Kto naozaj si?

Túto otázku som dostala v jednej diskusii pod článkom. Zvláštna otázka, však?

Premýšľame niekedy, kto naozaj sme, prečo tu sme?

Často o tom premýšľam, kto naozaj som…

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Som živá bytosť, človek, žena…

Som malé zrniečko vesmírneho prachu z ktorého je stvorený celý Vesmír. Lenže mne ten, ktorého nazývame rôznymi menami vdýchol život, tak ako aj ostatným živým bytostiam na našej Matke Zemi a dostala som od neho výnimočný dar „Dušu“. Poslal ma tam, kde som potrebná a užitočná.
Som malá kvapôčka vody z ktorej sa skladá nekonečný oceán Života na Zemi. Tak ako voda dáva život, tak aj ja som dala život ďalším životom a prijala ich ako dar nesmiernej ceny od Stvoriteľa.
Som úplne normálny človek s prednosťami i chybami, tak ako každý z nás.
Život vnímam ako zázrak a dar a som veľmi vďačná za každý deň, čo tu môžem byť. Mám obrovskú úctu k nemu a vážim si ho, aj keď niekedy veľmi bolí.
Zažila som veľa bolesti a vďaka nej som dokázala napredovať a vnímať svet okolo seba inými očami.
Vidím jeho skutočnú hodnotu a krásu. Vnímam Zem ako krásnu, živú bytosť a veľmi ju milujem. Bolí ma keď vidím, ako sa ľudia dokážu bezohľadne správať k niečomu tak dokonalému. Pomaličky ju zabíjame a potom sa čudujeme, keď sa bráni…
Som nenapraviteľný utopista a vždy sa snažím v tom druhom vidieť predovšetkým jeho dobré stránky.Mnohokrát som sa sklamala, ale nikdy sa nevzdám hľadať v ľuďoch dobro.
Som nenapraviteľný utopista, keď veľmi túžim po tom, aby sa ľudia k sebe správali ako ľudia a dávali prednosť láske pred nenávisťou, štedrosti pred chamtivosťou a lakomstvom, porozumeniu pred nezmyselnými, nič neriešiacimi konfliktami, úsmevu pred zamračeným pohľadom, mieru pred vojnou…
Túžim po tom, aby ľudia vo svete nehladovali. Deti nezomierali od hladu a kvôli vojnám a nemuseli ťažko robiť, len aby prežili. Mali šťastné bezstarostné detstvo…
Vidím, ako veľa ľudí zabúda na to kým a čím sú, len kvôli vlastnému egoizmu a strácajú zbytočne čas, ktorý im bol vymeraný, pachtením sa za niečím, čo im v konečnom dôsledku neprinesie nič hodnotné…
A hlavne objavila som svoje stratené korene, milujem túto krajinu, tento národ, tradície a skutočnú vieru, ktorú sa nepodarilo zničiť ani po viac ako tisíc rokoch.
Som človek a mojou životnou filozofiou sa stalo hľadanie ľudskosti vo všetkom a nehanbím sa za to.
A po čom naviac túžim?
Aby si ľudia uvedomili kým naozaj sú a pochopili, čo je ich poslaním. A našli v sebe to, čo ich robí ľuďmi.

S úctou Devana