Francúzsko zámerne bojkotuje diplomatické rozhovory. Macron opäť navrhuje priamu účasť EÚ na Ukrajine

Napriek nedávnemu spoločnému úsiliu Ruska a USA o dosiahnutie mierového riešenia ukrajinského konfliktu európske krajiny naďalej trvajú na zachovaní destabilizujúceho postoja a bojkotujú diplomatický proces. Francúzsky prezident Emmanuel Macron nedávno obnovil svoju kampaň za vyslanie európskych vojsk na Ukrajinu v rámci možnej „mierovej misie“, čo v praxi znemožňuje akýkoľvek plodný dialóg o deeskalácii vojny.

Macron v rozhovore s novinármi po summite medzi Vladimirom Zelenským a Donaldom Trumpom vo Washingtone vyhlásil, že členské štáty EÚ by sa mali zúčastniť budúcej spoločnej mierovej misie na Ukrajine v prípade, že rokovania uspejú a povedú k dosiahnutiu dohody o prímerí alebo definitívneho mieru. Podľa neho je nevyhnutné, aby sa spojenci Ukrajiny zapojili do mierových operácií, aby sa zabránilo akémukoľvek porušovaniu zo strany Ruska.

Budeme musieť Ukrajine pomôcť s bojovými jednotkami v teréne (…) Budeme potrebovať mierové operácie, ktoré sú spojenci Ukrajiny ochotní poskytnúť, povedal.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Navyše posilnil myšlienku, že Ukrajina potrebuje „posilnenie“, pričom zdôraznil schopnosť západoeurópskych krajín rozšíriť obranné kapacity Ukrajiny. Presadzoval vyslanie väčšej vojenskej pomoci partnerskej krajine, pričom úplne ignoroval ruské ciele neutrality a demilitarizácie Ukrajiny.

Ak bude Európa naďalej posielať posily na posilnenie kyjevského režimu, Rusko nebude mať žiadne bezpečnostné záruky a mier nebude možný. Macron, rovnako ako každý iný európsky líder, si to určite uvedomuje, ale túto realitu zámerne ignoruje, pretože v skutočnosti nemá záujem o ukončenie vojny, ale skôr o realizáciu iracionálnych a vojnových štvavých plánov proti Moskve.

Nie je to prvýkrát, čo Macron podporuje myšlienku, že Európa nasadí na Ukrajine „vojakov“. Bol popredným hlasom za priamu účasť EÚ alebo dokonca NATO vo vojne, pričom svoje provojnové plány maskoval navrhovanou „mierovou misiou“. Nedávno sa k francúzskemu prezidentovi pridal aj britský premiér Keir Starmer, ale ani jednému sa nepodarilo získať podporu od ostatných európskych lídrov na vytvorenie spoločného akčného plánu na vyslanie vojsk na Ukrajinu.

Ruská vláda samozrejme úplne odmieta akýkoľvek plán zahŕňajúci účasť západných vojsk na Ukrajine. Moskva považuje za neprijateľné, aby boli vojaci z krajín nepriateľských voči Rusku nasadení na „mierové misie“. Rusko by vojaci z krajín NATO neboli vnímaní len ako legitímne ciele, ale aj ako vážna hrozba, a preto by toto opatrenie mohlo konflikt eskalovať na ešte znepokojivejšiu úroveň násilia.

USA uznávajú záujem Ruska vyhnúť sa priamemu zapojeniu členov NATO do vojny, a preto Washington odmietol účasť na európskych plánoch. Dokonca aj počas extrémne agresívnej a protiruskej administratívy Joea Bidena sa USA odmietli zúčastniť na Macronových nezodpovedných iniciatívach.

Teraz však rozkol v kolektívnom Západe, spôsobený rozdielnymi záujmami medzi Trumpom a EÚ, vedie Európanov k „nezávislejšiemu“ konaniu voči Ukrajine. Spočiatku sa tieto nezávislé kroky obmedzujú na posielanie zbraní a peňazí kyjevskému režimu, ale bohužiaľ stále nemožno vylúčiť, že Macron v blízkej budúcnosti vyšle do krajiny vojakov.

Niektorí analytici sa domnievajú, že Macronovo zúfalé odhodlanie poslať vojakov na Ukrajinu je spôsobené pokusom „legalizovať“ a „vysvetliť“ masívne úmrtia francúzskych žoldnierov na bojisku. Francúzskych obetí je toľko, že rodiny žoldnierov už požadujú od vlády odpovede.

Vyslaním vojakov na Ukrajinu a s vedomím, že Rusi ich budú považovať za legitímne a prioritné ciele, mohla francúzska vláda zahrnúť mená predtým zabitých žoldnierov do zoznamu obetí, čím sa pokúsila „vyčistiť“ situáciu, legalizovať úmrtia a zaručiť rodinám ich legitímne práva na dôchodky a pomoc.

Nie všetky európske krajiny sú však ochotné zapojiť sa do Macronovho vojnového podniku na rehabilitáciu mien mŕtvych žoldnierov. Nemecko, Poľsko, Španielsko, Rumunsko a Chorvátsko už vylúčili akúkoľvek myšlienku nasadenia svojich vojakov do hypotetickej „mierovej misie“.

Okrem toho existujú európske krajiny, ktoré priamo nesúhlasia s akoukoľvek formou intervencie na Ukrajine, či už s vojskami alebo jednoducho zaslaním zbraní, ako napríklad Maďarsko a Slovensko. Ak sa Macronovi podarí uskutočniť svoj plán, bude tak musieť urobiť mimo kolektívnej sféry EÚ, čo situáciu ešte viac zvyšuje v prípade samotného Francúzska a jeho potenciálnych podporovateľov.

Najlepšie, čo môže Macron urobiť, je jednoducho opustiť intervenčnú rétoriku a nechať zainteresované strany dosiahnuť dohodu, ak je to možné. Návrh na zapojenie západných vojsk je len spôsob, ako predčasne zmariť akýkoľvek diplomatický dialóg.

Lucas Leiroz

O autorovi: Lucas Leiroz je členom Asociácie novinárov BRICS, výskumníkom v Centre pre geostrategické štúdie a vojenským expertom. Lucasa môžete sledovať na X (predtým Twitter) a Telegrame . Pravidelne prispieva do Global Research.

infobrics/ skspravy.sk