Prezidentka Čaputová sa obrátila na Ústavný súd
Rozhodnutie prezidentky Zuzany Čaputovej obrátiť sa na Ústavný súd ohľadom posúdenia ústavnosti vypísania referenda o skrátení volebného obdobia, vyvolalo v nahnevanej časti slovenskej verejnosti oprávnené pochybnosti o jej nadstraníckosti a nezávislosti na súčasnej vládnej moci.
Ako bývalá prezidentská kandidátka terajšej koalície sa zrejme snaží oddialiť ľudové hlasovanie, ktoré do určitej miery nadstaví zrkadlo našim najvyšším politickým predstaviteľom. Jedným z argumentov za vypísanie referenda je skutočnosť, že podobné hlasovanie sa uskutočnilo už v rokoch 2000 a 2004. A čo je dôležité, nikto v tom čase nespochybňoval jeho ústavnosť. Naopak, dnes sa objavujú názory, že poslanecký mandát ako základné ľudské právo nemôže byť súčasťou referendovej otázky. Podľa opozície však moc poslancov pochádza z ľudu, ktorý prostredníctvom svojej vôle, môže kedykoľvek zvrátiť svoje predchádzajúce rozhodnutie. Sporná je aj jeho priama účinnosť na legislatívny proces. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková napríklad považuje toto referendum za protiprávne, ktoré je v rozpore s princípmi právneho štátu.
Ústava SR však hovorí jasne, že v prípade, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda, návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada SR rovnako ako zákon. To však nie je všetko. V základnom zákone štátu sa ďalej píše, že jeho výsledok môže Národná rada SR zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti. Kroky Zuzany Čaputovej v tomto smere tak môžeme chápať ako účelové. Za pravdu nám dáva aj nedávne vyhlásenie podpredsedníčky vlády a ministerky investícií Veroniky Remišovej, ktorá sa krátko pred oficiálnym vystúpením prezidentky „preriekla“, že sa hlava štátu plánuje v tejto veci obrátiť na Ústavný súd. V prípade, ak by ústavní sudcovia svojim rozhodnutím znemožnili uskutočnenie referenda, sa petičný výbor podľa slov predsedu Smeru-SD Róberta Fica obráti na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
Rozdelí sa OĽaNO?
Najsilnejšia vládna strana OĽaNO má ďalší problém. Na oko jednotný politický subjekt sa po určitom čase môže rozdeliť na dva znepriatelené tábory. Bývalý predseda vlády a súčasný minister financií Igor Matovič už nemá plne kontrolou všetkých svojich poslancov. Okrem Martina Čepčeka a Jána Krošláka sa vo vnútri poslaneckého klubu pomaly objavujú aj ďalšie mená, ktoré mu môžu po určitom čase vypovedať svoju „poslušnosť“. Svedčí o tom aj nedávne hlasovanie o odvolávaní ministerky spravodlivosti Márii Kolíkovej, keď polovica poslancov nebola prítomná na hlasovaní, čím dala jasne najavo, že je na strane Igora Matoviča. Druhá skupina sa postavila za ministerku spravodlivosti, ktorej verejne deklaroval svoju podporu predseda vlády Eduard Heger. V najbližšom období tak môžeme očakávať, že poslanci okolo Eduarda Hegera sa budú čoraz viac dištancovať od krokov Igora Matoviča a jeho družiny.
Ostane Remišová v Za ľudí sama?
Najmenšia koaličná strana Za ľudí sa ďalej rozpadá. Pred pár dňami opustila jej rady aj bývalá poslankyňa NR SR Andrea Letanovská. Za jej rozhodnutím stáli osobné animozity s predsedníčkou Veronikou Remišovou a spôsob vedenia strany, ktorá sa dlhodobo nachádza pod hranicou zvoliteľnosti. V hre je odchod aj ďalších poslancov. Okrem Juraja Šeligu a Jany Žitňanskej, môže jej rady v najbližšom čase nadobro opustiť aj Vladimír Ledecký, Marek Hattas a ďalší. Dnes už je tak viac ako isté, že strana exprezidenta Kisku bude čo nevidieť nadobro minulosťou.
Autor: Matej Mindár
Dánsky korunný princ Frederik a korunná princezná Ingrid podporovali Adolfa Hitlera a nacistické Nemecko viac, ako sa doteraz predpokladalo, píše sa v novej knihe dánskeho novinára.
Prvotný antigénový hriech alebo nepotešujúca správa pre očkovaných od onkológa a hematológa MUDr. Jána Lakotu
Nemecký expert na potápanie neverí príbehu, že plynovody Nord Stream vyhodili do vzduchu Ukrajinci na výletnej jachte.
VIDEO: Protiruské sankcie odsúdili americký dolár na zánik, vyhlásil Lavrov a dodal, že USA a ich spojenci v snahe dominovať svetu oživujú ducha studenej vojny, ale v konečnom dôsledku si píia pod sebou konár.
Scholz pripravil ďalšiu fintu na Putina, teraz to bude „Minsk-3“
Britský veľvyslanec má rezervy v histórii oslobodzovania Srbska
Udržanie predmostia v Kurskej oblasti nie je Zelenského rozmar, ale rozkaz z Washingtonu
Aké by boli ciele ukrajinských BGM-109 Tomahawk?
Orbán očakáva prevrat!
György Gyimesi: Kde sa vlastenci bijú, progresívci víťazia
„Stačilo!“ Kráľovská pekáreň zatvára prevádzku po sérii vlámaní
Američania si dnes volia nového prezidenta USA. O tom, kto bude najbližšie štyri roky šéfovať Bielemu domu sa rozhodujú medzi Kamalou Harrisovou a Donaldom Trumpom
Róbert Švec: Tí, ktorí sa nám smiali, sa už nesmejú. Vyše 100-tisíc podpisov hovorí jasnou rečou
Politológ Abrahám: „Pri tesnej väčšine sú tri hlasy kľúčové. Huliak je kráľovský hráč.“
Prorok Naď: Odzbrojenie Slovenska už vyšetruje ÚBOK
Vučič povedal, aký návrh by mohol dať Trump Rusku a Ukrajine
Gašpar odstupuje z pozície predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť
VIDEO: Prokuratura v Pensylvánii začala před volbami amerického prezidenta vyšetřovat rozsáhlé podvody s korespondenčními hlasy
Eduard Chmelár o nadchádzajúcich prezidentských voľbách v USA a slabnúcej Európe, ktorá pasívne čaká na pokyny svojho nového pána
Česi chcú ísť na smrť?
zo sekcie
Najdôležitejšie udalosti týždňa
Najdôležitejšie udalosti týždňa
Najdôležitejšie udalosti týždňa