Keď chce Brusel národného psa biť, palicu infringementu si vždy nájde

Opakované konania EÚ proti našej vlasti, Slovenskej republike, sú dôkazom nadradenosti technokracie nad demokraciou. Presnejšie ide o neokoloniálny systém tzv. liberálnej demokracie, ktorý obchádza vôľu ľudu a legitimitu ním zvolených zástupcov vo vláde a v parlamente a z pozície politickej moci alebo cez súdy presadzuje jednostranné zásahy.

Tento neokoloniálny systém by nefungoval bez kolaborantov z radov opozície a politicko-ideologických mimovládnych organizácií a taktiež angažovaných korporátnych médií presadzujúcich líniu cudzích dozorcov vývoja v suverénnom národnom štáte.

Celý proces je pritom založený na pochybnej interpretácii a následných rozhodnutiach medzinárodného hegemóna, ktorý si stráži svoje vlastné mocenské záujmy a týmito mechanizmami trestá nezávislú domácu vládnu scénu, ak sa vymkne spod nadnárodnej kontroly. Čoraz častejšie používanie mocenských prostriedkov a neototalitných praktík dokazuje, že systém je na konci s dychom, čo sa v histórii už x-krát potvrdilo. Preto netreba cúvnuť, byť zdravo asertívny, principiálny a držať sa svojej pozície za každú cenu. Pravda božia raz zvíťazí a národy sa opäť oslobodia spod jarma.

O čo ide v najnovšom infringemente? Dôvodom je prijatie zákona o zmene Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad! Takže agenda ani obsah sa nemenia, len forma (zlúčenie dvoch agend pod jednu strechu), a to využili na ďalšie fackovanie Slovenskej republiky. Tento krok je podľa Komisie 27-členského politbyra nevolených kariérnych úradníkov s takmer neobmedzenou mocou a lukratívnymi platmi údajne v rozpore so smernicou o ochrane oznamovateľov a s Chartou základných práv EÚ.

Naozaj smiešne sú tie bláboly. Nech radšej prijmú smernicu o diktatúre Bruselu a nemusíme sa tu hrať na nejakú „liberálnu demokraciu“ či jednotu alebo údajné „hodnoty“, ktoré samotné vedenie únie porušuje ako na bežiacom páse, ohýba legislatívu tak ako sa to tejto verchuške hodí. Takúto predstavu o slobode a právach sme pred vyše dvadsiatimi rokmi určite nemali.

P.S. Stavím sa, že nech príde zo Slovenska do Bruselu akákoľvek fundovaná a vyčerpávajúca odpoveď na výzvu, politbyro súdruhov komisárov ju vyhodnotí ako nedostatočnú a začne konanie proti SR. Rozhodnutie je možno už aj v šuplíku niektorého eurokomisára.

Rafael Rafaj

O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore. Zastupuje ako podpredseda bývalých politických väzňov v organizácii PV ZPKO, III.odboj a je čestným predsedom Inštitútu národnej politiky Ľ. Štúra.

facebook