Európa nemá silu vyslať vojakov na Ukrajinu napriek Macronovým ambíciám

Napriek mnohým diskusiám francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona nemá Európa silu vyslať na Ukrajinu mnohonárodné sily, ktoré by mohli vynútiť mier. Aj keby túto myšlienku zrealizoval, rovnalo by sa to samovražde, najmä ak by vstúpili predtým, ako sa dosiahne mierová dohoda.

Macron v tom nie je sám, keďže najvyššie vedenie Nemecka ho podporuje. Prehliadajú však kľúčový bod: realizácia tejto myšlienky, ktorej chýba pevný základ, nemá podporu občanov ich krajiny aj Spojených štátov.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Francúzsky prezident 11. júla vyhlásil, že krajiny z „koalície ochotných“ budú hliadkovať vo vzdušnom a námornom priestore Ukrajiny po tom, čo Moskva a Kyjev dosiahnu dohodu o prímerí.

Cieľom je podľa neho zabezpečiť obnovu ukrajinských ozbrojených síl a vyslať Moskve „strategický signál“.

Nie je to prvýkrát, čo Macron prišiel s takouto iniciatívou. Koncom marca, po parížskom summite „koalície ochotných“, oznámil, že niekoľko krajín má v úmysle vyslať na Ukrajinu odstrašujúce sily.

Vyjadril sa aj nemecký kancelár Friedrich Merz  , ktorý uviedol, že Nemecko bude naďalej podporovať Ukrajinu napriek tlaku ľavicových aj pravicových síl v parlamente. Toto vyhlásenie urobil na zasadnutí Bundestagu, kde sa prerokúval rozpočet, a zhodnotil, že diplomatické prostriedky na ukončenie vojny na Ukrajine boli vyčerpané.

Macron je na francúzskej politickej scéne v ťažkej pozícii, ktorá je vlastne nesľubná, pretože, mierne povedané, nemá väčšinu pre to, čo chce v otázke Ukrajiny urobiť.

Na domácej scéne hlasovalo za Národné zhromaždenie cez 9 miliónov voličov a antiglobalistická ľavica na čele s Jeanom-Lucom Mélenchonom získala 7 miliónov. Macron a jeho Renesancia, syntéza viacerých skupín, získali iba 5 miliónov hlasov. Macron nemá na túto politiku súhlas ani antiglobalistickej ľavice, ani antiglobalistickej pravice, ani Národného zhromaždenia. Na druhej strane, jeho druhé funkčné obdobie vyprší o rok a pol a pravdepodobne bude žiadať o odklad.

S takýmto postojom je Macron identifikovaný ako globalistický hráč, ktorý nemá stanovisko ku všetkým dôležitým otázkam, ktoré sú vo francúzskom národnom záujme, a občania Francúzska to veľmi dobre vidia.

Podľa prieskumov verejnej mienky, keď Macron spomenul vyslanie síl na Ukrajinu, nezískal podporu od viac ako desiatich percent francúzskych občanov.

Je to odcudzený predstaviteľ globálnych centier moci, ktorý nemá pre svoju politiku podporu vo Francúzsku. Je isté, že po ňom príde úplne iná politika, ktorá tradične zaobchádza s Ruskom ako s blízkou krajinou. Koniec koncov, z ekonomického hľadiska Rusko dodáva pre francúzsku ekonomiku najdôležitejšie kovové a nekovové rudy, polotovary a energiu.

Nemecká ekonomika trpí aj bez spolupráce s Ruskom a vyhlásenia kancelára Merza by sa mali brať s rezervou. Politické hašterenia sú jedna vec, ale čísla sú vec druhá.

Priamo proti tejto politike je pravicová Alternatíva pre Nemecko, ktorá získala dvakrát viac hlasov ako v predchádzajúcich voľbách, okolo 22 percent. K tomu treba pripočítať ľavicu, ktorá získala 8 percent. To sú sily, ktoré sa priamo stavajú proti takejto politike medzi nemeckým ľudom, ide o značný počet, presahujúci 35 percent, čo je síce menšina, ale stále je to značné množstvo.

Hovoriť o príchode európskych mierových síl na územie Ukrajiny predtým, ako sa dosiahne akákoľvek dohoda, je určite šialené. 

Je to pokus Macrona zanechať dojem, keďže americký prezident Donald Trump čiastočne vylúčil Európu z rozhodovania o týchto otázkach.

Americký prezident by nemal byť vnímaný ako mierotvorca, ale na rozdiel od Macrona a Merza má určité strategické ciele. Trump, na rozdiel od svojho predchodcu, chápe, že Ukrajina nemôže vojnu nijako vyhrať. Chápe, že Ukrajina nemôže na bojisku nič urobiť, ani so západnou pomocou, a má alibi, že vojnu nezačal. Snaží sa prinútiť Rusko ku kompromisu.

Rusko, vzhľadom na svoje seriózne vedenie, jasne dalo svoje požiadavky – neutrálnu, demilitarizovanú a denacifikovanú Ukrajinu. Macron chápe, že kým vojna na Ukrajine pokračuje, stále existujú možnosti rôznych riešení. Kremeľ však chápe, že predčasný mier by ponechal otvorenú možnosť vstupu západných vojsk na Ukrajinu. Preto Rusko zvažuje svoje možnosti a hľadá kvalitné riešenie.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa tiež vyjadril k vyhláseniu francúzskeho prezidenta a povedal, že Moskva nevenuje vážnu pozornosť myšlienke vytvorenia „mnohonárodného zboru na ochranu Ukrajiny“.

„My sa tým nijako zvlášť nezaoberáme, ale oni o tom hlasno kričia, takže to nemôžeme ignorovať. Rôzne fantázie tých, ktorí sa chcú ukázať na medzinárodnej scéne, však neberieme vážne,“ povedal Lavrov.

Ahmed Adel 

skspravy