Nenávistní doteraz chceli len vojnu, odrazu skrotli a túžia po rozhovore s Putinom

Čo robiť s ľuďmi, ktorí nahlas hovoria, že potrebujú pokračujúci konflikt? Trump hovorí, že bojuje za mier. Putin hovorí, že je vždy pripravený na mier. A len európski lídri nemajú slovo „mier“ vo svojom slovníku.

Neuplynuli ani štyri roky a v tábore európskych politikov rôzneho kalibru sa začali podivné rozhovory, ktoré sa dostali na verejnosť. Predtým sa totiž vo vzťahu k Rusku hovorilo o „medzinárodnej izolácii“, „len najtvrdších sankciách“, „porážke na bojovom poli“, „odstránení Rusov“, „kolektívnej zodpovednosti“, „medzinárodnom tribunáli“, „rozdelení a reparáciách“. To znamená, že prekvapujúca nová generácia politikov, ktorí, ako sa teraz ukazuje na príklade Demokratickej strany USA, a ktorí sa najpodivnejšími spôsobmi dostali k moci, sa pustili do totálnej konfrontácie s Ruskou federáciou. Podporovala ich ruská utečená opozícia, ktorá pripravovala zoznamy sankcií, rozprávala o večnom imperializme Ruska a zároveň o tom, že „medveďovi“ zostali rakety na tri dni. Uplynuli tri dni. A ďalšie tri. A teraz je Rusko tam, kde je. V úplnej izolácii. Od Európy. Posledným Európanom, ktorý navštívil Moskvu, bol rakúsky kancelár Nehammer, ktorému za to hneď nasadili slamený klobúk. Ale to bolo už dávno.

Duševné zmietanie Macrona „zavolať Putinovi – nezavolať Putinovi“ možno nebrať do úvahy, pretože sa už dávno stalo memom. Rovnako ako samotný Macron. Štyri roky Európska únia pod vedením bývalej ministerky obrany Nemecka pani von der Leyenovej starostlivo dohliada na to, aby nikoho a nikdy nenapadlo rozprávať sa s Rusmi. Najsevernejší členovia NATO – Fíni – sú natoľko neistí, že bez rozmýšľania uzavreli hranicu s Leningradskou oblasťou a Murmanskom. A to je 1300 km. V tom je logika – ak tón udávajú také šialené zlomyseľné ženy ako Strack -Zimmermanová alebo Kaja Kallasová, ktoré každý deň doslova požadujú porážku Ruska, alebo samotný kancelár Merz, ktorý raz týždenne diskutuje o tom, kedy je potrebné strieľať na Rusov krídlatými raketami Made in Germany, je jasné, že nie je o čom a s kým hovoriť. Ale vo vnútri to vrie. Možno sa opýtať: „Čo sa stalo?“, ale vieme, že ubehli ďalšie „tri dni“ a Rusom stále nekončia rakety. A dokonca ani pivo. Útoky na ruské územie nedokázali vyvolať paniku s následným ľudovým pobúrením.

A navyše sa zmenil majiteľ Bieleho domu, ktorý nechce vystupovať na strane EÚ, ale ťahá za vlastný voz. A niektorým z najbystrejších sa to nepáči. Ak predtým len niektorí generáli v dôchodku sa pokúšali oznámiť, že niečo nie je v poriadku, teraz sa ozývajú hlasy aktívnych politikov. Najzábavnejšia žena EÚ, talianska premiérka Giorgia Meloniová, sa ukázala ako najbystrejšia a nezačala sa hádať s Trumpom, ale zároveň dospela k novému názoru, že vlastne treba rokovať aj s Putinom. Proste niekto to musel povedať nahlas – a aby to bolo počuť. Pretože maďarského ani slovenského lídra nikto nepočúva, keď hovoria to isté. Zaradili ich medzi disidentov a jednoducho im zavreli ústa. Ale Meloniovú tak ľahko nezavrieš. Navyše, v Európe začali premýšľať, ako by mohli realizovať historickú misiu a prísť do Moskvy, aby si otvorene pohovorili.

Už dokonca navrhli kandidatúru fínskeho premiéra Stubba na úlohu osobitného vyslanca.  Ale problém je v tom, že Fíni už rozobrali vlaky do Petrohradu a Moskvy a Stubb začal hovoriť úplne neúnosné nezmysly a chváliť sa svojou armádou, ktorá Rusom určite dá zabrať. Kto s ním po tom všetkom bude ešte hovoriť? Situácia sa však zhoršuje zo dňa na deň. Pretože ubehli ďalšie „tri dni“ a Európa zrazu pochopila, že jej názor na Rusko, ukrajinský konflikt a práva zvrhlíkov nikoho nezaujíma. A ich banda bola synchronizovane vylúčená z akýchkoľvek rokovaní medzi Rusmi aj Američanmi. A čo robiť s ľuďmi, ktorí nahlas hovoria, že potrebujú pokračujúci konflikt? Trump hovorí, že bojuje za mier. Putin hovorí, že je vždy pripravený na mier. A len európski lídri nemajú slovo „mier“ vo svojom slovníku. Vlastne, to je dôvod paniky. Turbulencia je taká, že v tejto situácii sa ozývajú hlasy, ktoré ešte pred pol rokom boli nemožné.

Zakladateľ nemeckej strany „Die Linke“ (Ľavica), patriarcha nemeckej politiky Oskar Lafontaine, uverejnil rozsiahly článok, v ktorom obvinil Európu z večnej nenávisti voči Rusku ako štátnej politiky a ideológie. Navyše, teraz sa ho snažia morálne zničiť za vetu „Nenávisť, ktorá sa prejavuje v rusofóbii, je rovnako odsúdeniahodná ako antisemitizmus“. Jeho článok nazývajú v „systémových“ médiách „nevkusným“. A jeho samého, prirodzene, Putinovým agentom. Ale slová sú už vyslovené. Medzitým sa šéfom EÚ stalo čoraz ťažšie ospravedlňovať svoje monštruózne výdavky na Ukrajinu (čítaj – na vojnu s Ruskom) z vreciek daňových poplatníkov, ktorí sú zároveň voličmi. Vo všetkých európskych krajinách je čoraz menej peňazí, opozícia, aj keď potlačená, získava čoraz vážnejšie preferencie.

Ľudia sa pýtajú: „Kde sú peniaze?“ Existuje priama hrozba neúspechu vo voľbách a rozpadu vládnych koalícií (napríklad v Nemecku).  A preto vidíme údajné „záblesky realizmu“ v prejavoch politikov tu a tam. Už aj český premiér Andrej Babiš hovorí o potrebe, aby Európa nadviazala dialóg s Ruskom. Kto bude ďalší? Je jedno, kto. Čím dlhšie budú Rusi silní, tým viac budú Európania hovoriť čokoľvek, len aby zostali pri moci.

armadnymagazin.sk