Naď a jeho vypínanie webov: Čím hlbšia orba, tým plytšie argumenty

Pre dnešnú politiku je príznačné, že hrozbou pre slobodu a demokraciu sú najmä tí, ktorí sa nimi oháňajú najviac.
Líder mimoparlamentných Demokratov Jaroslav Naď začiatkom tohto mesiaca v živom vysielaní na Facebooku opäť otvoril svoju srdcovú tému – cenzúru. Upozornil na to v utorok denník Postoj.

Exminister obrany prisľúbil, že ak sa jeho strana stane súčasťou budúcej vládnej koalície – čo vzhľadom na jej prieskumové preferencie nie je vylúčené – pomocou novej legislatívy zruší všetky takzvané dezinformačné weby platené Ruskom.

Argumentoval pritom spolupracovníkom portálu Hlavné správy Bohušom Garbárom a upozornil, že aj rôzne ďalšie médiá majú prepojenia na ruské tajné služby. „Tí, ktorí presadzujú záujmy iných, napríklad Ruska, nám nebudú robiť holubník,“ povedal.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

„Prečo by sme mali ponechávať Ruskom platené dezinformačné weby, aby ľudí klamali, ohrozovali, aby im hovorili, že namiesto liekov si majú dávať bromhexin a vodku, alebo Savo a podobné hlúposti,“ dodal s tým, že v tomto prípade nejde o slobodu slova, ale o zodpovednosť.

Naď tvrdí, že chce brániť „demokraciu a slobodu“ na Slovensku so zreteľom na našu bezpečnostnú a obrannú stratégiu, čiže členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii.

Ako sme už naznačili, zo strany Naďa nejde o novinku, ale do veľkej miery zreprodukoval svoje vyhrážky spred pár mesiacov, keď vypínanie webov zadefinoval ako jednu zo súčastí svojho programu, takzvanej Hlbokej orby.

Teraz však sľúbil, že zatvárať novinárov alternatívnych médií do väzenia predsa len nemieni tak, ako to svojho času navrhoval jeho stranícky kolega Ľubomír Galko.

Keďže Naď tento plán opakuje pravidelne a Progresívne Slovensko si ho vybralo za svojho budúceho koaličného spojenca, stojí za to reagovať.

Je zaujímavé, že hoci ako niekdajší minister obrany a predtým popredný treťosektorový aktivista disponoval širokou paletou informácií a kontaktov, za celé roky nepomenoval jediné konkrétne slovenské médium, ktoré by stálo na financiách z Ruska, buď výhradne, alebo v signifikantnej miere.

Jeho jediným svetielkom v tme v podstate ostáva päťsto eur v rukách čudáka Garbára, no z tejto tragikomickej kauzy vôbec nevyplýva, že sú pod masívnym vplyvom rubľov Hlavné správy (tak ako nebola pod vplyvom rubľov naša armáda, keď si generál Pavel Bučka privyrábal spoluprácou s ruskými špiónmi) a už vôbec nie to, že v našej krajine máme systémový problém s médiami platenými Moskvou.

Napriek tomu, že sa Naď zaštiťuje prípravou riadnej legislatívy, jeho ťaženie sa nakoniec bude musieť vysporiadať s niečím, čo sa nazýva aplikačná prax. Demoverziu Hlbokej orby sme už predsa videli po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu a výsledok bol taký, že hoci Národný bezpečnostný úrad disponoval zákonným podkladom, v praxi konal tak netransparentne a chaoticky, až to prekážalo aj progresívnym médiám.

Faktom tiež je, že v mediálnom svete neexistujú len tí dobrí a zlí, ako si to priam s detskou naivitou kreslí Naď. Hoci je slovenská alternatíva synonymom nekvality a samoúčelného oponovania systému, v ostatných rokoch aj hlavný prúd preukázal obrovskú dezorientáciu pri kľúčových témach ako je koronavírus, migrácia, vojna, LGBT či Green Deal. Ako sa chce s tým Naď vysporiadať? Akým právom majú ostať mienkotvorné médiá úplne nedotknuté? Kto nakreslí deliacu čiaru?

Možno aj preto, že sa to nedá, existujú dôležité judikáty Európskeho súdu pre ľudské práva ako napríklad ten v prípade Cengiz a iní proti Turecku (2015). V ňom sudcovia dospeli k verdiktu, že blokovanie celých internetových stránok z dôvodu výskytu určitého sporného obsahu nedodržuje zásadu primeranosti a cielenosti. Zablokovanie celej platformy podľa judikátu predstavuje vážny zásah do slobody prejavu garantovanej Európskym dohovorom o ľudských právach.

Pre hroziaci konflikt s právom ani nemusíme ísť ďaleko. V susednom Česku v októbri pražský súd rozhodol, že zablokovanie webu AC24 zo strany operátora T-Mobile na želanie tamojšej vlády nebolo zákonné a poškodenému priznal odškodné.

V skratke: To, čo hovorí Naď nemá ani hlavu, ani pätu, nie je to založené na dôkazoch a najmä, je to nebezpečné. Pre slobodu aj demokraciu. Je už však pre dnešnú politiku príznačné, že hrozbou pre slobodu a demokraciu sú najmä tí, ktorí sa nimi oháňajú najviac.

marker.sk