Mnohostranná eskalácia na Blízkom východe? Žiadne sankcie proti Izraelu. Zvyšovanie sankcií proti Iránu

18. apríla USA a Spojené kráľovstvo uvalili na Irán nové kolo sankcií. 17. apríla lídri Európskej únie agresívne hovorili o zosilnení sankcií voči Iránu.

Stalo sa tak po iránskom útoku na izraelské ciele z 13. apríla, ktorý bol zas reakciou na útok z 1. apríla na budovu iránskeho konzulátu v Sýrii, pri ktorom zahynulo sedem iránskych veliteľov a o ktorom sa takmer všetci veľmi domnievajú, že byť izraelským útokom.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Pri zvyšovaní sankcií voči Iránu však USA a Spojené kráľovstvo nespomenuli, že samotný útok Iránu bol reakciou na izraelský útok, pri ktorom zahynulo niekoľko iránskych veliteľov vrátane veľmi vysokého. Úprimne povedané, USA, Spojené kráľovstvo a Európska únia by mali byť rovnako kritické voči obom útokom, v skutočnosti skôr voči prvému ako voči reakcii naň. Rozhodli sa však uvaliť sankcie iba na Irán, pričom ignorovali útok na iránsky personál a budovu konzulátu.

Škody, ktoré utrpel Irán, boli jednoznačne vyššie. Nedá sa povedať, že by útok Iránu spôsobil neprimerané škody. Bolo to len preto, že Izrael a jeho spojenci úspešne zasiahli? Viacerí analytici sa domnievajú, že Irán sa v skutočnosti zámerne vyhol tomu, čo by sa mohlo ukázať ako vysoko smrteľný útok. Toto je stanovisko prijaté napríklad v článku uverejnenom v Politico pod názvom „ Iránsky útok sa zdá byť navrhnutý tak, aby zlyhal, takže čo príde ďalej? (14. apríla 2014).

Autor Michael Hirsh v tomto článku cituje Aliho Vaeza z International Crisis Group, ktorý hovorí o reakcii Iránu,

“Mohli (Irán) použiť oveľa vyšší počet projektilov, synchronizovaných bezpilotných lietadiel a rakiet spôsobom, ktorý by mohol zaplaviť systémy protivzdušnej obrany a mohol by vystreliť svoje nové hypersonické rakety.”

Skutočnosť, že sa neuchýlili k takým spôsobom, ako spôsobiť jednoznačnejšiu a väčšiu ujmu, ktorú majú k dispozícii, naznačuje, ako tvrdí tento expert, že „(iránska strana) zjavne chceli niečo veľkolepé, ale nie smrteľné.

Okrem toho sa Irán ponáhľal oznámiť medzinárodnému spoločenstvu, že z ich strany sa záležitosť týmto končí.

Odpoveď Iránu preto možno len ťažko nazvať tak nebezpečnou alebo eskalujúcou, aby vyžadovala ďalšie sankcie, ktoré by sa pridali k mnohým, ktoré už existujú. Okrem toho, napriek zúfalej potrebe pokoja, existuje niekoľko ďalších príznakov eskalácie.

15. apríla izraelský opozičný líder a bývalý premiér Yair Lapidpovedal, že za Netanjahua sa „židovské teroristické násilie“ voči Palestínčanom na okupovanom Západnom brehu „vymklo kontrole“. Nemalo by sa takéto násilie považovať za eskaláciu?

Medzitým, aby sme spomenuli ďalší znepokojujúci front, podmienky na izraelsko-libanonskej hranici sú naďalej veľmi napäté. Podľa neziskovej organizácie Armed Conflict Location and Event Data Project (ACLED), medzi 7. októbrom 2023 a 15. marcom 2024, si milície ako Hizballáh v Libanone na jednej strane a Izrael na druhej strane vymenili najmenej 4 733 útokov, medzi nimi 3 952 (83 %) na izraelskej strane. Iné odhady však spomínajú vyšší počet útokov Hizballáhu. Izrael evakuoval 61 000 ľudí patriacich do 43 komunít v regióne Horná Galilea. Podľa ACLED izraelské útoky v Libanone zabili od 7. októbra 2023 najmenej 357 ľudí, pričom na izraelskej strane prišlo o život 22 ľudí.

18. apríla vodca jemenských Húsíov naklonených Iránu, ktorí útočili na lode v Červenom mori, povedal, že skupina vykonala operácie v Indickom oceáne a smerom na južný Izrael. Vodca Abdul Malik al Houthiuviedol, že doteraz bolo cieľom pokusov zabrániť lodiam smerujúcim do Izraela v plavbe cez Červené more 98 lodí. Povedal, že takéto útoky budú pokračovať, kým nebude zastavená izraelská ofenzíva v Gaze.

18. apríla Ahmad Haghtalab, veliteľ iránskej gardy zodpovedný za jadrovú bezpečnosť, povedal, že Irán by mohol po narastajúcich izraelských hrozbách prehodnotiť svoju „jadrovú doktrínu“.

Je teda jasné, že na Blízkom východe na niekoľkých úrovniach dochádza k hlboko znepokojujúcim eskaláciám.

Malo by sa pamätať na to, že toto všetko je okrem extrémneho utrpenia obyvateľov Gazy (kde bolo v priebehu šesťmesačného konfliktu zabitých, nezvestných alebo vážne zranených viac ako stotisíc ľudí), čo je takmer mimo slov.

Tí lekári a humanitárni pracovníci, ktorí poznali niekoľko konfliktov, uviedli, že len zriedka videli taký extrémny hlad a také hrozné zranenia, ktoré spôsobili bezmocným ľuďom. Existuje naliehavá potreba nestrannej reakcie a postojov zo strany medzinárodného spoločenstva, ktoré je ťažké nájsť. Na jednej strane sa prehlbuje ľudské trápenie a na druhej strane sa zvyšuje šanca na eskaláciu a väčší konflikt.

Viacerí západní analytici uviedli, že útok z 1. apríla na iránsky konzulát bol zameraný na eskaláciu takým spôsobom, aby sa USA priamo doň zapojili , no napriek tomu boli zavedené sankcie proti Iránu, nie Izraelu. Preto je dôležité, aby sa oveľa viac krajín a mierových síl prihlásilo za nestranný prístup k riešeniu krízy a k mieru.

Bharat Dogra

Bharat Dogra  je čestným organizátorom kampane za záchranu Zeme. Medzi jeho nedávne knihy patrí Planéta v ohrození, Ochrana Zeme pre deti, Zem bez hraníc a Deň v roku 2071.  Pravidelne prispieva do Global Research.

skspravy.sk