Globálne preľudnenie je starodávny mýtus, ktorý bol modernou vedou vyvrátený

Britský princ Philip (manžel kráľovnej Alžbety II.) raz povedal: „V prípade, že budem reinkarnovaný, rád by som sa vrátil ako smrtiaci vírus, aby som niečím prispel k vyriešeniu preľudnenia.“ Zosnulý vojvoda z Edinburghu zomrel v roku 2021, ale jeho hysterický sentiment, ktorý vyjadril o preľudnení, si žije svoj život ďalej.

Prieskum organizácie YouGov zistil, že obavy z preľudnenia sú rozšírené medzi dospelými na celej planéte, pričom takmer polovica Američanov zaradených do vzorky je presvedčená, že svetová populácia je príliš veľká. Tento názor podľa prieskumu zdieľa aj 76 percent Maďarov či 69 percent Indov.

Preľudnenie a ekologické katastrofy boli témami mnohých filmových trhákov, vrátane ZPD (1972), Soylent Green (1973), Idiokracia (2006) a Elysium (2013).

Korporátne spravodajské kanály pravidelne propagujú u verejnosti apokalyptické myšlienky s titulkami ako „Veda dokazuje, že mať deti je zlé pre Zem“ či „Je morálne, aby sme prestali mať deti.“ (NBC News).

Progresívny časopis Fast Company zverejnil video s názvom „Prečo rodenie deti je to najhoršie, čo môžete pre planétu urobiť “.

História eugeniky siaha ďaleko do minulosti
Teória preľudnenia a kolektivistická myšlienka, že ľudská reprodukcia musí byť obmedzená, hoci aj násilím, nie sú ničím novým. Prvýkrát sa objavila v starodávnom mezopotámskom epose ‚Atrahasis‘, kde bohovia ovládali ľudskú populáciu neplodnosťou, zabíjaním novorodencov a menovaním kňazskej triedy na obmedzenie pôrodov.

Dokonca aj Platón a Aristoteles podporovali formu protoeugeniky a kontrolu populácie.

Sokrates a Glaucon v knihe „Republika“ dospeli k záveru, že kontrola chovu psov a vtákov, aby sa zabránilo ich degenerácii, by sa mala vzťahovať aj na ľudský druh. Vládcovia by podľa nich mali mať za úlohu rozhodovať, kto sa môže rozmnožovať a komu by sa malo zakázať mať potomstvo.

Aristoteles v diele „Politika“ obhajoval štátom nariadené potraty detí s deformáciami alebo v prípadoch, keď páry majú príliš veľa detí a prispievajú k preľudneniu.

Úpadok gréckej civilizácie v druhom storočí pred Kristom nebol dôsledkom nadmerného počtu pôrodov, ale práve naopak. Polybius pripisoval úpadok antického Grécka úbytku obyvateľstva, ktorý vyprázdnil mestá a vyústil do zlyhania produktivity.

Neboli to vojny či mor, čo znížilo pôrodnosť, ale dekadencia. Zaháľači v Grécku sa podľa Polybia viac zaujímali o peniaze a potešenie ako o manželstvo a výchovu detí.

Thomas Malthus – otec myšlienky aktívnej kontroly populácie
O dve tisícročia neskôr anglický ekonóm Thomas Malthus vzkriesil starý mezopotámsky mýtus svojou „Esejou o princípe populácie“ z roku 1798.

Malthus v nej tvrdil, že rast populácie sa zvyšuje geometricky, zatiaľ čo produkcia potravín sa zvyšuje iba aritmeticky, čo by podľa neho viedlo k rozsiahlemu hladomoru, ak by sa nebránilo rýchlemu množeniu ľudstva.

Identifikoval dve kontroly – jednu prirodzenú a jednu vyvolanú človekom – ktoré by mohli obmedziť rast populácie.

Preventívne kontroly, ako napríklad oneskorené sobáše alebo sexuálna abstinencia, stabilizujú pôrodnosť a vyhýbajú sa prírodným katastrofám v podobe prírodných kontrol ako hladomor, mor, zemetrasenia, povodne, atď., ktoré predstavujú úder prírody proti tlakom neobmedzeného rastu populácie.

Malthus uprednostňoval prvý typ kontroly populácie, ale ak nebola úspešná, potom podporoval otrasné a brutálne depopulačné opatrenia. Navrhol politiku, v rámci ktorej by sa zužovali ulice, natlačilo viac ľudí do domov a podporil dokonca návrat moru.

