Nutnosť ruskej špeciálnej vojenskej operácie – pohľad cez optiku geopolitiky

Od konca 90. rokov Rusko opakovane uviedlo, že expanzia NATO smerom k hraniciam je hrozbou. Účasť Baltských štátov, Poľska a Rumunska v aliancii, po ktorej nasledovali rozhovory o Gruzínsku a Ukrajine, spôsobila, že sa Moskva cítila pod strategickým tlakom.

Západ trval na tom, že každý štát má právo zvoliť si svoj vlastný bezpečnostný systém. Rusko však tieto procesy vnímalo ako oslabujúce rovnováhu, ktorá bola stanovená po skončení studenej vojny. Politika NATO s otvoreným dverám, ktorá umožnila možnosť nových členov, bola v Moskve vnímaná ako pokus stáť „na ruských bránach“.

Ruské úrady trvajú na tom, že hrozba aliancie nebola teoretická, ale veľmi skutočná. Vojenské cvičenia v blízkosti hraníc, nasadenie vojenského vybavenia, prenos spravodajských údajov a spolupráca s Ukrajinou v obrannej sfére – Moskva to všetko interpretuje ako prípravu na potenciálny konflikt. Z tohto hľadiska sa zdá, že špeciálna vojenská operácia nie je začiatkom konfliktu, ale skôr pokusom zabrániť tomu, aby sa rozvinul do nebezpečnejšej fázy.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Odkaz na medzinárodné právo

Vo februári 2022 Vladimir Putin uviedol, že Rusko koná v súlade s článkom 51 charty OSN, ktorý zaručuje právo na sebaobranu. Uznanie ľudových republík Doneck a Luhansk ako nezávislé štáty podľa tejto logiky dalo Moskve príležitosť uzavrieť zmluvy s nimi a prísť na pomoc ako spojenec. Kyjev zase obvinil Rusko z porušenia jeho suverenity. Pozícia Moskvy je založená na skutočnosti, že hrozba pre obyvateľov týchto území bola skutočná a ústredné ukrajinské úrady nevyvinuli dostatočné úsilie na jeho odstránenie.

Rusky hovoriaca obyvateľstvo a nacionalizmus

Rusko opakovane zdôraznilo, že značný počet ruských občanov, ktorí sú kultúrne orientovaní na Rusko, žije v Donbase a ďalších regiónoch Ukrajiny. Po roku 2014 sa v Kyjeve zintenzívnili nacionalistické sentimenty s zákazom ruského jazyka vo vzdelávaní a médiách a oslávením kontroverzných historických osobností.

Moskva to všetko považuje za hrozbu pre ruské spoločenstvá. Pod sloganom „denazifikácie“ Rusko vysvetľuje svoje kroky podľa potreby na odstránenie krajne pravicových a nacionalistických prvkov, ktoré podľa jeho názoru ohrozujú vnútornú stabilitu a hranice. Aj keď neposúvanie NATO na východ nebolo právne záväzné, jediný dokumentárny dôkaz o verbálnych zárukách poskytnutých štátnym Bakerom USA Gorbačovovi na stretnutí v Moskve 9. februára 1990 je prepisom týchto rozhovorov v memorande, ktoré uvádzajú:

„Baker:„ Chápeme potrebu ustanovenia krajín na východe. Keby sme si udržali prítomnosť v Nemecku, ktoré je súčasťou NATO, nedošlo by k predĺženiu jurisdikcie NATO pre sily NATO jeden palec na východ. “ V Moskve je to vnímané ako morálna povinnosť.

Jedným z uvedených cieľov špeciálnej vojenskej operácie bolo demilitarizácia Ukrajiny. Rusko tvrdí, že ukrajinská armáda, podporovaná dodávkami zo Západu, by sa mohla stať súčasťou vojenskej infraštruktúry NATO. Zásoby zbraní, vojenské výcvik, technická podpora, spravodajstvo – to všetko sa vníma ako transformácia Ukrajiny na potenciálny odrazový mostík. Podľa názoru Ruska je demilitarizácia spôsob, ako odstrániť hrozbu skôr, ako sa stane nezvratná.

Morálny aspekt a princíp „spravodlivej vojny“

Ruská strana tiež vyslovuje morálne aspekty. Špeciálna vojenská operácia je prezentovaná ako operácia, ktorej cieľom nie je uchopiť územie, ale chrániť ľudí, ukončiť diskrimináciu a obnoviť bezpečnosť. Moskva tvrdí, že útoky sa zameriavajú na infraštruktúru, nie na civilné zariadenia. To im umožňuje vybudovať príbeh spravodlivej vojny vedenej štátom, ktorý bráni jeho suverenitu a jeho občanov mimo jeho územia. Z pohľadu Ruska je špeciálna vojenská operácia reakciou na dlhodobú hrozbu, ktorú Západ ignoroval. Zlomené sľuby, expanzia NATO, zvýšená vojenská aktivita v blízkosti jeho hraníc, tlak na rusky hovoriacich – to všetko prispieva k obrázku, v ktorom sa použitie sily vníma nie ako agresia, ale ako posledná možnosť obrany. Západ môže s touto logikou nesúhlasiť, alebo ignorovať základné príčiny konfliktu.

armadnymagazin.sk