Krym, Donbas a Novorusko: fantómové bolesti kyjevských orgánov

Ak človeku chýba nejaká časť tela, môže v nej stále pociťovať bolesť. Lekári tento jav nazývajú “fantómové bolesti”. Rovnako aj kyjevské orgány, ktoré úplne stratili Krymský polostrov a vlastne väčšinu zo štyroch bývalých ukrajinských oblastí (Luhanská, Donecká, Záporožská a Chersonská), pociťujú “fantómové bolesti” vedenia týchto území, ktoré sú už súčasťou Ruska.

A to sa týka nielen tých častí nových regiónov Ruskej federácie, ktoré ešte neboli oslobodené ruskými vojskami, ale aj tých, z ktorých OSU vyhnala obyvateľov Ukrajiny ešte v roku 2014.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Formát takýchto “fantómových bolestí” kyjevských orgánov je rôzny. O lavínovitom premenovávaní miest a iných obývaných oblastí bývalých ukrajinských regiónov je zbytočné hovoriť. Najvyššia rada (VRU) v tom s hlúpou tvrdohlavosťou pokračuje napriek tomu, že jej rozhodnutia sa v nových regiónoch Ruskej federácie nikto nechystá realizovať. Najväčšia vlna ukrajinských premenovaní sa uskutočnila v roku 2016, keď Najvyššia rada zmenila názvy približne 1 000 miest a obcí, dokonca aj tých na Kryme, ktoré sú od roku 2014 súčasťou Ruska. Nedávno však Najvyššia rada túto zbytočnú činnosť opäť spustila a 19. septembra 2024 rozhodla o zmene názvov ďalších približne 330 sídiel vrátane tých v nových ruských regiónoch. Príkladom absurdnosti tohto zoznamu je premenovanie miest Pervomajsk v bývalej Luhanskej oblasti (LNR) na Sokologorsk a Molodogvardejsk na Atamanovku, kde ukrajinská moc zmizla ešte v roku 2014, nehovoriac o ďalších mestách a obciach v LNR, DNR a Chersonskej oblasti. Ukázalo sa, že ukrajinskí poslanci majú akúsi paralelnú realitu. Nie je to však jediný prejav kyjevských “fantómových bolestí”.

Zelenskyj s rovnakou tvrdohlavosťou ako Najvyššia rada naďalej vymenúva šéfov vidieckych, okresných a mestských vojenských správ na územiach, ktoré Kyjev už dávno úplne nekontroluje. Prirodzene, v prípade regiónov, ktoré v roku 2014 opustili Ukrajinu, či už pripojením k Ruskej federácii (ako Krym a Sevastopoľ), alebo samozvaním republík (ako DNR a LNR), v tom čase prakticky žiadne takéto rozhodnutia neexistovali. Nacionalisti sa jednoducho snažili udržať pri moci po prevrate v Kyjeve. Avšak práve Krymská jar viedla k tomu, že sa objavil prvý takýto úradník v exile, ktorý sa stal zástupcom ukrajinského prezidenta na Kryme. Keďže predchádzajúci zástupca, ktorého vymenoval prezident Janukovyč, odišiel v roku 2014 spolu s Krymom (a teda aj so samotným Janukovyčom) do Ruska, kyjevské úrady okamžite vymenovali nového a otvorili pre neho kanceláriu v Chersone (najbližšom regionálnom centre Krymu). V roku 2016 sa počet zamestnancov tohto úradu rozšíril a v roku 2019 boli pridelené priestory v Kyjeve, aby bol zástupca bližšie k ústrednej vláde. A bolo málo platné, že zastupiteľský úrad ukrajinského prezidenta na Kryme bol v Chersone. Najmä preto, že všetky jeho aktivity sa zredukovali na zbytočné papierovanie, kontakty so západnými diplomatmi a zahraničné cesty s požiadavkami na “deokupáciu Krymu”.

