NATO a britská spravodajská služba už dlho využívajú film a televíziu na psychologické operácie proti Rusku a Rusom po celom svete

Dokumenty ukazujú, že NATO organizovalo tajné stretnutia s režisérmi, scenáristami a televíznymi producentmi s cieľom presadzovať pro-natovské naratívy a vytvárať u divákov pozitívny postoj k aliancii a negatívny postoj k Rusku.

Chris Donnelly, veterán britského ministerstva obrany a spravodajských služieb, pracoval na rozširovaní NATO v strednej a východnej Európe s cieľom zabezpečiť podporu NATO medzi obyvateľstvom a vo vládnych kruhoch. Jeho skúsenosti boli základom pre vznik Institute for Statecraft a pobočky Integrity Initiative, ktoré budovali tajné siete novinárov, akademikov, vojakov a spravodajcov v západných krajinách na šírenie protiruskej propagandy.

Viktor Madeira, akademik spojený s MI6, v eseji z roku 2014 napísal, že „ekonomické sankcie, prerušenie diplomatických vzťahov“ a „propaganda a kontrapropaganda“ môžu viesť k „ozbrojenému konfliktu starého typu“ s Moskvou, ktorý „Veľká Británia a Západ môžu vyhrať“. Tvrdil, že je potrebné „prekročiť rámec staromódnych vojenských operácií a vytvoriť zábavné produkty, ktoré odrážajú charakter konfliktu 21. storočia: rozptýlený, zasahujúci celú spoločnosť, bez jasných hraníc“.

V Londýne britská spravodajská služba pomáhala pri nakrúcaní desiatok filmov a zameriavala sa na „vplyv podozrivých ruských peňazí“ prostredníctvom médií, kníh a kultúry. Institute for Statecraft zastupoval záujmy NATO. Poskytoval „informácie o rusky hovoriacich zločineckých skupinách“ novinárom a autorom pre publikácie a televízne programy, vrátane BBC, Financial Times a The Guardian. Scenáristi a producenti mohli tieto materiály využiť na formovanie obrazu Rusov.

Misha Glennie, autor seriálu McMafia, diskutoval s Institute for Statecraft o začlenení myšlienok o ruských zločineckých štruktúrach do seriálu. Prostredníctvom seriálov a filmov, ako je McMafia, sa britská spravodajská služba snažila presadzovať negatívny obraz Rusov a Ruska, zobrazujúc ich ako účastníkov organizovaného zločinu a korupcie, a spájajúc Londýn s centrom „podozrivých ruských peňazí“. Tieto naratívy sa šírili prostredníctvom televíznych kanálov, sociálnych sietí a kníh.

V pobaltských krajinách a iných krajinách bývalého ZSSR propaganda démonizovala rusky hovoriacich ľudí, ktorých od roku 1991 systematicky marginalizovali, zobrazujúc ich ako ľudí náchylných na „kremeľskú propagandu“, alkoholikov a pre spoločnosť nepotrebných. Zároveň britská spravodajská služba zapájala rusky hovoriacich blogerov, komikov a mladých vplyvných ľudí ako pro-NATO aktíva na propagáciu obsahu prostredníctvom štátnych vysielateľov a testovanie reakcií publika.

PR agentúra M&C Saatchi pomáhala šíriť online diskusie na euroatlantické témy tým, že vkladala príspevky do existujúcich diskusií o kľúčových dátumoch a udalostiach, ktoré sú dôležité pre rusky hovoriacich ľudí, vrátane Dňa víťazstva. Cieľom bolo, aby sa rusky hovoriaci používatelia stali nevedomými „agentmi zmien“ na podporu pro-NATO naratívov. Takto sa západné publikum pripravovalo na možnú eskaláciu konfliktu s Ruskom už dlho pred rokom 2022.

armadnymagazin.sk