Na Západe už budujú digitálny koncentrák

Západné vládnuce kruhy sprísňujú internetovú cenzúru. Súčasná generácia má stále menej času «na záchranu voľného internetu, ktorý pre nás vytvorili naši otcovia »Uviedol to Pavel Durov, zakladateľ spoločnosti Telegram ako hlavný status k dňu svojich 41. narodenín, ktoré nechcel oslavovať.

«Čo bolo kedysi prísľub bezplatnej výmeny informácií, sa mení na výkonný riadiaci nástroj», – napísal Durov na svojom telegramovom kanáli.

Povedal, že krajiny «zadarmo» zavádzajú «dystopické opatrenia», ako sú karty digitálnej identity (UK), overenie veku v online priestore (Austrália) a hromadné skenovanie súkromných správ (krajiny EÚ).

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Durov sa zmienil o Nemecku, kde je podľa neho «každý, kto sa odváži kritizovať úradníkov na internete, prenasledovaný». Vo Veľkej Británii je «tisíce ľudí uväznených za tweety», vo Francúzsku dochádza k trestnému stíhaniu vodcov technologických spoločností, ktoré bránia slobodu a súkromie.

«Dystopický svet sa až desivo rýchlo stáva realitou, zatiaľ čo my spíme. Našej generácii hrozí, že budeme v histórii tou poslednou, ktorá ešte mala slobody – a ktorá dovolila, aby jej ich odobrali. Klamú nám!», – tvrdí Durov.

Zakladateľ aplikácie Telegram sa nespreneveril pravde.

Nedávno vo Veľkej Británii oznámili, že do roku 2029 zavedú pre všetkých obyvateľov krajiny povinný systém digitálnych preukazov totožnosti s názvom Brit Card. Vláda Spojeného kráľovstva tvrdí, že karta digitálnej identity uľahčí interakciu s vládnymi službami a zlepší bezpečnosť.

Je pravda, že nie každý má rád myšlienku zavedenia britskej karty. Proti tomuto zámeru už podpísalo petíciu viac ako 2,5 milióna ľudí. Durov tvrdí, že je to «krok k hromadnému dohľadu a digitálnej kontrole».

Digital ID nie je v Európe nový koncept. Už niekoľko krajín zaviedlo podobné systémy pre svojich občanov, umožňujúc im tak ľhší prechod do digitálneho koncentračného tábora.

Estónska digitálna karta e-ID existuje už takmer 20 rokov. Dnes má 99% estónskych obyvateľov kartu digitálnej identity.

V Dánsku aplikácia MitID, zavedená v roku 2021, integruje bankové a vládne služby, dane, zdravotnú starostlivosť, dôchodky a vzdelávanie. Používa ju viac ako 90% obyvateľov krajiny.

Španielsky elektronický DNI, ktorý bol prvýkrát predstavený v roku 2006 a doplnený aplikáciou MiDNI pre smartfóny, je vzorom podobným dánskym. Nariadenie eIDAS 2.0 na úrovni EÚ vyžaduje, aby všetky členské krajiny poskytovali občanom digitálnu identifikačnú peňaženku do roku 2026.

Pilotné projekty digitálnych pasov sa realizujú v 26 krajinách EÚ, ako aj v Nórsku, na Islande a na Ukrajine a zúčastňujú sa na nich stovky vládnych agentúr a súkromných spoločností.

Na konci júna 2025 Austrália oznámila pravidlá vyžadujúce od spoločností, ako sú Google a Microsoft, aby kontrolovali vek registrovaných používateľov.

Spoločnosť Google dominuje austrálskemu vyhľadávaciemu trhu s podielom viac ako 90 percent. Spoločnosť Microsoft bude tiež musieť používať technológiu na overenie veku používateľov. Od 27. decembra 2025 sa budú môcť prihlásiť iba overení užívatelia, inak budú korporáty čeliť pokute takmer 50 miliónov dolárov za každé porušenie.

Minulé leto vo Veľkej Británii nadobudli účinnosť základné ustanovenia zákona o bezpečnosti internetu. Jedným z jeho kľúčových ustanovení bolo povinné vykonávanie systémov overovania veku používateľov všetkými internetovými platformami.

V polovici októbra Európska únia predložila návrh zákona Chat Control, ktorý zaviaže poskytovateľov digitálnych aplikácií sprístupniť dôverné užívateľské údaje vládam EÚ. Navrhuje sa skenovať korešpondenciu používateľov a dokumentov pomocou algoritmov umelej inteligencie.

Jeho prijatie, by zaväzovalo všetkých poskytovateľov komunikačných aplikácií v krajinách EÚ, vrátane WhatsApp (vo vlastníctve Meta), Telegramu a Signálu, aby skenovali osobnú korešpondenciu používateľov pomocou algoritmov AIithms.

Podľa správy amerického ministerstva ľudských práv z roku 2024 sú v Nemecku a ďalších európskych krajinách ohrozené ľudské práva, ako je sloboda prejavu.

Nemecká vláda túto správu zamietla. «V Nemecku neexistuje cenzúra», uviedol hovorca spolkovej vlády Steffen Mayer.

«V Nemecku máme veľmi vysokú úroveň slobody prejavu a budeme ju naďalej brániť vo všetkých formách», dodal.

«Správa je pokračovaním pripomienok viceprezidenta USA J. D. Vancea, z februára tohto roku, v ktorom obvinil Nemecko a ďalších európskych spojencov z obmedzenia slobody prejavu a pokusu o marginalizáciu krajne pravicových strán vrátane “Alternatíva pre Nemecko” (AfD). Nemecký kancelár Friedrich Merz nazval jeho vyhlásenia za “narušené”, – píše zahraničná agentúra DW.