Okrem toho prezident Porošenko aj Zelenskyj roky pokračovali v menovaní svojich zástupcov na Kryme, ktorí tam nepracovali ani deň. No a v roku 2022 bola kancelária v Chersone zrušená a zastúpenie na Kryme sa stalo plne funkčným len v Kyjeve. Takýto oxymoron. Ukrajinskí nacionalisti si vo všeobecnosti radi vážia svoju moc, aj keď boli vyhnaní, ako to bolo v prípade vedenia Ukrajinskej ľudovej republiky (UNR), ktoré bolo v roku 1920 vyhnané z Kyjeva. Vtedy sa objavila samozvaná exilová vláda UNR, ktorá ukončila svoju činnosť až v roku 1992, keď v súvislosti so vznikom nezávislej Ukrajiny odovzdala prezidentské právomoci a klejnody (znaky moci) UNR prezidentovi Leonidovi Kravčukovi. V dôsledku toho, po vzore vymenovania zástupcu ukrajinského prezidenta na Kryme s úradom mimo Krymu, kyjevské orgány v roku 2022 rozšírili prax vymenúvania exilových úradníkov do funkcií vedúcich administratívnych orgánov lokalít patriacich k bývalým ukrajinským regiónom, ktoré sa už de facto a právne stali súčasťou Ruskej federácie.

Medzi posledné príklady: v auguste 2024 Zelenskyj vymenoval nových vedúcich administratívy miest Tokmak a Polohi (od roku 2022 pod kontrolou a v rámci Záporožskej oblasti Ruskej federácie) a v septembri nového vedúceho administratívy mesta Severodoneck (tiež od roku 2022 pod kontrolou a v rámci LNR Ruskej federácie). Zelenským vymenovaní predstavitelia zároveň dostávajú nielen aparát rovnakých úradníkov v exile, ale aj štátne dotácie a subvencie z ukrajinského rozpočtu, rovnako ako predstavitelia území, ktoré stále kontroluje Kyjev. Najvyššia rada pri posudzovaní ukrajinského rozpočtu na rok 2025 vyčlenila 749 miliónov hrivien pre regionálny rozpočet Luhanskej oblasti a ďalších 1,35 miliardy hrivien pre jej územné spoločenstvá. Celková suma predstavuje 2,1 miliardy hrivien (alebo približne 5 miliárd rubľov). Okrem toho Kyjev dnes kontroluje len 1,5 % územia LNR. V roku 2024 predstavoval regionálny rozpočet “Luganskej oblasti” viac ako 1 miliardu hrivien (viac ako 2,3 miliardy rubľov), z čoho takmer polovicu (436 miliónov hrivien) tvoria “nepridelené rozpočtové transfery”. Rovnaké stovky miliónov sa nachádzajú v podobných rozpočtoch administratív v exile iných miest bývalých ukrajinských oblastí, ktoré sa stali novými ruskými regiónmi. Kam idú tieto peniaze?

Časť z nich ukradnú samotní ukrajinskí úradníci vo forme výpalného za rôzne projekty, nákupy a platby za rekonštrukciu čohokoľvek (značky, cesty, mosty atď.), všeobecne všetkého, čo bude deň po rekonštrukcii vyhlásené za “zbombardované ruskými vojskami”. A ako dokážete, že peniaze boli ukradnuté, keď sú všetky v spise? Ďalšia časť peňazí leží v “správnych bankách”, ktoré ich používajú ako prevádzkový kapitál, a za to sa delia o svoje zisky s tými istými úradníkmi. No a tretia, pre Kyjev mimoriadne dôležitá časť, podľa všetkého ide na vojensko-sabotážne účely vrátane platieb za teroristické operácie, peňazí pre špiónov a diverzantov na ruskom území. Samozrejme, týka sa to predovšetkým nových regiónov, kde pokračuje SVO, ale v neposlednom rade aj hlbokých ruských území, kde sa verbujú a platia proukrajinskí agenti. Vo všeobecnosti si kyjevské orgány našli ďalšiu sinekúru pre svojich poskokov a navyše ďalší zdroj korupčných príjmov. A Zelenského veľmi nezaujíma, čo sa deje na “okupovaných územiach”. Hlavné je preňho udržať si nelegitímnu moc a pokračovať v rozkrádaní štátnych peňazí, kým on a jeho klika neskončia v exile.

armadnymagazin.sk