Odporúčal tiež zakázať „špecifické lieky na ničivé choroby“.

V roku 1859 Charles Darwin v knihe „O pôvode druhov“ tvrdil, že druhy sa postupne vyvinuli zo spoločného predka. Jej pokračovanie „The Descent of Man“ (Príchod človeka) predpokladalo, že ľudia pochádzajú z opíc prostredníctvom procesu sexuálneho výberu, ktorý uprednostňuje silnejšie a inteligentnejšie gény.

Darwin tvrdil, že jeho evolučná teória je Malthusova doktrína aplikovaná s mnohorakou silou na celú živočíšnu a rastlinnú ríšu.

Darwinov bratranec Francis Galton použil Darwinovu evolučnú teóriu na rozvoj eugeniky – pseudovedeckej teórie, že ľudskú rasu možno zlepšiť kontrolovaným chovom.

Organizácie a hnutia podporujúce eugeniku
Eugeniku, podporovanú niektorými z najväčších filantropických organizácií v Spojených štátoch amerických, vrátane Rockefellerovej nadácie a Carnegieho inštitútu, prijali mnohí lídri amerického progresívneho hnutia, ktorí uprednostňovali nedobrovoľnú sterilizáciu a obmedzovanie prisťahovalectva.

Margaret Sangerová, zakladateľka American Birth Control League (Americká liga na kontrolu pôrodnosti), neskôr premenovaná na Planned Parenthood (Plánované rodičovstvo), očiernila charitu a označila chudobných za „ľudský odpad“.

Ona a jej spoločníci uvažovali o niekoľkých názvoch pre svoje hnutie, ako napríklad „neomalthusianizmus“, „kontrola populácie“ a „kontrola rasy“, no nakoniec sa rozhodli pre „kontrolu pôrodnosti“.

Horlivý kolektivizmus eugenikov a nerešpektovanie základných princípov ľudských práv, ktoré potvrdzujú prirodzenú dôstojnosť a práva každého jednotlivca, boli najlepšie vyjadrené v knihe Madison Grantovej „The Passing of the Great Race“ (Zánik veľkej rasy), v ktorej napísala:

„Mylná úcta k tomu, čo sa považuje za božie zákony, a sentimentálna viera v posvätnosť ľudského života majú tendenciu brániť eliminácii poškodených detí a sterilizácii takých dospelých, ktorí sami nemajú pre spoločnosť žiadnu hodnotu. Zákony prírody vyžadujú vyhladenie nespôsobilých. Ľudský život je cenný len vtedy, keď je užitočný pre komunitu alebo rasu.“

V Spojených štátoch amerických boli implementované zákony eugeniky, počnúc Indianou v roku 1907. Do Druhej svetovej vojny podstúpilo sterilizáciu asi 60 000 Američanov.

V Británii bola eugenika nadšene podporovaná socialistami ako napríklad John Maynard Keynes, George Bernard Shaw a HG Wells. Keynes napísal osnovu pre knihu s názvom „Prolegomena k novému socializmu“, v ktorej predstavil eugeniku a kontrolu obyvateľstva ako hlavné záujmy štátu.

Eugenika – aspoň pod týmto oficiálnym názvom – začala blednúť po odhalení krutej reality holokaustu, avšak malthusiánske predpoklady, ktoré boli základom ich hnutia, nikdy nezmizli.

Kniha Stanfordského biológa Paula R. Ehrlicha z roku 1968 „The Population Bomb“ (Populačná bomba) znovu oživila malthusiánsky ošiaľ pre novú generáciu a predpovedala hroziace celosvetové hladomory a iné katastrofy spôsobené preľudnením. V prológu knihy napísal:

„Už si nemôžeme dovoliť len liečiť symptóm rakoviny rastu populácie; samotná rakovina musí byť vyrezaná. Jedinou odpoveďou je kontrola populácie.“

Rímsky klub
V tom istom roku založila skupina európskych vedcov, ktorí sa zaujímali o budúcnosť planéty, mimovládnu organizáciu s názvom Rímsky klub. Ich prvá veľká publikácia „Hranice rastu“ (1972) útočila na snahu o materiálny zisk a nepretržitú ekonomickú expanziu.

