EÚ chce nový zákon, umožní jej čítať všetky naše správy, zakrýva sa bojom proti online kriminalite

Eurokomisia plánuje zavedenie opatrení do praxe najneskôr do roku 2030, ako súčasť iniciatívy Digitálna dekáda. Tá si kladie za cieľ vybudovať jednotný digitálny priestor v rámci EÚ a posilniť technologickú suverenitu.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Európska únia v poslednom období výrazne posilňuje aktivity v oblasti kybernetickej bezpečnosti a boja proti online kriminalite. Jeden z návrhov Európskej komisie však vyvoláva vážne obavy medzi odborníkmi aj verejnosťou. Podľa viacerých zdrojov, vrátane portálu Politico a organizácií na ochranu digitálnych práv, sa Brusel snaží presadiť legislatívu, ktorá by do roku 2030 umožnila dešifrovanie aj súkromných a šifrovaných správ.

Oficiálne boj proti zločinu, v skutočnosti sledovanie všetkých

EÚ argumentuje, že ide o nástroj v boji proti detskej pornografii, terorizmu a organizovanému zločinu. Podľa návrhu by poskytovatelia komunikačných služieb mali povinne zaviesť technológie na detekciu a nahlasovanie „podozrivého obsahu“. V praxi by to však znamenalo zásah do súkromia všetkých používateľov. Vrátanej tých, ktorí sa ničoho nedopustili.

Ak by legislatíva prešla, ohrozila by základný princíp tzv. end-to-end šifrovania. Ten dnes chráni súkromie správ v aplikáciách ako WhatsApp, Signal, Messenger či Telegram tým, že obsah vie prečítať len odosielateľ a prijímateľ. Okrem nich nikto iný, dokonca ani samotný prevádzkovateľ služby.

Zavedenie zadných vrátok ohrozí všetkých

Navrhované opatrenia sú známe pod označením „Chat Control“ a sú súčasťou pripravovanej legislatívy na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí. Kritici však upozorňujú, že ich implementácia by si vyžadovala zavedenie tzv. backdoorov, teda špeciálnych vstupov do šifrovacích systémov. Tie by mohli byť zneužité nielen štátom, ale aj hackermi či autoritárskymi režimami.

Odborníci z Európskeho výboru na ochranu údajov (EDPB) a Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS) varujú, že povinné oslabenie šifrovania by mohlo viesť k systematickému porušovaniu dôvernosti komunikácie a narušeniu základného práva na súkromie. Raz oslabený šifrovací algoritmus by predstavoval trvalé riziko. A to pre všetkých používateľov, bez ohľadu na účel pôvodnej legislatívy.

Technologické firmy zvažujú odchod z EÚ

Návrh Európskej komisie vyvolal výrazné napätie aj v technologickom sektore. Viaceré spoločnosti pôsobiace v oblasti digitálnej bezpečnosti varujú, že ak bude legislatíva prijatá v súčasnej podobe, budú nútené zvažovať obmedzenie, alebo dokonca stiahnutie svojich služieb z európskeho trhu. Zaznievajú varovania, že návrh môže negatívne ovplyvniť dôveru verejnosti voči európskym inštitúciám a spôsobiť škody na digitálnej ekonomike EÚ.

Komisia plánuje zavedenie opatrení do praxe najneskôr do roku 2030, ako súčasť iniciatívy Digitálna dekáda. Tá si kladie za cieľ vybudovať jednotný digitálny priestor v rámci EÚ a posilniť technologickú suverenitu.

Návrh ešte nie je definitívny, čaká sa tvrdý odpor

O osude návrhu sa ešte rozhoduje. Do procesu sú zapojené Rada EÚ aj Európsky parlament a viaceré členské štáty už naznačili, že budú žiadať výrazné úpravy. Očakáva sa tiež silný odpor zo strany občianskej spoločnosti, digitálnych aktivistov aj technologických lídrov.

Hoci boj proti zločinu je oprávnený cieľ, podľa čoraz väčšieho počtu hlasov by sa nemal dosahovať za cenu zrušenia práva na súkromnú komunikáciu pre všetkých.

Zdroj: Pravda/ ereport.sk