Lipšicova prokuratúra si robí zo Slovákov a z rozhodnutia inštitúcií dobrý deň

Ministerstvo spravodlivosti SR dospelo k záveru, že obvinenie, zadržanie a vzatie do väzby Jaroslava Haščáka bolo nezákonné a bolo tak nezákonným zásahom do jeho základných ľudských práv. 

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Ondrej Repa pri výkone prokurátorského dozoru kauzy finančníka Jaroslava Haščáka nijako nepochybil. A to ani pri podaní návrhu na vzatie do väzby, ani pri zamietnutí sťažnosti finančníka proti vznesenému obvineniu. Vyplýva to z vyjadrenia ÚŠP na sociálnej sieti.

Rezort spravodlivosti sa Haščákovi v mene štátu na začiatku septembra ospravedlnil za nezákonné obvinenie i väzobné stíhanie. Vychádzal z minuloročného rozhodnutia Generálnej prokuratúry, ktorá finančníkovi zrušila obvinenie i z rozhodnutia Najvyššieho súdu v prípade väzobného stíhania.

Podľa ÚŠP sú tieto rozhodnutia justičných orgánov „prejavom iného právneho názoru, ktorý je v inštančnom postupe pomerne bežnou vecou“. Ospravedlnenie rezortu spravodlivosti ÚŠP nechcel komentovať.

Štát sa ospravedlnil Jaroslavovi Haščákovi za nezákonné rozhodnutia a postupy vyšetrovateľky NAKA Martiny Babacsovej, prokurátora ÚŠP Ondreja Repu a sudkyne ŠTS Pamely Záleskej, na základe ktorých bol nezákonne zadržaný, obvinený a vzatý do väzby.

Ospravedlnenie za Slovenskú republiku poskytlo Jaroslavovi Haščákovi Ministerstvo spravodlivosti SR ešte pod vedením ministerky Márie Kolíkovej. Podpísal ho Ondrej Dostál ako vtedajší štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti SR dňa 8.9.2022.

Ministerstvo spravodlivosti SR dospelo k záveru, že obvinenie, zadržanie a vzatie do väzby Jaroslava Haščáka bolo nezákonné a bolo tak nezákonným zásahom do jeho základných ľudských práv.

Za tieto nezákonné zásahy sa preto Ministerstvo spravodlivosti SR Jaroslavovi Haščákovi ospravedlnilo. Jaroslav Haščák v reakcii na ospravedlnenie štátu uviedol: „Ospravedlnenie štátu prijímam. Bol by som rád, ak by sa z môjho prípadu štátne orgány poučili a v budúcnosti sa vyvarovali stíhaniu kohokoľvek bez toho, aby na to existoval reálny zákonný dôvod. Trestné stíhanie a väzba sú najzávažnejšími zásahmi štátu do života človeka, ktorých dôsledky sú do veľkej miery nenapraviteľné. Ak je ktokoľvek nútený tieto zásahy znášať nedôvodne, je to v demokratickej spoločnosti neakceptovateľné.“ Podľa Petra Kubinu, managing partnera advokátskej kancelárie Dentons, ktorá Jaroslava Haščáka v tejto veci zastupovala: „Oceňujem, že ministerstvo spravodlivosti poskytnutím ospravedlnenia nášmu klientovi uprednostnilo zmierlivé vyriešenie tohto sporu pred jeho pokračovaním súdnou cestou. Týmto rozhodnutím ušetrilo štátu nemalé finančné prostriedky, ktoré by na konci dňa boli nášmu klientovi priznané. Ospravedlnenie je zároveň absolútnym minimom, čo by štát mal urobiť automaticky v prípade každého nezákonného trestného stíhania.“

Právni zástupcovia Jaroslava Haščáka podali ešte koncom roka 2020 na viac ako 40 stranách detailné zdôvodnenie sťažnosti voči väzobnému stíhaniu ich klienta Jaroslava Haščáka. Právny tím Jaroslava Haščáka vtedy posilnil známy trestný advokát z Českej republiky Lukáš Trojan, partner advokátskej kancelárie Trojan, Doleček a partneři, advokátní kancelář s.r.o.

Lukáš Trojan je popredným českým špecialistom na trestné právo, je podpredsedom Kontrolnej rady Českej advokátskej komory,  a je tiež viceprezidentom Unie obhájců ČR. Obhajoval viacero osobností verejného života v ČR, vrátane právnických osôb, obchodných korporácií.

