Dvojjazyčnosť už aj v štátnej polícii

Prezident policajného zboru Štefan Hamran, ktorý sa mimochodom narodil a žije v Komárne, informoval splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny Lázslóa Bukovszkého, že sa začne s označovaním okresných policajných riaditeľstiev a obvodných oddelení Policajného zboru v menšinových jazykoch.

„S označovaním policajných riaditeľstiev a policajných staníc v menšinových jazykoch sa čoskoro začne na národnej úrovni,“ píše na svojom Facebooku László Bukovszky, vládny splnomocnenec pre národnostné menšiny.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Ako s nadšením informuje portál Parameter.sk – píšuci v maďarčine – politik uviedol, že o tom už dostal oznámenie od šéfa OR PZ.

“Nedávno som listom požiadal prezidenta Istvána Hamrana a úradujúceho ministra vnútra Lajosa Ódora, aby dodržiavali zákon o jazyku menšín,” napísal Bukovszky v maďarčine.

Nápad ani požiadavka podľa neho vraj „nie je od diabla“. Odvoláva sa na rozhodnutie Ministerstvo vnútra z roku 1952, ktorým sa nariadilo dvojjazyčné (slovensko-maďarské) označenie budov kompetentných orgánov vnútorných vecí v 21. okresov krajiny. Pripomeňm esi, že išlo o 50. roky najtvrdšej totality, kedy československí a najmä pražskí súdruhovia vykonávali internacionálne priateľstvo s maďarskými súdruhmi aj ako nástroj na ovládanie Slovákov.

“Táto prax zostala na viacerých miestach v platnosti až do systémovej zmeny. Zákazníckym centrám vytvoreným BM sa síce nedávno podarilo zabezpečiť dvojjazyčné značenie obvodných policajných staníc, no od akýchkoľvek ďalších krokov už upustili“, píše so sklamaním portál.

Porušenie zákona o štátnom jazyku politickou reklamou

Na stránke citovaného portálu má politickú reklamu do volieb aj „Maďarské fórum, ODS, Za regióny, Rómska koalícia, DS“. Ak Bukovszky apeluje na aplikovanie zákona o používaní jazykov menšín, tak potom toto je zas prípad, kedy politická strana, kandidujúca do parlamentu – zákonodarného zboru, porušila zákon o štátnom jazyku.

Podľa paragrafu 8, ods. (6) zákona o štátnom jazyku SR č. 270/1995 Z.z. „všetky nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železničných staniciach, vo vozidlách verejnej dopravy sa uvádzajú v štátnom jazyku. Ak obsahujú text v iných jazykoch, inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku a musia byť obsahovo totožné s textom v štátnom jazyku. Inojazyčný text sa uvádza rovnakým alebo menším písmom ako text v štátnom jazyku…“

Riadená deslovakizácia juhu

Deslovakizácia slovenského južného územia tak úspešne napreduje aj bez okupácie, o ktorej sa tento týždeň rozpísal vplyvný maďarská denník Magyar nemzet. Podľa článku

Maďarskí vojaci na základe historického práva a spravodlivosti nemohli byť z maďarského pohľadu okupantmi na Maďarmi obývaných a v Trianone odtrhnutých územiach Felvidéku

„Keby však mali maďarskí pohlavári internacionalis­tickej červenej diktatúry len štipku národného cítenia a trochu odvahy, mohli sa pokúsiť premeniť nútenú účasť v prospech maďarskej veci. Možno aj v roku 1968 by bola dosiahnuteľná spravodlivá, etnicky podmienená úprava hraníc a čisto maďarské oblasti by sa mohli vrátiť domov“, píše v čisto iredentisticko-revizinistickom štýle autor článku.

Ako sa ukazuje, Budapešť ani nemusí znovu okupovať južné Slovensko vojensky, lebo pomaďarčovanie vykonávajú úradníci na Slovensku. A politici na to nič. Ešte aj tí národne sa tváriaci, obdivujú „silného Orbána“.

Rafael Rafaj

O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). V parlamente, aj Inštitúte národnej politiky Ľ. Štúra, ktorý založil, sa aktívne venoval národným témam, menšinovej problematike, postaveniu štátneho jazyka a pôsobeniu ideológií. Inicioval prijatie viacerých uznesení NR SR: O nemennosti Benešových dekrétov, O negatívnych dopadoch inštitucionalizácie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny pri maďarskom parlamente, Vyhlásenie NR SR k prijatiu Základného zákona Maďarska (ústavy).

skspravy