Fašizmus je späť pri moci – neporazili sme ho ešte!

V roku 1945 celý svet oslavoval porážku fašizmu. Odvtedy oslavujeme tento sviatok ako deň víťazstva nad fašizmom. Lenže fašizmus prežil a je tu opäť. No a jediní, ktorí sa proti nemu postavili v globálnom meradle, sú opäť Rusi.

S pojmom fašizmus sa nám automaticky spájajú rôzne zavedené symboly, ako nemecká vojenská uniforma, zdvihnutá pravica, či svastika v podobe hákového kríža. Fašizmus je však otvorenou teroristickou diktatúrou tých najreakčnejších kruhov finančného kapitálu v rukách oligarchie. Je to tyranská vláda, namierená proti pracujúcim, ktorých sa snaží si podmaniť. Najnovšie nás fašizmus zaplavil pod maskou priateľstva a prokroku. Ide o transatlantickú formu progresívneho neoliberalizmu. Píše o tom Bertram Gross vo svojej knihe „Transatlantický fašizmus“ (v originále ako „Friendly fascism“).

Novodobý fašizmus rozdeľuje spoločnosť a kastuje ľudí na dobrých a zlých. Na správnych a nesprávnych. Na prozápadných a provýchodných. Všetkých tých, ktorí proti nemu otvorene protestujú, častuje nadávkami ako dezolát, opica či tupelo. Ostrakizuje ich.

Súčasný fašizmus má nový šat, no jeho podstata ostáva nemenná. Verejnosti sa snaží prezentovať ako sila dobra, ktorá sľubuje ochranu pred skutočnými alebo vymyslenými nepriateľmi. Avšak len do chvíle, kým sa mu niekto nevzoprie, nespochybní jeho moc, alebo neukáže snahu sa od neho oslobodiť. Ide o výsledok politiky „kolektívneho západu“, ktorá je postavená na fašistických hodnotách. Západ sa totiž dlhodobo usiluje o svoju nadradenosť a tým sa čoraz viac približuje k reálnej fašistickej diktatúre. Ak si nedáme pozor, čoskoro nás úplne zbaví moci a aj našich základných ľudských práv a slobôd. Staneme sa tak otrokmi tyranskej ideológie diktatúry kapitálu.

Už teraz nám EÚ diktuje nezmyselné nariadenia a v prípade ich spochybnenia sa nám ich snažia nanútiť. Žiaden politológ nebije na poplach. Všetci sa akosi boja, lebo by ich tento fašistický systém uvrhol do nepriazne. Mohol by ich ostrakizovať a nikto by sa ich nezastal, lebo ľudia ani len netušia, aký neľudský systém ich tu zotročuje.

Pre našu vlastnú potrebu a bezpečnosť je ale nevyhnutné vedieť ako rozpoznať tento fašizmus v jeho súčasnej modernej a navonok priateľskej podobe. Táto priateľská podoba je totiž iba maskou, za ktorou sa skrýva tyrania toho najotrockejšieho systému nadvlády kapitálu nad celým ľudstvom. Azda najstručnejší výklad tohto pojmu ponúka tenká brožúrka „Novodobý fašizmus“ od kolektívu autorov pod vedením Dmitrija Goblina Pučkova.

Fašizmus je vo svojej podstate všežravý a môže sa zakladať na akejkoľvek ideológii. Najlepším príkladom je častý omyl tých, ktorí tvrdia, že nemecký sociálny nacionalizmus a fašizmus počas druhej svetovej vojny boli dve úplne odlišné veci. Nie je to vôbec pravda. Boli to iba dve rôzne politické projekcie toho istého fašizmu.