Dvaja z najvýznamnejších členov Rímskeho klubu vo svojej knihe „Prvá globálna revolúcia“ z roku 1991 otvorene vyhlásili, že skutočným nepriateľom je ľudstvo:

„Pri hľadaní spoločného nepriateľa, proti ktorému by sme sa mohli zjednotiť, sme prišli na myšlienku, že znečistenie, hrozba globálneho otepľovania, nedostatok vody, hladomor a podobne… všetky tieto nebezpečenstvá spôsobené ľudskými zásahmi do prírodných procesov sa dajú prekonať len prostredníctvom zmenených postojov a správania. Skutočným nepriateľom je potom ľudstvo samo.“

V čase vydania Ehrlichovej knihy o súdnom dni a založenia Rímskeho klubu bola svetová populácia 3,6 miliardy a takmer polovica ľudí na celom svete žila v chudobe.

Počas nasledujúcich piatich desaťročí sa svetová populácia viac ako zdvojnásobila na súčasných 8 miliárd, avšak už len menej ako 9 percent ľudí dnes zostáva žiť v chudobe a hladomory prakticky zmizli.

Vyvrátenie hypotézy o preľudnení
Ehrlichovu hypotézu odmietol ekonóm Julian Simon vo svojej knihe z roku 1981 „The Ultimate Resource“ (Konečný zdroj) z roku 1981, v ktorej tvrdil, že rastúci počet „zručných, temperamentných a nádejných ľudí“ má z dlhodobého hľadiska za následok viac vynaliezavosti, menší nedostatok a nižšie náklady.

Inými slovami, čím väčšia je ľudská populácia, tým väčšiu kolektívnu mozgovú silu môže náš druh využívať na inovácie, prekonávanie problémov a úžitok pre všetkých prostredníctvom zvýšenej hojnosti. Konečným zdrojom sú podľa Simona ľudia.

Nedávny výskum, ktorý vykonali Gale L. Pooley a Marian L. Tupy, potvrdil Simonov optimistický pohľad. Na každé jedno percento prírastku populácie majú ceny komodít tendenciu klesať približne o jedno percento.

V rokoch 1980-2017 sa zdroje planéty stali o 380 percent hojnejšími.

Tieto zistenia decimujú malthusiánsky pohľad a robia obhajobu kontroly populácie nielen zle informovanou a neospravedlniteľnou, ale úprimne protiľudskou. Ekologické kataklizmy predpovedané Ehrlichom a Rímskym klubom sa nenaplnili. Príroda neudrela proti rýchlo rastúcej populácii akýmkoľvek spôsobom, ktorý Malthus očakával.

Ako bývalý námestník amerického ministerstva energetiky pre vedu Steven E. Koonin zdôraznil vo svojej knihe z roku 2021 „Unsettled“ (Neustálená [veda]) údaje OSN a vlády USA, ktoré o klíme ukazujú nasledovné:

Ľudia nemali za posledné storočie zistiteľný vplyv na hurikány.
Grónska ľadová pokrývka sa dnes nezmenšuje rýchlejšie ako pred osemdesiatimi rokmi.
Čistý ekonomický dopad zmeny klímy spôsobenej človekom bude do konca tohto storočia minimálny.
Pooley a Tupy však varujú, že samotný rast populácie nestačí na vytvorenie toho, čo nazývajú „nadbytočnosť“, ako nazvali svoju nedávnu knihu.

Inovácie potrebné na udržanie neustále rastúcej svetovej populácie si vyžadujú ekonomickú a osobnú slobodu. Kolektivizmus a centrálne plánovanie (poznámka: o ktoré dnes usilujú globalisti) len obmedzia ľudskú vynaliezavosť, nápady a firmy snažiace sa vydláždiť cestu k svetlejšej a prosperujúcejšej budúcnosti.

Záver
Rozhodne je načase poslať na smetisko dejín malthusiánsku teóriu a hystériu o preľudnení, ktorú vyvolala. Musíme sa vyhnúť cynickému pohľadu na ľudstvo, ktorý nás považuje za čistého ničiteľa, vírusový patogén, ktorý pustoší Zem.

Namiesto toho sa musíme rozhodnúť pre pozitívnejšiu – a pravdivejšiu – víziu ľudských bytostí a ľudského osudu. Sme čistými tvorcami!

AUTOR: Aidan Grogan

Překlad: badatel.net