„Trestné stíhanie pána Haščáka môžem hodnotiť ako účelový pokus o kriminalizáciu štandardných obchodných vzťahov. Uvalenie väzby považujem za bezprecedentné porušenie princípov spravodlivého procesu. Tzv. kolúzna väzba predpokladá možné ovplyvňovanie spoluobvinených, či svedkov. Je preto nutné bez akéhokoľvek zdržania uskutočniť výsluchy takýchto osôb. Pokiaľ budú OČTK nečinné aj naďalej, je zrejmé, že väzba pána Haščáka je bezdôvodná a dochádza tak k porušovaniu jeho základných práv“, povedal Lukáš Trojan. 

Právni zástupcovia Jaroslava Haščáka v súvislosti s podaním sťažnosti voči väzobnému stíhaniu ich klienta vtedy upozornili predovšetkým na 3 zásadné argumenty:

1.       Dochádza k zneužívaniu inštitútov trestného konania

·         Účelové vylákanie J. Haščáka na výsluch v nesúvisiacej trestnej veci, jeho následné zadržanie a realizácia prehliadky priestorov spoločnosti Penta s nasadením Lynx Commanda boli absolútne neprimerané. Skutky pre ktoré sa vedie trestné stíhanie, sú 14 rokov staré a obvinený v tomto aj v iných trestných konaniach s orgánmi činnými v trestnom konaní vždy ochotne a dobrovoľne spolupracoval.

·         Počas prvých 18 dní zadržania a väzobného stíhania Jaroslava Haščáka nebol vypočutý ani jeden svedok. V rozpore s tým sa dozorujúci prokurátor Ondrej Repa vyjadril, že v trestnej veci, v ktorej je Jaroslav Haščák obvinený, prebieha vyšetrovanie. Jaroslav Haščák je tak už viac ako 2 týždne v kolúznej väzbe bezdôvodne.

2.       Prípad prokurátora Dušana Kováčika nemá s prípadom a väzobným stíhaním Jaroslava Haščáka žiadnu súvislosť

·         Nebola preukázaná žiadna konkrétna súvislosť medzi stíhaným prokurátorom Dušanom Kováčikom a Jaroslavom Haščákom. Súd umelo prepojil tieto prípady, pričom z právneho hľadiska nepoukázal na žiadny konkrétny dôkaz, ktorý by vysvetlil prienik týchto káuz.

·         Vyšetrovanie v trestnej veci, v ktorej je obvinený Jaroslav Haščák, síce dozoroval bývalý špeciálny prokurátor Kováčik, no z výsledkov tohto vyšetrovania nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom mal prokurátor Kováčik „brzdiť“ toto vyšetrovanie a najmä to akým spôsobom toto údajné „brzdenie“ súvisí s osobou Jaroslava Haščáka.

3.       Údajné ovplyvňovanie svedkov prostredníctvom médií je možné označiť za bizarné zdôvodnenie zo strany súdu

·         Súd argumentuje skutočnosťou, že Jaroslav Haščák vo verejnom priestore vystupuje a obhajuje sa v kauze Gorila. Zároveň toto vystupovanie spája aj so skutočnosťou, že skupina Penta, ktorej je Jaroslav Haščák spoluvlastníkom, je významným investorom a vlastníkom niektorých slovenských médií.

·         Počas posledných 9 rokov bolo o kauze Gorila publikovaných viac ako 14 000 výstupov. Jaroslav Haščák počas tohto obdobia poskytol 3 rozhovory a to v roku 2012, 2013 a 2019. Ani v jednom z jeho vyjadrení nezaznelo nič, čo by mohlo byť spôsobilé kohokoľvek ovplyvniť a už vôbec nie svedkov v tomto konkrétnom trestnom stíhaní. Vplyv Jaroslava Haščáka a skupiny Penta na to, akým spôsobom slovenské médiá interpretujú kauzu Gorila, bol preukázateľne zanedbateľný, keďže drvivá väčšina mediálnych výstupov k tejto kauze bola pre J.Haščáka negatívna.

·         V neposlednom rade, uplatňovanie slobody prejavu nemôže byť dôvodom väzby. Takto zdôvodnená kolúzna väzba je v rozpore s právom obvineného na slobodu prejavu (ust. čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky). Dôvodom tzv. kolúznej väzby nemôže byť iba skutočnosť, že obvinený verejne prezentuje svoj odmietavý postoj k podozreniam voči nemu.

Zdroj: hnonline.sk / InfoVojna