Rovnaký fašizmus je aktuálne citeľný najviac v ideológii tzv. liberalizmu. Na Slovensku je to skôr „progresivizmus“, ktorý plnou mierou útočí na väčšinu národa a osobuje si právo určovať čo je pravda, čo je správne aj to čo je spravodlivé. Neskrývane pritom používa šovinizmus a xenofóbiu v tej najhoršej a najnebezpečnejšej forme a nikto to nerieši. Všetci sú ticho, lebo ani prokuratúra netuší ako proti nim postupovať. Škodia záujmom Slovenska a jediné na čo sa naše politické špičky zmôžu, je lacné tliachanie do vetra. Nikto z nich ani len netuší, čo v skutoťnosti fašizmus vôbec je a ako veľmi je nebezpečný.

Nemalú úlohu v tomto procese zohrávajú najmä masovokomunikačné prostriedky, teda médiá. Fašizmus sa bez nich nedokáže predrať k moci. Darí sa mu to iba vďaka aktívnej podpore davu, tzv. „malých ľudí“, ktorí sú médiami masovo ovládaní. Vďaka tejto cielenej davovej psychóze sa tak ľudia stávajú nástrojom v rukách oligarchie. Tá poväčšine aj vlastní tieto kľúčové mienkotvorné médiá. Kruh sa nám teda uzatvára a dav len poslušne napĺňa vôľu mocných tohto sveta a to aj bez toho, aby bolo týchto hlavných hráčov vidieť. Nikto ich nevolil. Nikto im nedal moc rozhodovať o nás. Nikto z verejnosti ich ani poriadne nepozná. Ostávajú ukrytý na pozadí a svoj vplyv presadzujú bez ohľadu na to, aká je vôľa ľudu. Nahanobili si majetok a teraz ho používajú na presadzovanie svojich záujmov. Poväčšine totiž ide iba o ich nenažranosť a tak sú ich záujmy namierné proti bežnému obyvateľstvu.

Fašizmus je totiž jedným z typov spoločenského samoriadenia, ktorého existencia je možná iba v davo-elitárnej spoločnosti. Teda spoločnosti, kde úzka elita „vyvolených“ ovláda kritickú masu davu a tým vytvára tlak na väčšinu, ktorú si takto manipulatívne podriaďuje. Obšírne a veľmi podrobne to rozoberajú učebnice Koncepcie spoločnej bezpečnosti (KSB) od Vnútorného prediktora ZSSR (VP ZSSR).

Súčasný fašizmus stavia svoj vplyv na zvrátených hodnotách LGBTIQ+, na multikulturalizme, gender ideológii a ako hlavný nástroj na presadzovanie svojho vplyvu používa „cancel culture“, teda potieranie a ostrakizovanie iných názorov.

Cenzúra nabrala také obrátky, že Facebook jednoducho vymaže účet aj demokraticky zvolenému poslancovi parlamentu a to len preto, lebo jeho názor sa nezhoduje s názorom komunity – teda s názorom toho davu „malých ľudí“ na čele ktorého stojí politik, ktorý je doslova vlastnený nejakým oligarchom.

Nechali sme sa kolonizovať parazitujúcim západom, ktorý je celý presiaknutý fašizmom. Tým fašizmom, proti ktorému naši dedovia a staré mamy bojovali. Tým fašizmom, ktorý tu zmárnil milióny životov.

Na čele nášho štátu dnes nestoja politici, ktorí by hájili záujmy svojich voličov. Voliči im slúžia len na predstieranie demokracie. V skutočnosti fašizácia spoločnosti dosiahla takú úroveň, že je úplne jedno koho si zvolíme. Finančný kapitál a jeho majitelia si aj tak budú robiť po svojom a z našich slobôd a práv nám urobia záväzky a povinnosti. Nepozorovane sme sa ocitli v tom najhoršom otroctve, aké je možné. To otroctvo je mentálne, je v našich mysliach, ovládané médiami a my sami ani nevidíme, ako sme boli do neho uvrhnutí.

Zneužili našu poslušnosť, odobrali nám moc rozhodovať a prestali hájiť naše záujmy. Začali nám panovať a diktovať vôľu niekoho iného. Rezignovali na povinnosť napĺňať našu vôľu. Fašizmus sa opäť dostal k moci a nikto nebije na poplach.

R. Merva