Tragická smrť M. R. Štefánika zo 4. mája 1919 sa v SR pripomína ako pamätný deň

Vedec, astronóm, diplomat a generál Milan Rastislav Štefánik zahynul pri leteckom nešťastí neďaleko Ivanky pri Dunaji. Od jeho tragickej smrti uplynie v nedeľu 4. mája 106 rokov. Na základe zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z 20. októbra 1993 sa 4. máj v Slovenskej republike (SR) pripomína aj ako Pamätný deň – Výročie úmrtia M. R. Štefánika.

Štefánik patrí medzi najväčšie osobnosti moderných slovenských dejín. Spolu s Tomášom G. Masarykom a Edvardom Benešom je podpísaný pod Washingtonskou deklaráciou, ktorá viedla k vzniku Československa ako spoločného štátu Čechov a Slovákov. Jeho zásluhou sa sformovali aj československé légie, ktoré boli jedným z rozhodujúcich argumentov pre vznik prvej Československej republiky (1918 – 1938). Vo Francúzsku mal prepožičanú hodnosť generála, od roku 2004 je generálom Ozbrojených síl (OS) SR in memoriam.

Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v obci Košariská v rodine evanjelického farára Pavla Štefánika. Základné vzdelanie nadobudol v rodnej obci. Už počas stredoškolských štúdií, ktoré absolvoval na evanjelických lýceách v Bratislave, Šoproni a Sarvaši, sa výrazne spoločensky angažoval.

V roku 1898 odišiel do Prahy, kde najskôr študoval stavebné inžinierstvo a od roku 1900 matematiku a astronómiu na Karlovej univerzite. Zároveň pôsobil v akademickom spolku slovenskej mládeže Detvan. Po slávnostnej promócii 12. októbra 1904 odišiel do Francúzska.

Po pol roku života v Paríži začal pracovať v observatóriu Meudon neďaleko francúzskej metropoly. Ako vedec sa venoval spektrálnej analýze slnečného žiarenia a niektorých hviezd a tiež štúdii infračerveného spektra. Pozoroval zatmenia Slnka a od roku 1905 sa zúčastnil na viacerých astronomických expedíciách. V rámci svojej vedeckej práce navštívil strednú Áziu, Alžírsko, Tahiti, Nový Zéland, Spojené štáty i Južnú Ameriku.

Jeho vedeckými vzormi boli astronóm a spisovateľ Camille Flammarion (1842 – 1925) a astronóm Jules Janssen (1824 – 1907). Len v roku 1906 uverejnil Štefánik sedem vedeckých prác a valné zhromaždenie Francúzskej astronomickej spoločnosti mu udelilo Janssenovu cenu.

Postupne však prenikal aj do sveta diplomacie a politiky. Francúzskym občanom sa stal v roku 1912 a za jeho úspešnú misiu v Ekvádore, ktorej cieľom bolo získať pre Francúzsko povolenie na výstavbu telegrafnej siete, udelila Štefánikovi francúzska vláda kríž Rytiera čestnej légie.

Počas prvej svetovej vojny bojoval ako vojnový pilot na francúzskom fronte. Súčasne úzko spolupracoval s Tomášom G. Masarykom a Edvardom Benešom na vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov. Reprezentatívnym orgánom česko-slovenského zahraničného odboja sa stala Česko-slovenská národná rada (ČSNR), ktorú založili 13. februára 1916 v Paríži.
Jedným z najdôležitejších cieľov ČSNR bolo vytvorenie československého zahraničného vojska. Vďaka svojmu spoločenskému vplyvu mal Štefánik na formovaní československých légií najväčšiu zásluhu. Na vzniku československých légií, ktoré boli základom pre ozbrojené zložky budúceho československého štátu, sa podieľal v rokoch 1916 – 1918. Dekrét o vytvorení Česko-slovenskej armády vo Francúzsku vydala francúzska vláda 16. decembra 1917. Samostatný československý štát, respektíve prvá Československá republika (ČSR) vznikla 28. októbra 1918.

Minister vojny novovzniknutého štátu generál Štefánik zahynul 4. mája 1919 vo veku nedožitých 39 rokov, keď sa po dlhých rokoch strávených v zahraničí vracal z Talianska späť do vlasti. Jeho dvojplošník Caproni Ca.33 havaroval spolu s dvoma talianskymi letcami a mechanikom pri pristávacom manévri neďaleko Ivanky pri Dunaji.

Milan Rastislav Štefánik je spolu s talianskymi letcami pochovaný v mohyle na vrchu Bradlo. Mohylu M. R. Štefánika na Bradle, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, postavili podľa návrhu architekta Dušana Jurkoviča. V Košariskách sa nachádza aj Múzeum Milana Rastislava Štefánika, ktoré otvorili v roku 1990 v Štefánikovom rodnom dome.

/ hlavnydennik.sk /