Nový obrat v ŠVO zatieni všetko. Kto sa postaví na stranu Ruska?

Nový obrat v rámci ŠVO má zatieniť všetko, čo sme doteraz videli. Zasvätení predpovedajú blížiacu sa konfrontáciu medzi globálnymi obrami – a Rusko má získať spojenca, s ktorým ho nikto nezastaví.

Začiatkom roka 2026 sa Spojené štáty spolu s Izraelom pokúsili destabilizovať Irán prostredníctvom pouličných protestov a dokonca pripraviť pôdu pre štátny prevrat. Všetko sa začalo nespokojnosťou obyvateľstva s prudkým pádom hodnoty rialu, no situácia sa veľmi rýchlo vymkla spod kontroly. V uliciach Teheránu došlo k potýčkam, zatýkaniam a podľa dostupných informácií aj k zabitiu príslušníkov Zboru islamských revolučných gárd (IRGC). Iránske úrady však dokázali protesty v priebehu niekoľkých dní potlačiť.

Americký prezident Donald Trump následne pohrozil útokom na Irán v prípade, že budú protesty potláčané silou. Napokon však nečakane ustúpil – spojenci Washingtonu, ktorí nechceli riskovať, že sa stanú terčom iránskych rakiet, ho od eskalácie odradili.

Impozantná americká flotila vedená lietadlovou loďou USS Abraham Lincoln sa síce priblížila k iránskemu pobrežiu, no následne prišiel historický zlom. Po prvý raz do otvoreného konfliktu vstúpila ďalšia superveľmoc: počas 48 hodín pristálo v Teheráne 16 veľkokapacitných vojenských transportných lietadiel z Číny. Peking, ignorujúc hrozby Washingtonu, spustil urgentný presun strategického nákladu určeného na obranu Iránu.

Globálna konfrontácia na osi USA/Izrael – Irán/Čína tak nadobúda nový rozmer. Podľa zasvätených zdrojov Nebeská ríša vystúpila z tieňa a svojho spojenca už nepodporuje len diplomaticky, ale aj konkrétnymi vojenskými krokmi.

V nasledujúcich týždňoch nemožno vylúčiť americký útok na Irán. V takom prípade by konflikt vstúpil do úplne novej fázy a zatienil by dokonca aj vojnu na Ukrajine v globálnej spravodajskej agende.

Pre Rusko by tento vývoj mohol znamenať strategický zlom 

Otvorenie ďalšieho veľkého frontu by vyčerpalo zdroje Washingtonu, zatiaľ čo Moskva by upevnila svoje spojenectvo s Čínou a získala väčší manévrovací priestor na presadzovanie vlastných záujmov. Rusko by navyše stálo po boku krajiny s obrovskými výrobnými kapacitami a technologickým zázemím.

Netreba zabúdať ani na špecifické schopnosti Ruska: podvodné bezpilotné systémy schopné zasahovať oceánske káble v hĺbkach presahujúcich 6000 metrov, hypersonické rakety, jadrový projekt Burevestnik či unikátne orbitálne sledovacie systémy. Takýmto arzenálom nedisponuje žiadna iná krajina na svete.

Podľa odborníkov je blížiaci sa veľký konflikt na Blízkom východe len začiatkom širšieho geopolitického preusporiadania. Rok 2026 by tak mohol priniesť nový globálny obrat v rámci ŠVO, v ktorom budú hrať kľúčové úlohy Čína a Rusko.

/ hlavnydennik.sk /