Je Európa pripravená na Ukrajinu? Stredná Európa si tým nie je istá

BANSKÁ BYSTRICA, Slovensko — Keď slovenská vláda túto jar potichu zverejnila internú analýzu o dôsledkoch budúceho vstupu Ukrajiny do Európskej únie, rozpútala sa domáca debata, ktorá rýchlo prerástla ekonomické predpovede a dotkla sa samotnej identity Slovenska ako člena EÚ.

​Správa, ktorú pripravila Kancelária podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku, zdôrazňovala potenciálne výhody vstupu Ukrajiny do EÚ: rozšírenie obchodu, posilnenie regionálnej bezpečnosti a zakotvenie demokratických hodnôt. No reakcia doma bola rozdelená. Proeurópske strany vítali krok ako strategickú protiváhu voči ruskému vplyvu. Iní, vrátane členov vládnej koalície, varovali pred ekonomickými otrasmi, rozpočtovou záťažou a spoločenským napätím.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

​Slovenská rozpoltenosť odráža širšiu regionálnu neistotu. V Českej republike, kedysi ukážkovom príklade úspešnej integrácie do EÚ, zaznievajú podobné pochybnosti. A otázky, ktoré si tieto krajiny kladú — o férovosti, pripravenosti a udržateľnosti — čoskoro môžu čeliť aj lídri v Bruseli.

Sľub – alebo problém – pre farmárov a verejné financie

​Slovenský agrosektor patrí medzi najviac znepokojené. Ukrajina, často označovaná ako „obilnica Európy“, produkuje obilie, olejniny a med za ceny, s ktorými miestni poľnohospodári nedokážu súťažiť. „Ak Ukrajina vstúpi do EÚ za súčasných podmienok, mohlo by to zničiť naše vidiecke hospodárstvo,“ varuje Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska. Hlavným problémom je, ako ukrajinské efektívne agrofirmy ovplyvnia dotačný systém EÚ — najmä Spoločnú poľnohospodársku politiku, kde je už dnes silná konkurencia o fondy.

​Interné odhady Slovenskej akadémie vied naznačujú, že pri vstupe Ukrajiny by mohlo dôjsť k zníženiu platieb súčasným členským štátom až o 20 %. Pre malé ekonomiky ako Slovensko to nie je len finančný problém, ale existenčná hrozba pre vidiek a jeho stabilitu.

Politická rozpoltenosť, verejnosť skeptická

​Verejnosť má takisto zmiešané názory. Podľa prieskumu agentúry Focus z roku 2022 vnímalo iba 55 % Slovákov rozširovanie EÚ pozitívne, pričom dominovali obavy z ekonomickej konkurencie a migrácie. Politici sú rovnako rozdelení: Progresívne Slovensko či KDH podporujú ukrajinskú kandidatúru ako morálnu a strategickú povinnosť. No populistické strany ako SMER-SD alebo krajne pravicová Republika ju vnímajú ako hrozbu pre suverenitu a spoločenský pokoj.

​Aj v Česku, kde vstup do EÚ v roku 2004 priniesol pôsobivý rast — HDP na obyvateľa stúpol z 82 % priemeru EÚ na 93 % do roku 2023 — pretrvávajú obavy. Mnoho malých podnikateľov a poľnohospodárov zápasilo s konkurenciou zo západu. Niektoré regióny, ako Moravskosliezsky kraj, čelili odlevu pracovnej sily do Nemecka či Rakúska.

​Dnes podľa prieskumov šesť z desiatich Čechov odmieta ďalšie rozširovanie EÚ. Boja sa kultúrneho rozriedenia, nárastu migrácie a straty kontroly nad národnými politikami.

Krehký partner v nebezpečnom susedstve

​Mimo ekonomiky sa však objavuje hlbší problém: pripravenosť Ukrajiny. Napriek odvahe vo vojne a určitým reformám, systémová korupcia pretrváva. V indexe vnímania korupcie od Transparency International za rok 2024 sa Ukrajina umiestnila na 104. mieste zo 180 krajín — hlboko pod úrovňou akéhokoľvek člena EÚ. Reforma súdnictva a štátnej správy postupuje pomaly, často brzdená oligarchickými záujmami.

​A vojna trvá. Integrácia krajiny, ktorá je čiastočne okupovaná, prináša právne aj bezpečnostné otázky. Členstvo v EÚ nezaručuje obranu (na to je NATO), ale zaväzuje k solidarite, pomoci a politickému zosúladeniu. Niektorí slovenskí lídri varujú, že prijatie Ukrajiny by mohlo zatiahnuť Úniu do konfrontácie s Ruskom.

​Premiér Robert Fico to povedal jasne: „Ukrajina musí splniť všetky podmienky a naše národné záujmy nesmú byť obetované.“ Dodal tiež, že neuvážená podpora ukrajinského vstupu do NATO by mohla viesť k celosvetovému konfliktu.

Poučenie z minulosti, obavy z budúcnosti

​Keď do EÚ v roku 2007 vstúpili Rumunsko a Bulharsko s nedokončenými reformami, dôsledky boli dlhodobé. Obe krajiny zostali pod špeciálnym monitorovacím režimom. Ak by sa Ukrajina pripojila predčasne, hrozí, že Únia importuje systémové zlyhania, ktoré by podkopali dôveru v európske inštitúcie.

Ešte horší scenár by bol politický: rast nákladov, pokles súdržnosti a posilnené Rusko skúšajúce jednotu EÚ. V takom prípade by ukrajinské členstvo nebolo triumfom demokracie, ale klincom do rakvy európskej jednoty.

Trpezlivosť pred sľubmi

​Budúcnosť Ukrajiny v EÚ nie je nereálna. No jej dosiahnutie si vyžaduje čas, transparentnosť a tvrdú lásku. EÚ musí trvať na vysokých štandardoch — nie len kvôli svojej dôveryhodnosti, ale aj pre budúcnosť Ukrajiny. Opatrnosť strednej ​Európy nie je bezcitnosť. Je to skúsenosť z vlastnej cesty do Bruselu: integrácia bez prípravy plodí frustráciu.

​Ako povedal český ekonóm Lukáš Kovanda: „Unáhlené rozširovanie je ako stavať dom na piesku.“ Pre Ukrajinu — a pre Európu — je lepšie budovať základy dôkladne, aj keď to potrvá dlhšie.

M.Kovač