Dlhoročná zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva je šokovaná Čaputovej vetom: Názor prezidentky je v rozpore s judikatúrou ESĽP!

Európsky súd pre ľudské práva je medzinárodný súd so sídlom v Štrasburgu, ktorý prejednáva porušenia Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950. Bol zriadený v roku 1958 a od 1. novembra 1998 funguje ako stály súd zložený z rovnakého počtu sudcov, ako je zmluvných strán Dohovoru.

Prezidentka včera vetovala zákon o profesionálnych náhradných rodičoch, s tým, že podľa jej názoru, sú „niektoré ustanovenia v rozpore s ústavou a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ JUDr. Marica Pirošíková, ktorá roky zastupovala Slovensko pred ESĽP zostala z tohto jej rozhodnutia v šoku.

Prezidentka nesúhlasí najmä s ustanoveniami zákona, podľa ktorých sa bude od záujemcov o prácu náhradného rodiča a ďalších osôb v spoločnej domácnosti vyžadovať informácia o náboženskej príslušnosti, národnosti a materinskom jazyku pre zachovanie náboženskej a národnostnej identity dieťaťa.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

„Získavanie takýchto osobných informácií považujem za neprimeraný zásah do súkromného a rodinného života, ktorý je v úplnom rozpore s praxou v pracovnoprávnych vzťahoch, kde sa vyslovene zakazuje. Zákonodarca pritom presvedčivo nepreukázal, že iba náhradní rodičia s rovnakou náboženskou a národnostnou príslušnosťou ako má dieťa dokážu zabezpečiť podmienky v súlade s najlepším záujmom dieťaťa na formovanie jeho identity,“ uviedla hlava štátu.

Pirošíková, ktorá roky zastupovala Slovensko pred ESĽP, hovorí, že Zuzana Čaputová sa mýli a dáva do pozornosti rozsudok veľkej komory Mariya Abdi Ibrahim proti Nórsku, z 10. decembra 2021.

O čo išlo

Prípad sa venoval umiestneniu moslimského maloletého chlapca do kresťanskej pestúnskej rodiny a jeho následnej adopcie. Sedemčlenná komora ESĽP rozhodla o porušení článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor) zaručujúceho právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života.

Hlavným dôvodom sťažovateľky pre predloženie veci sedemnásťčlennej veľkej komore ESĽP bolo rozhodnutie sedemčlennej komory preskúmať všetky argumenty z pohľadu článku 8 Dohovoru, a nie z hľadiska článku 9 zaručujúceho právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva.

Predmet preskúmania ESĽP

Veľká komora ESĽP dospela k záveru, že želanie sťažovateľky vychovávať svojho syna v súlade s moslimskou vierou má byť preskúmané ako integrálna súčasť jej sťažnosti podľa článku 8 Dohovoru s tým, že pri posúdení nevyhnutnosti zásahu do jej práv musí posúdiť, či vnútroštátne orgány prihliadli k záujmom sťažovateľky chráneným článkom 9 Dohovoru.

V tomto ohľade ďalej poukázala na článok 20 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého je v súvislosti s umiestňovaním dieťaťa potrebné zohľadniť jeho etnický, náboženský, kultúrny a jazykový pôvod.

Pirošíková o rozhodnutí ESĽP

Marica Pirošíková, bývalá zástupkyňa SR pred ESĽP k veci uviedla:

„V konaní pred ESĽP nórska vláda predložila dôkazy svedčiace o tom, že vnútroštátne orgány sa pokúsili nájsť pestúnsku rodinu, ktorá by zodpovedala záujmom sťažovateľky. Nájsť takú rodinu však nebolo možné vzhľadom na nedostatok pestúnskych rodín z prostredia menšín. Veľká komora ESĽP preto poznamenala, že vnútroštátne orgány sú za takýchto okolností  viazané povinnosťou prostriedkov, nie výsledku. V tomto ohľade uviedla, že vnútroštátne orgány vyvinuli potrebné úsilie, ktoré bolo nakoniec neúspešné.“

Veľká komora ESĽP však súhlasila s názorom komory, že opatrenia následne prijaté vnútroštátnymi orgánmi pokiaľ ide úpravu styku po prevzatí syna sťažovateľky do starostlivosti, ktorá vyvrcholila rozhodnutím o povolení osvojenia, náležite nezohľadnila jej záujem umožniť jej synovi zachovať si aspoň určité väzby na svoj kultúrny a náboženský pôvod. Preto konštatovala porušenie článku 8 Dohovoru.

„Rozhodovací proces vedúci k osvojeniu nebol podľa ESĽP vedený spôsobom, ktorý by riadne zohľadňoval názory a záujmy sťažovateľky,“ dodáva skúsená právnička.

Otázka pre prezidentku

S ohľadom na uvedené, ale i ostatnú judikatúru ESĽP, sa advokátka Pirošíková pozastavuje nad odôvodnením Zuzany Čaputovej a pýta sa:

„Ako inak, by sa mali orgány, ktoré rozhodujú o umiestnení dieťaťa do starostlivosti náhradných rodičov  dozvedieť o skutočnostiach potrebných na to, aby pri umiestňovaní rešpektovali záruky článku 8, 9 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd a článok 20 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého je v súvislosti s umiestňovaním dieťaťa potrebné zohľadniť jeho etnický, náboženský, kultúrny a jazykový pôvod? “

Bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred ESĽP na záver dodáva: „Ako vyplýva z vyššie uvedeného rozsudku ESĽP, tento podrobne skúma, či sa vnútroštátne orgány pokúsili nájsť rodinu, ktorá je pre dieťa z tohto pohľadu najvhodnejšia, aj keď ide o povinnosť prostriedkov, nie výsledku. Bez získania vyššie uvedených osobných informácií by tento medzinárodný záväzok vnútroštátne orgány nemohli naplniť.“

Zdroj: ereport.sk