Mimovládky v službách opozície alebo verejné tajomstvo slovenskej politiky

Je najvyšší čas prestať sa tváriť, že ide o niečo iné ako o boj o moc. Mimovládky sú súčasťou politickej hry. Celý tento sektor sa stal politickou armádou s jasným strategickým cieľom. Rozložiť vládu, oslabiť nepriateľa, dosadiť vlastných.

Ak niekto ešte stále pochybuje o tom, že na Slovensku mimovládky ako Transparency International, Nadácia Zastavme korupciu či Mier Ukrajine nie sú len občianskymi iniciatívami, ale de facto predĺženou rukou opozície, nech si pozrie mená, finančné toky aj mediálne výstupy. Je to prepojenie také okaté, že by ho prehliadol len slepý. Ich údajná „občianska“ neutralita je jednoducho len divadlo pre naivných. Tieto projekty sú všetkým ostatným, len nie nezávislými strážcami verejného záujmu.

A čo známe figúrky tejto scény? Napríklad Daniel Pastirčák, Marian Leško, Lucia Štasselová. Ak by to boli len bežní aktivisti, možno by sa nad tým dalo mávnuť rukou. Ale oni sú systematicky etablovaní v tých istých štruktúrach, kde opozícia vedená progresívcami, médiá s jasnými politickými preferenciami a mimovládny sektor splývajú v jeden organizmus.

Pastirčák, Leško a Denník N – trojuholník progresívnej agendy

Začnime Danielom Pastirčákom. Donedávna najmä kazateľ a publicista, dnes aj jeden z členov správnej rady Transparency International Slovensko. Pastirčák je zároveň pravidelným autorom v Denníku N. Píše svoju „Nedeľnú nekázeň“, navštevuje ich diskusie a v mediálnych výstupoch neustále opakuje tie isté politické posolstvá, ktoré počuť z úst Progresívneho Slovenska. Je to dokonalý príklad toho, ako sa v našich podmienkach z občianskeho aktivistu stáva mediálny a politický influencer, ktorý už dávno nehrá podľa pravidiel nezávislosti.

Podobný príbeh je známejší Marian Leško. Človek, ktorý je nielen členom správnej rady Nadácie Zastavme korupciu, ale aj stálicou v redakcii Denníka N. Jeho meno nájdete v podcastoch, diskusiách aj komentároch, kde „odborne“ analyzuje všetko, čo by mohlo poškodiť súčasnú koalíciu. Leško je akousi sivou eminenciou progresívneho tábora, vždy pripravený poskytnúť „objektívny“ názor, ktorý je v skutočnosti a úplnou zhodou náhod v priamom súlade s líniou PS a ich spojencov.

Štasselová, Mier Ukrajine a politická maska

Ak by ešte niekto pochyboval o prepojení mimovládok s politikou, stačí sa pozrieť na Luciu Štasselovú. Tá je nielen spoluzakladateľkou iniciatívy Mier Ukrajine, ale zároveň mestskou poslankyňou za Team Bratislava (Vallo)/PS/SaS a v minulosti kandidovala za PS/Spolu v parlamentných voľbách. Jej meno sa pravidelne objavuje v médiách, na pódiách protestov proti vláde a na stránkach Denníka N či SME. Všetko pod zámienkou občianskej angažovanosti. V realite však očividne ide o politické pôsobenie.

Kto financuje tieto projekty? Stačí zopakovať niektoré známe fakty. Napríklad ESET, presnejšie Miroslav Trnka, ktorý je nielen spolumajiteľom tohto technologického giganta, ale aj zakladateľom Nadácie Zastavme korupciu a jedným z pôvodných investorov do Denníka N. Oligarchovia z ESETu sú doslova inkubátorom tejto celej scény. Stáli pri zrode Progresívneho Slovenska, stoja za Zastavme korupciu aj za Denníkom N, ich vplyv je všadeprítomný.

Politické zadanie, mediálne krytie, nulová kritika opozície

Čo je na tejto schéme najzaujímavejšie, je ich takmer dokonalá súhra. Výstupy mimovládok, články v Denníku N a podobných médiách, výzvy na protesty či petície. Všetko je vždy perfektne zladené. Tí istí ľudia, tie isté témy, ten istý nepriateľ. Koalícia je večne pod paľbou, opozícia (najmä PS a spol.) je naopak v úplnej informačnej karanténe chránená pred kritikou.

Celý tento sektor sa stal politickou armádou s jasným strategickým cieľom. Rozložiť vládu, oslabiť nepriateľa, dosadiť vlastných. Všetko sa to odohráva v priamom prenose, na očiach verejnosti. A pritom pod zámienkou objektivity, odbornej diskusie a boja za lepšie Slovensko.

Je najvyšší čas prestať sa tváriť, že ide o niečo iné ako o boj o moc. Mimovládky ako Transparency, Zastavme korupciu či Mier Ukrajine sú dnes súčasťou politickej hry. Majú právo na svoj názor, ale spoločnosť má právo vedieť, kto ich platí, za koho kopú a prečo vždy zhodou okolností hrajú podľa tých istých nôt. Skutočná občianska spoločnosť má byť strážcom, nie hráčom na ihrisku. A už vôbec nie skrytou pobočkou opozície a opozičnej politiky.

Zdroj: eReport, Zastavme korupciu, TIS, Denník N, Mier Ukrajine