Eurokomisári na výplatnej páske Georgea Sorosa alebo Sedemdesiat stretnutí miliardárových lobistov

Open Society European Policy Institute (Inštitút európskej politiky otvorenej spoločnosti) –, ktorý je de facto európskou pobočkou známej nadácie pre otvorenú spoločnosť Georga Sorosa – je od roku 2008 evidovaný v registri lobistických organizácií EÚ.

Najmenej sedemdesiat stretnutí uskutočnil v rokoch 2014 až 2020 George Soros alebo lobisti jeho nadácie Open Society s najvyššími predstaviteľmi Európskej komisie. Ani jedna hlava štátu alebo vlády členského štátu EÚ nemala možnosť tak často sa stretávať s vedením Európskej komisie. A čo viac, súčasne sa uskutočnilo okolo osemdesiat stretnutí medzi funkcionármi Európskej komisie a lobistami z ďalších dvoch známych organizácií dotovaných Sorosom.

Open Society European Policy Institute (Inštitút európskej politiky otvorenej spoločnosti) –, ktorý je de facto európskou pobočkou známej nadácie pre otvorenú spoločnosť Georga Sorosa – je od roku 2008 evidovaný v registri lobistických organizácií EÚ (tzv. Register transparentnosti EÚ).

Maďarský europoslanec Tamás Deutsch za stranu Fidesz sa 23. januára 2019 oficiálne spýtal Európskej komisie, aký je vzťah medzi americkým miliardárom a finančným špekulantom a Európskou komisiou.

Tamás Deutsch napísal: „Podľa verejného kalendára členov Komisie mal George Soros za posledné štyri roky najmenej 15 osobných stretnutí s prezidentom, prvým podpredsedom a ďalšími podpredsedami Komisie, ako aj s komisármi. (…) Lobisti jednej z mimovládnych organizácií Georga Sorosa, Inštitútu pre európsku politiku otvorenej spoločnosti, usporiadali v rokoch 2014 – 2018 najmenej 49 stretnutí s vyššími úradníkmi Komisie (komisármi, členmi kabinetu a generálnymi riaditeľmi).George Soros a jeho lobisti tak v posledných rokoch absolvovali spolu najmenej 64 stretnutí s vyššími úradníkmi Komisie. Ani jedna hlava štátu alebo vlády členského štátu EÚ nemala toľko možností na priame konzultácie s vedením Komisie pri toľkých príležitostiach. Podľa verejného kalendára členov Komisie podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans prijal Georgea Sorosa na osobných stretnutiach 28. apríla 2017, 1. februára 2018, 16. apríla 2018 a 26. novembra, 2018.“

Europoslanec v súvislosti s týmito stretnutiami položil otázku: „Kto ich navrhoval a prečo boli dohodnuté? O čom sa hovorilo počas stretnutí?Považuje Komisia za vhodné, aby osoba, ktorá nemá demokratický politický mandát a je známym biznismenom, sa mohla tak často stretávať s najvyššími úradníkmi Komisie?“

Soros a „jeho“ komisári

Čo odpovedala Európska komisia? Než prejdeme k jej vyhýbavému a urazenému vyhláseniu, ktoré nemohlo žiadnym spôsobom rozptýliť pochybnosti poslanca, pozrime sa podrobne na stretnutia Sorosových ľudí s vedením Komisie. Zdôrazňujeme: ide o priame rozhovory miliardára či jeho zástupcov s eurokomisármi, členmi ich kabinetov alebo generálnymi riaditeľmi v Európskej komisii – teda s najdôležitejšími ľuďmi Európskej komisie. Pravdepodobne prebehli aj ďalšie lobistické stretnutia so zamestnancami na nižšej úrovni, tieto však Európska komisia nie je povinná registrovať.

Takže okrem štyroch rozhovorov medzi Sorosom a Timmermansom, ktoré už spomínal Tamás Deutsch, v období medzi aprílom 2017 a novembrom 2018 (je zaujímavé, že je to aj obdobie jeho najtvrdších útokov proti poľskej vláde „Spojenej pravice“), sa známy finančný špekulant stretol s holandským podpredsedom Európskej komisie ešte najmenej dvakrát: 23. septembra 2019 (v New Yorku) a 18. novembra 2019.

Soros predtým, v marci 2015, sa stretol s vtedajším šéfom Európskej komisie Jeanom-Claudeom Junckerom. O deň neskôr hovoril s Kristalinou Georgievovou, vtedajšou podpredsedníčkou Európskej komisie, zodpovednou okrem iného za rozpočet EÚ a ľudské zdroje.

11. júna 2015 prijal miliardára grécky eurokomisár pre migráciu, vnútorné veci a občianstvo Dimitris Avramopulos. V tom istom mesiaci sa stretol aj s Verou Jourovou, dnes zástupkyňou vedúceho Európskej komisie a potom úradujúcou komisárkou pre spravodlivosť, spotrebiteľské záležitosti a rovnosť pohlaví, a – opäť – s Kristalinou Georgievovou.

Oficiálne záznamy EÚ tiež ukazujú, že Pierre Moscovici – bývalý komunista a trockista, v rokoch 2014 – 2019 európsky komisár pre ekonomiku a financie – hovoril priamo so Sorosom najmenej dvakrát: v januári 2018 (páni, ako lakonicky uvádza dokument EÚ, diskutovali o „súčasných politických záležitostiach“) ako aj v januári 2019 v Davose. Poznamenajme, že vtedy sa už vedelo (v dôsledku škandálu Panama Papers), že George Soros ovládal subjekty registrované v daňových rajoch. Okrem iného šlo o spoločnosť Soros Finance Inc. so sídlom v Paname; spoločnosť Soros Holdings Limited so sídlom na Britských Panenských ostrovoch; a Soros Capital, zapísanú v obchodnom registri Bermúd.

