Hry o tróny a koaličná štvorylka ako hra na Čierneho Petra na troch frontoch súčasne

Odchod SaS z vlády 31.augusta je už takmer istý. Je to taký tanček liberálov na rozlúčku so starými partnermi, aj keď to bude také nemastné-neslané, neurčité „ani na voze, ani pešo“, keďže akože v koalícii sulíkovci ostávajú, aj keď je to nezlučiteľný oxymoron.

Ale politika je umenie možného a táto hra nemožných je na vylepšenie si imidžu a pozícií pred budúcim rozdávaním kariet vo voľbách (či už predčasných alebo riadnych). Je tu aj ďalšia hra – na Čierneho Petra, pretože v našej politike je to o tom, komu táto horúca karta ostane posledná a voliči sa nebudú chcieť popáliť.

Máme tu aj viacero horúcich zemiakov, ktoré si sulíkovci upiekli a hodili koaličným partnerom do ruky. Jeden zaletí určite do vlády k alter egu šéfa OĽANO – Eduardovi Hegerovi. Druhý poletí do koaličnej rady Igorovi Matovičovi a tretí do parlamentu Borisovi Kollárovi.

Chlapci s maxiegom a Veronika Premúdrelá si budú tieto zemiaky prehadzovať takpovediac v priamom prenose, aj keď pred kamerami bude každý ten svoj hrdinsky držať v ruke s posolstvami verejnosti, že to práve on je ten záchranca koaličnej mŕtvoly.

Najľahšiu pozíciu bude mať paradoxne Heger s ministrom financií na vláde, kde bez ministrov SaS pôjde všetko hladko. Hlavný boj by sa mal odohrať na koaličnej rade – ak Sulík dodrží slovo, že z nej neodchádza.

Lenže práve tu si na seba uplietol bič, pretože tu bude zoči voči svojmu koaličnému partnerovi, ktorým je predseda OĽANO I.Matovič. Ten ako zvolávateľ porád bude mať interpretačne navrch. Sulíka jeho podanie po čase prestane baviť opravovať podobne ako odhodil svoj kýblik z vládneho pieskoviska a bude otázkou času, kedy sa bude porúčať aj z koalície.

Aj táto hra bude na etapy. Najskôr neodíde, len sa nebude zúčastňovať koaličných rád, kvôli „bláznovi“, s ktorým sa to nedá, až to nakoniec buď vzdá alebo poverí niekoho bez mandátu, aby to prestalo baviť Matoviča.

Táto hra na koaličnej rade bude predovšetkým hrou nervov, komu prvému „selže pistole“ a vystrelí z koalície von.

Oveľa ťažšie to bude mať oficiálne Boris Kollár ako šéf NR SR, ktorého úlohou bude udržať chod parlamentu a zabezpečiť schvaľovanie vládnych zákonov, ktoré bude na rokovanie zboru pretláčať duo Heger-Matovič z vlády za priživovania sa Veroniky Premúdrelej.

Všetci traja budú visieť na šnúrke od sulíkových gatí. Táto mentorsky-mocenská pozícia ho bude nepochybne istý čas baviť, pretože bude najdôležitejší a bude mať možnosť dôvodiť prečo „nie“ a kedy a za akých podmienok „áno“.

Tu príde chvíľa Borisa Kollára ako druhého najvyššieho ústavného činiteľa, ktorý bude mať v ruke červený gombík na definitívny výbuch tejto koaličnej zostavy, ktorej trvanie bolo od začiatku odsúdené na predčasnú smrť, pretože model „nepriateľ môjho nepriateľa je môj koaličný partner“ jednoducho nefunguje, keďže má v sebe zakódovaný polčas rozpadu.

Nakoniec bude záležať od interpretácie, komu ostane v rukách horúci zemiak a aj karta Čierneho Petra, s ktorou pôjde do predčasných volieb.

Takže celé to koaličné naťahovanie, pozičné hry a predlžovanie času na odpískanie konca hry, v ktorej sa trápia všetci hráči slúžia podobne ako fungovanie celej tejto koalície z omylu – len na uspokojovanie osobných, straníckych a lobistických záujmov.

Občan, národ, republika, štát, služba ľuďom a vlasti v čase eskalácie viacerých kríz z nekompetentného riadenia Slovenska, aj rozhodovania v Európskej únii sú až na poslednom mieste.

Ostáva len dúfať, že ten odstrkovaný a posledný v rade záujmu – občan-volič – si to nakoniec sám včas uvedomí a bude voliť tak, aby poslední boli medzi prvými – v našom štáte, v našej republike a zvolí si konečne rozumnú a proslovenskú vládu.

Rafael E. Rafaj

SKsprávy