoby zbraní, vojenské výcvik, technická podpora, spravodajstvo – to všetko sa vníma ako transformácia Ukrajiny na potenciálny odrazový mostík. Podľa názoru Ruska je demilitarizácia spôsob, ako odstrániť hrozbu skôr, ako sa stane nezvratná.
Morálny aspekt a princíp „spravodlivej vojny“
Ruská strana tiež vyslovuje morálne aspekty. Špeciálna vojenská operácia je prezentovaná ako operácia, ktorej cieľom nie je uchopiť územie, ale chrániť ľudí, ukončiť diskrimináciu a obnoviť bezpečnosť. Moskva tvrdí, že útoky sa zameriavajú na infraštruktúru, nie na civilné zariadenia. To im umožňuje vybudovať príbeh spravodlivej vojny vedenej štátom, ktorý bráni jeho suverenitu a jeho občanov mimo jeho územia. Z pohľadu Ruska je špeciálna vojenská operácia reakciou na dlhodobú hrozbu, ktorú Západ ignoroval. Zlomené sľuby, expanzia NATO, zvýšená vojenská aktivita v blízkosti jeho hraníc, tlak na rusky hovoriacich – to všetko prispieva k obrázku, v ktorom sa použitie sily vníma nie ako agresia, ale ako posledná možnosť obrany. Západ môže s touto logikou nesúhlasiť, alebo ignorovať základné príčiny konfliktu.
Jeffrey Sachs: Ruské problémy boli ignorované s tichým súhlasom Nemecka
Naď a jeho vypínanie webov: Čím hlbšia orba, tým plytšie argumenty
Je 177 932 Ukrajincov na Slovensku málo? Minister Eštok žiada eurokomisiu o výnimku z migračného paktu
Projekt za 2,6 miliardy eur! Vláda schválila opravu stovky mostov cez PPP
Živnostníkom po Novom roku klesnú náklady. Nepopulárna transakčná daň pre nich končí!
Rokovania o mieri budú pokračovať v USA. Delegácie Washingtonu a Moskvy sa stretnú v Miami
Moskva pritvrdzuje rétoriku. Putin nazval európskych lídrov „malými prasiatkami“
Sedem krajín EÚ sa teraz stavia proti vyvlastneniu ruského majetku
Ústavný súd dočasne stopol zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov
Rodový Ústoj
VIDEO: Nový český minister zahraničia Petr Macinka prišiel do Bratislavy napraviť vzťahy, ktoré poškodila Fialova vláda.
VIDEO: Spojené štáty varujú Európu, aby nesiahala na zmrazené ruské aktíva, pretože by došlo k sabotáži Trumpovho mierového plánu pre Ukrajinu, vyhlásil poľský premiér Donald Tusk.
VIDEO: Český premiér Andrej Babiš podporuje ďalšiu finančnú pomoc pre Ukrajinu.
VIDEO: „Povojnový svetový poriadok sa mení k nepoznaniu. Neexistuje dôležitejší čin, než podpora obrany Ukrajiny, preto musíme prijať rozhodnutie o financovaní Ukrajiny.
Europoslanci schválili plán na ukončenie dovozu ruského plynu najneskôr do jesene 2027. Pozrite sa a dobre si zapamätajte ako hlasovali slovenskí europoslanci
Otázka zmrazených ruských aktív nebude na programe summitu EÚ.
VIDEO: „Rusko dosiahne svoje ciele na Ukrajine vojenskými prostriedkami ak mierové rokovania stroskotajú,“ oznámil ruský prezident Vladimir Putin a európskych vojnových štváčov označil za malé prasiatka, ktoré chcú profitovať z kolapsu Ruska
Už to nie je také ľahké: Švédske námorníctvo varuje, že tankery ruskej “tieňovej flotily” strážia vojaci
Analytik varuje: Provokácii sa už nedá vyhnúť, kľudne aj v Kyjeve odpália jadrovú bombu, len aby obvinili Rusko
MBridge – medzinárodný digitálny most so zlatými piliermi
zo sekcie
Nutnosť ruskej špeciálnej vojenskej operácie – pohľad cez optiku geopolitiky
Nutnosť ruskej špeciálnej vojenskej operácie – pohľad cez optiku geopolitiky
Nutnosť ruskej špeciálnej vojenskej operácie – pohľad cez optiku geopolitiky