23. septembra 2020 uskutočnil videorozhovor s 90-ročným Sorosom španielsky šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, o ktorom sa v poslednom čase veľa hovorilo kvôli politickej kompromitácii v Moskve.

A sám Soros, ktorý je – ešte raz opakujeme – občanom USA, profitoval zo špekulatívnych útokov a nemá nijakú štátnu funkciu – sa v posledných rokoch minimálne pätnásťkrát stretol s najdôležitejšími osobami v Európskej komisii.

Všetci „filantropovi“ ľudia

Lobing Open Society European Policy Institute sa však neobmedzuje na zakladateľa a donátora nadácie. Iba v období od decembra 2014 do decembra 2015, keď Európa čelila migračnej kríze, sa ľudia Sorosovej nadácie minimálne pätnásťkrát stretli s vysokými bruselskými predstaviteľmi. Okrem už spomínanej Jourovej a Avramopulosa, išlo o cyperského eurokomisára Christosa Stilianidisa a podpredsedu Európskej komisie Valdisa Dombrovskisa.

V nasledujúcich rokoch zástupcovia Inštitútu pre európsku politiku otvorenej spoločnosti navštívili okrem iného Jourovú, Moscoviciho, predsedu EK Junckera, Dombrovskisa, Timmermansa, dánsku eurokomisárku pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovú, komisára pre rozpočet Günthera Oettingera (vo funkcii vystriedal Georgievu v januári 2017), bývalého generálneho tajomníka EK Martina Selmayra, litovského komisára pre zdravie a bezpečnosť potravín Vytenisa Andriukaitisa, švédsku komisárku pre vnútorné záležitosti Ylvu Johanssonovú, fínsku komisárku pre medzinárodné partnerstvo Juttu Urpilainenovú a nakoniec maltskú komisárku pre rovnosť Helenu Dalliovú. Celkovo sme napočítali od decembra 2014 do decembra 2020 – s výnimkou rozhovorov eurokratov so samotným Sorosom – až 57 takýchto stretnutí.

Ale to nie je všetko. Aktívnymi lobistickými skupinami v Bruseli sú aj dve známe organizácie: Amnesty International a Human Rights Watch. Obidve sú finančne podporované Georgeom Sorosom. A nejde o triviálne sumy. Keď v roku 2010 oznámil, že v nasledujúcom desaťročí organizácia Human Rights Watch získa od nadácie Open Society 100 miliónov dolárov (!), Soros uviedol: „Human Rights Watch je jednou z najefektívnejších organizácií, ktoré podporujem.“

Na základe údajov z webovej stránky lobbyfacts.eu – sa zástupcovia Európskej asociácie Amnesty International v období od decembra 2014 do decembra 2020 stretli s najvyššími predstaviteľmi Európskej komisie až 54-krát, zatiaľ čo lobisti z organizácie Human Rights Watch – najmenej 26-krát, čo je spolu osemdesiat stretnutí.

Je potrebné dodať, že pod list zaslaný Európskej komisii 16. februára 2017 o „neustále sa zhoršujúcom stave právneho štátu v Poľsku“ sa podpísali spoločne… Open Society European Policy Institute, Amnesty International aj Human Rights Watch. V liste adresovanom európskym komisárom, s ktorými sa – ako dnes vieme – neustále stretávali, lobisti tvrdili, že v Poľsku „pribúdajú pokusy o obmedzenie ľudských práv vrátane slobody prejavu a slobody médií, slobody zhromažďovania, práva na súkromie a sexuálne a reprodukčné práva žien, najmä práva na potrat.“

Európska komisia: „Nijaká konšpirácia“

Vráťme sa teraz k odpovedi, ktorú Európska komisia dala na otázku maďarského poslanca za stranu Fidesz o Sorosových stretnutiach s eurokomisármi. Tón listu z 1. apríla 2019 je ohromujúci. Hoci sa Tamás Deutsch obrátil na Európsku komisiu ako europoslanec a nie ako zástupca maďarskej vlády, nehovoril o konšpiráciách, ani sa nezmienil o otázke migrácie, v odpovedi sa dočítame: „Pokračujúca verejná kampaň maďarskej vlády skresľuje pravdu a snaží sa vykresliť temný obraz tajného sprisahania majúceho za cieľ zvýšiť migráciu do Európy. Komisia je presvedčená, že maďarskí občania si zaslúžia fakty, nie fikciu. Pravda je taká, že nejde o nijaké sprisahanie. Tvrdenia maďarskej vlády sú prinajhoršom úplne vecne nesprávne a v najlepšom prípade veľmi zavádzajúce. A nemá to nič spoločné s Georgeom Sorosom.“

Odpoveď pokračuje: „Predstavitelia záujmových skupín môžu významne prispieť k iniciovaniu a implementácii právnych predpisov i politiky, ktorá zohľadňuje špecifický charakter danej oblasti.Komisia sa stretáva so zástupcami záujmových skupín na základe „potreby stretnutia“, pričom každú žiadosť o stretnutie posudzuje z hľadiska jej významu.Rozhodujúca väčšina žiadostí o stretnutie je iniciovaná zástupcami záujmových skupín.“

Na záver Európska komisia uviedla: „Vzhľadom na rozmanitosť účastníkov rozhovoru ako aj prejednávaných tém, ktoré pokrývajú štyri roky, počet stretnutí medzi rôznymi útvarmi Komisie a Open Society European Policy Institute (OSEPI) nie je vôbec neobvyklý. Komisia vyjadruje poľutovanie nad tým, že nemôže poskytnúť ďalšie podrobnosti.“

Autor: Grzegorz Wierzcholowski

Zdroj: niezalezna.pl / gazetapolska.pl
Preklad: christianitas.sk

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)