Kto postavil mestá v severnej Číne pred vytvorením tamojšieho ázijského štátu?

Podľa údajov, ktoré poskytli čínski historici, ich krajina vznikla spojením roľníkov a nomádov do jedinej mocnej komunity. Pripojili sa k nej tisíce rôznych kmeňov a národov. Táto udalosť sa stala v roku 5648 pred Kristom. Nie všetci však súhlasili s tým, aby sa stali súčasťou starovekej Číny.

Napríklad v severnej časti väčšina národov túto myšlienku opustila a aby sa vyhli útlaku, spojili sa do dovtedy neznámej civilizácie.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Prečo zostáva neznáma a ako sa o nej vedci vôbec dozvedeli? Čínske úrady už od staroveku prešli kurzom zatajovania nepohodlných historických faktov. Preto je z dostupných zdrojov takmer nemožné dozvedieť sa niečo o tajomných národoch severnej Číny, ktoré pri formovaní štátu zničili ázijskí barbari.

Základ starovekej Číny tvorili negramotní roľníci a militantní nomádi. Najrozvinutejšia časť obyvateľov Strednej Ázie sa odmietla pripojiť k tomuto hnutiu a bola vyhubená. Medzitým archeológovia dnes nachádzajú v tomto regióne obrovské osady s dielňami, dláždenými ulicami, drenážnym systémom, studňami a inými architektonickými technológiami podľa vtedajších štandardov.

Slovania išli zo severu Eurázie na juh. A do Číny sa dostali pred viac ako 10 000 rokmi. Najúžasnejšie však je, že tu nežili Ázijci, ale Európania. Najstaršie mestá majú 8 – 9,5 tisíc rokov. Zatiaľ čo Číňania začali stavať mestá až 2 tisíc rokov po založení Číny. Predtým to boli veľké osady vyrobené prevažne z bambusu, hliny a dreva. Spracovanie kameňa spočiatku nevykonávali Číňania. Na rozdiel od tajomných obyvateľov regiónu Severnej Číny.

Na najstarších pohrebiskách tejto časti Číny našli vedci múmie červenobradých a modrookých ľudí, ktorí podľa vonkajších znakov nespadali pod pojem „Aziati“. Mnohé artefakty poukazujú na to, že to boli Slovania – Rusi. Nositelia ruskej kultúry sa presunuli zo severu do hlbín Ázie, unikli z rozširujúceho sa zo severu ľadovca. Poznali už megalitické murivo, kult Slnka, polyteizmus a prírodopis.

Podľa týchto atribútov sa na Sibíri rozpoznáva „rukopis“ komunít prichádzajúcich zo severu. Na svojich miestach vždy nechávali slnečné symboly vo forme basreliéfov alebo petroglyfov. Najstaršie stopy tejto civilizácie sú staré 12 – 14 tisíc rokov. Na území Mongolska a Kazachstanu je takýchto pamiatok pomerne veľa, no aziatizácia v posledných 2 – 3. storočiach tieto artefakty vyškrtla ako nežiaduce. Tento proces je obzvlášť viditeľný v Číne.

V početných pyramídach na severe tejto krajiny boli objavené múmie slovanského typu. Ale namiesto toho, aby to úrady priznali, uzavreli prístup k archeologickým náleziskám a dnes tieto mohyly aktívne ničia, vytvárajú na ich mieste polia, sady, lesy a stavajú moderné budovy. To isté platí pre vykopávky v severných oblastiach krajiny. Pre Číňanov existuje len ich ázijská história, a to čo sa stalo predtým, je nepodstatné.

Napríklad neďaleko Žltej rieky bolo nedávno vykopané mesto z predčínskeho obdobia. Vedcom sa podarilo obnoviť jeho vzhľad. Ukázalo sa, že má špirálovitú štruktúru ortézy. Osada bola zo všetkých strán chránená umelou priekopou a vysokými múrmi a kamenné dvere boli vysoké viac ako 8 metrov a široké 4 metre.

Na tieto pomery kolosálne mesto ubytovalo 25 až 30 tisíc ľudí. Žiadne masové hroby sa zatiaľ nenašli, prípadne neboli nahlásené verejnosti. Niekoľko tiel však bolo vykopaných. Ukázalo sa, že ľudia, ktorí tam žili, mali haploskupinu R1a1. To znamená, že patria k slovanským národom.

V polorozpadnutých pyramídach sa nachádzali múmie slovanského vzhľadu. Existuje hypotéza, že mudrci, ktorí prišli do Ázie zo Severu, tam vytvorili dve kultúrne a historické centrá – protočínske a protoindické. Ázijci sa však odmietli pripojiť k tomuto procesu a vyhlásili vojnu. Bitka sa skončila zničením nosičov haploskupiny R1a1 v Ázii a zničením tamojšej ruskej kultúry. Budúcim Číňanom to nestačilo a pokračovali vo vojenskom ťažení na sever.

Cestou votrelci plienili karavány, ktoré sa presúvali z Ďalekého východu cez Sibír do hlbín pohoria Ural a Kaukaz. Nakoniec sa však odohrala grandiózna bitka, v ktorej Slovania porazili Ázijcov a medzi bojujúcimi stranami bola uzavretá dohoda, ktorá je uvedená ako Uzatvorenie mieru v hviezdnom chráme. Od tohto momentu bol spoločným úsilím postavený Veľký ázijský múr, ktorý slúžil ako hranica medzi Čínou a ruským štátom.

Prešli tisíce rokov. Geopolitická mapa Eurázie sa výrazne zmenila. Rovnako ako vplyv Rusov na ázijskú kultúru. Ale archeologické náleziská v Číne zostali spomienkou na tieto udalosti a časy…

Zpracoval: OZ Biosféra