Modlitba

Modlím sa  k RODu svojmu, no nielen ku Vám, ku Predkom.

Neviem to inak vypovedať, nechcem byť pádu svedkom. 

Nepozornosť či slabá chvíľa, možno aj iná podmienka 

prispela k strachu z covidu, paniku dala do vienka. 

Koho to bola podmienka?

Modlím sa k tebe pokolenie, lebo len na tom záleží,

či príde ku nám prebudenie, či ostaneme  driemať v lži?

A v  nepokoji tohto sveta, z médií samé pomyje,

nepravda – tá tu smelo vzkvieta, mozog nám covid vypije.

Koho to bola podmienka? 

Modlím sa k tebe, zdravý rozum, nech osvietiš nás, pochabých.

Vráť sa sem nazad, na Zem, ku nám, neskôr sa na tom pobavíš.

Ja nestanem sa slabín  davom, bo nesúladiť je mojím právom, 

sloboda – tá je naším darom, nechcem ju iba na prenájom. 

Koho je toto podmienka?

Modlím sa ku vám, vnučky, vnuci, modlím sa k svojim  deťom.

Prečo to robia  besní vlci,  sami sú len  obedom. 

Nad nimi plieska ohňa bič, čo trhá, kožu, láme kosť

Nie je to pre nič-za nič, lež temným dušiam pre radosť.

Koho je toto podmienka? 

Modlím sa ku Vám, zabudnutým, čo preliali ste za nás krv.

Čo neboli ste spomenutí, aby rod prežil, Vy umreli ste prv.

Nad Tatrou  zas hromy bijú, a siahli  nám na právo  žiť.

To právo nazad zobrať si ju, bez krvi teraz musí byť.

Toto je naša  podmienka !

Modlím sa k Bohom našim, čo v zabudnutí dlho boli.

Kto nesie za to všetko vinu, že klamaní sme dlho boli?

Podajte ruku svojim deťom, z nej silu RODu čerpajme. 

A tých, čo nás poblúdili,  spravodlivo strestajme.  

 autor: Tomáš Kantoris

Slovanské Noviny