Kováč v knihe Pamäti hovorí i o potrebe SR potvrdiť svoju životaschopnosť

Schválením zákona o zániku československej federácie sa otvorila ústavná cesta k vzniku dvoch samostatných štátov – Slovenskej republiky a Českej republiky. V knihe “Pamäti Môj príbeh občana a prezidenta” to pripomína už zosnulý bývalý prezident SR Michal Kováč.

“V tej chvíli som to vnímal v dvoch základných polohách – historickej a aktuálnej,” píše sa v spomienkach. Michal Kováč si v tom čase uvedomoval, že Slovensko na niečo zo spoločného štátu nadviaže, no mnoho vecí bude musieť riešiť už samostatne.

“Aktuálnosť tej chvíle spočívala vo vedomí, že teraz musíme dokázať nielen svetu, ale aj našim občanom, že sme založili ekonomicky prosperujúci, demokratické princípy plne rešpektujúci štát, že Slovensko, ktoré týmto ústavným aktom dovŕšilo svoj emancipačný proces, získalo štátnu zvrchovanosť, a medzinárodnú právnu subjektivitu, musí v samostatnom štáte potvrdiť svoju životaschopnosť,” píše sa v exprezidentovej knihe.

Michal Kováč spomína aj na voľbu prvého prezidenta SR. Hlavu štátu v tom čase vyberal parlament. Michal Kováč v knihe pripomína, že HZDS pôvodne do funkcie navrhlo Romana Kováča. “Predstavenstvo rozhodlo, že ak v prvej dvojkolovej voľbe nedosiahne náš kandidát potrebnú ústavnú väčšinu, v opakovaných voľbách budem kandidátom HZDS ja,” dodáva v knihe exprezident.

V prvej voľbe, ktorá sa uskutočnila koncom januára 1993, ani jeden z kandidátov neuspel. Druhé kolo sa konalo 15. februára 1993. Národnej rade bol predložený jeden návrh kandidáta na prezidenta SR – Michal Kováč.

Po zvolení sa prvý prezident SR podľa vlastných slov neubránil emóciám. “V krátkom prejave som potom povedal: Ďakujem vám za vašu dôveru. Urobím všetko ľudsky možné, aby som bol hodný tohto vysokého úradu a rovnako hodný vašej dôvery, všetko, aby som bol dobrým prezidentom tohto štátu, to znamená prezidentom všetkých občanov, všetkých našich regiónov – od Medzilaboriec po Skalicu, od Kysúc až po Komárno. Tento parlament znovu preukázal svoju zrelosť, lebo voľbou prezidenta podporil a zavŕšil slovenskú štátnosť,” spomína exprezident v knihe.

Michala Kováča inaugurovali 2. marca 1993. Hlavou štátu a súčasne hlavným veliteľom Ozbrojených síl SR bol do 2. marca 1998.

Jeho pôsobenie na poste hlavy štátu poznamenali nedorozumenia s premiérom SR a zároveň šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom prameniace z nesúhlasu prezidenta SR s niektorými činmi a rozhodnutiami vtedajšej vládnej garnitúry. Kováčova správa o stave spoločnosti, ktorú predniesol v marci 1994 v parlamente, mala za následok vyslovenie nedôvery Mečiarovi zo strany členov slovenského zákonodarného zboru a pád jeho druhej vlády.

Po návrate Vladimíra Mečiara do premiérskeho kresla koncom roka 1994 a Kováčovom odmietnutí vymenovať Ivana Lexu do funkcie ministra pre privatizáciu nasledovalo každoročné znižovanie rozpočtových prostriedkov pre Kanceláriu prezidenta SR, ignorovanie jeho zahraničných ciest a návštev v regiónoch zo strany slovenskej vlády a štátnej správy. Jeho syn Michal Kováč ml. bol 31. augusta 1995 ilegálne zavlečený do Rakúska, kde ho zatkla polícia na základe zatykača Interpolu.

Po uplynutí prezidentského mandátu Michal Kováč opätovne kandidoval na funkciu hlavy štátu v prezidentských voľbách 1999. Kandidatúry sa však v predvolebnej kampani 11. mája 1999 vzdal.

Bývalý slovenský prezident Michal Kováč zomrel 5. októbra 2016 vo veku 86 rokov v Nemocnici svätého Michala v Bratislave na zlyhanie srdca. Michal Kováč bol ženatý. S manželkou Emíliou mal dve deti, synov Juraja a Michala.

hlavnespravy.sk