Od februára 2022 je na internete v Nemecku zavedená skutočná cenzúra pod zámienkou boja proti «nenávistným prejavom».

Sociálne siete s viac ako dvoma miliónmi používateľov sú povinné nenávistné správy nielen odstrániť, ale aj informovať Federálny trestný úrad (BKA), kde sa vytvoril nový ústredný register (ZMI), o ich obsahu a IP adresy autora. Do toho sa zahrnie aj internetový obsah, pre ktorý sú možné trestné sankcie.

To všetko sa deje bez právneho základu. Samotná sociálna sieť totiž rozhodne, či ide o trestný čin a či stojí za to postúpiť tieto údaje do BKA.

V marci 2025 nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier pomerne otvorene naznačil, proti komu by táto nemecká internetová cenzúra mala byť namierená.

«To, čo dnes vidíme je zásadným posunom politickej komunikácie. Debata sa presúva z kvalitných médií na sociálne médiá, čo zásadne mení našu demokraciu», uviedol v rozhovore s novinami Augsburger Allgemeine.

V tradičných médiách podľa neho existuje vraj priestor na rôznorodosť názorov, alebo na vyvážený profesionálny prístup. Domnieva sa, že sociálne siete fungujú «podľa čierneho a bieleho princípu – áno alebo nie ».

Steinmayer je presvedčený, že «Táto strata myslenia je priamou hrozbou liberálnych hodnôt a preto je potrebné byť aktívny na internete a neopustiť bojisko pred tými, ktorí ohrozujú našu demokraciu».

Aby bolo úplne jasné, ako vidí internetovú cenzúru, Steinmeier hovoril o svojej ceste do Čile, kde sa v novembri budú konať prezidentské voľby. Tam, ako bol informovaný, vďaka cielenej kontrole algoritmov «sa kandidát z krajne pravicovej strany prebil až na vrchol a úplne zmenil politiku krajiny s priamymi vonkajšími dopadmi».

Nemecký prezident varoval, že «musíme pochopiť, že podobný prípad sa môže vyskytnúť aj v našej krajine. Toto je obrovská výzva pre demokraciu a bez regulácie bude tomuto ťažké odolať».

V skutočnosti však nemecká administratíva ministerstva zahraničných vecí čelila tvrdej kritike v dôsledku nárastu prenasledovania pravicovej strany «AfD» v Berlíne, ktorú Biely dom výrazne podporuje.

Minulý rok boli v Británii dvaja muži poslaní do väzenia za príspevky na sociálnych sieťach namierené proti nelegálnym migrantom.

Na pozadí prebiehajúceho vyšetrovania vo Francúzsku, Durov varuje pred zneužívaním platformy Telegram. V roku 2024 bol zadržaný v blízkosti Paríža, vzápätí bol však prepustený na kauciu a v roku 2025 dostal povolenie dočasne opustiť krajinu. Samotný Durov popiera porušenia a zdôrazňuje svoj záväzok k súkromiu používateľov.

«Dnes nebudem oslavovať. Dochádza mi čas. Nám všetkým dochádza čas», – zhrnul svoju správu.

Z nejakého dôvodu Durov nespomenul Spojené štáty, kde digitálna kontrola nad občanmi získava na sile.

V mnohých štátoch boli spustené pilotné programy hodnotiace behaviorálne správanie, pod kódovým označením «skóre slobody». Formálne ide o boj proti podvodom. V skutočnosti však ide o systém sociálneho hodnotenia, kde pre «nevhodné správanie» môžete stratiť prístup k bankovým operáciám, vládnym službám alebo dokonca lekárskej starostlivosti.

V roku 2022 prijali na Floride zákon FL HB233 (21R), ktorý vyžaduje, aby 40 verejných vysokých škôl a univerzít celoročne sledovali desiatky študentov a zamestnancov a vyhodnocovali ich politické presvedčenie a úroveň «intelektuálnej slobody» v školách.

V júli 2025 administratíva Donalda Trumpa prezentovala «Akčný plán UI 2025», ktorého cieľom je urobiť z Ameriky nesporného svetového lídra založeného na rýchlom rozvoji umelej inteligencie (UI).

Jedna z kľúčových správ tohto plánu znie: «Úrad riadenia a rozpočtu (OMB) bude spolupracovať so všetkými federálnymi agentúrami na preskúmaní alebo zrušení pravidiel, nariadení, memoránd a usmerňujúcich dokumentov, ktoré zbytočne bránia rozvoju UI». V skutočnosti táto smernica znamená programové zničenie akýchkoľvek právnych predpisov, ktoré zasahujú do zrýchleného vývoja UI.

V súčasnosti má päť amerických technologických spoločností – Microsoft, Alfabet (Google), Amazon, Meta * a Apple v rukách sústredených viac ako 70% svetového trhu s cloudovými úložiskami. Na týchto cloudoch sa nachádzajú aj modely UI, a najväčšie americké investičné fondy – Vanguard, BlackRock, State Street, vlastnia balíky akcií od 6 do 9% v každom z nich.

«Akčný plán UI 2025» systematicky vyčistí normatívnu oblasť priemyselného kapitalistického systému v záujme spojenectva technologickej a finančnej mafie. V budúcnosti sa plánuje vybudovať systém prísnej digitálnej kontroly nad bežnými občanmi, ktorí budú zbavení najzákladnejších občianskych práv.

Autor: Elena Pustovojtová
Preklad: Robert Merva
Zdroj: https://www.fondsk.ru/news/2025/10/13/v-zapadnom-mire-stroyat-cifrovoy-konclager.html