Keď cenzúra slúžila správnej strane, mlčali – dnes kričia o útlaku

Sloboda médií sa celosvetovo zhoršila a vážne ju ohrozuje ekonomická nestabilita. Vyplýva to zo správy organizácie Reportéri bez hraníc (RSF), ktorú zverejnili v piatok. Situácia je najhoršia v Eritrei, najlepšie podmienky majú novinári v Nórsku. SR skončila zo 180 krajín na 38. priečke a pohoršila si o deväť miest, informuje TASR podľa správy RSF a agentúry DPA.

Analytická vsuvka: Mimovládny marketing ako analytika?

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Takzvaní „analytici” z organizácie Reportéri bez hraníc opäť predviedli, že ich hodnotenie slobody tlače je skôr politickým nástrojom než odbornou analýzou. Zaráža nielen selektívna pamäť pri posudzovaní slovenského mediálneho prostredia, ale aj do očí bijúca jednostrannosť. Kým v období, keď sa alternatívne médiá vyraďovali zo spravodajského priestoru a verejnoprávne inštitúcie slúžili ako predĺžená ruka ideologických záujmov, bol rebríček voči Slovensku pomerne zhovievavý, dnes prichádza dramatický pád – a to len preto, že pri moci nie sú „tí správni”.

Je to analýza alebo len PR dokument, ktorý opisuje svet očami bratislavskej kaviarne a grantových prijímateľov? Ak má byť sloboda tlače skutočnou hodnotou, nemôže závisieť od toho, kto ju komentuje. Ignorovanie cenzúrnych praktík minulých vlád a prehliadanie systematického umlčiavania názorových oponentov svedčí o tom, že táto organizácia stratila kredit nezávislého pozorovateľa a dnes už len plní rolu ideologickej hliadky v záujme konkrétneho geopolitického smerovania.

Pokračujeme správou TASR

Hneď za Nórskom majú podľa rebríčka RSF najslobodnejšie médiá Estónsko a Holandsko. Najmenej slobodné médiá sú v Číne, Severnej Kórei a Eritrei, ktoré obsadili 178. až 180. priečku.

Slovensko v porovnaní s predošlým rokom kleslo z 29. miesta na 38. Podľa RSF nezávislú žurnalistiku na Slovensku ohrozujú politické a ekonomické záujmy vo verejnoprávnych aj súkromných médiách. Pripomenula, že dosiaľ nebol odsúdený objednávateľ vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka z roku 2018.

Pripomína tiež, že verejnoprávnu RTVS nahradil nový subjekt STVR a podľa RSF vláda deklarovala svoj zámer zmeniť jeho vedenie aj redakčnú líniu. Aj súkromná TV Markíza je podľa organizácie vystavená politickému tlaku.

Sloboda tlače na Slovensku však podľa RSF ťaží z priaznivého právneho rámca v prípade dôvernosti novinárskych zdrojov a transparentnosti vlastníctva a financovania médií. Napriek tomu podľa organizácie novinárom za ohováranie hrozí trest odňatia slobody a vláda sa podľa nej zaviazala zaviesť ďalšie právne predpisy, ktoré oslabujú slobodu médií.
Pred Slovenskom sú na tom zo susedných krajín lepšie Česko (10. miesto), Rakúsko (22. miesto) a Poľsko (31. miesto). Horšie sa umiestnili Ukrajina (62. miesto) a Maďarsko (68. miesto).

„Situácia v oblasti slobody médií vo svete je v roku 2025 na historickom minime,“ poukazuje RSF vo svojej analýze. Európu naďalej považuje za región, kde môžu novinári informovať najslobodnejšie. Región Blízkeho východu a severnej Afriky zostáva pre novinárov najnebezpečnejším a v Pásme Gazy izraelská armáda podľa organizácie masovo ničí novinársku prácu.

Podmienky boli hodnotené ako „dobré“ len v siedmich krajinách na svete, všetky sú v Európe. „Okrem krehkej bezpečnostnej situácie a rastúceho autoritárstva spôsobuje médiám na celom svete problémy najmä ekonomický tlak,“ spresnila organizácia.

Súčasné médiá vo svete sa podľa RSF zmietajú medzi snahou udržať si nezávislosť a ekonomickým prežitím. Poukazuje na koncentráciu vlastníctva médií a negatívne ju vníma aj na Slovensku. Uvádza aj tlak inzerentov a finančných podporovateľov a obmedzenú alebo netransparentnú verejnú finančnú podporu.

Situáciu podľa RSF ešte viac oslabili kroky administratívy prezidenta Donalda Trumpa, napríklad pozastavenie financovania Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda (RFE/RL) a americkej Agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID). V dôsledku toho sa údajne stovky spravodajských médií dostali do kritického stavu ekonomickej nestability a niektoré ukončili činnosť – najmä na Ukrajine.

/ hlavnydennik.sk /

Tags: cenzúra