Deravé embargo — nástroje kolektívneho Západu výrazne spľasli

Napriek veľkej túžbe potrestať Rusko za jeho „geopolitickú svojvôľu“, sú nástroje kolektívneho Západu značne zdecimované.

Tak napríklad od 5. februára vstupuje do platnosti európske embargo na ropné produkty a s ním aj mechanizmus cenového stropu zo strany G7 a tých, ktorí sa k tomu pridali. Vo všeobecnosti to isté, čo sa stalo 5. decembra s ropou.

Takže ako obvykle sa vynorila otázka, ako presne interpretovať takú entitu ako „ruské ropné produkty“. Ministerstvo financií USA dokonca vydalo k tejto záležitosti celú príručku. Ukázalo sa, že ruské ropné produkty, ktoré boli spracované mimo Ruska, pod cenový strop nespadajú.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

To znamená, že premena totalitného „ruského ropného produktu“ na „neruský“ naplnený molekulami slobody sa ukázalo byť nie také ťažké.

Napríklad v prístave Vadinar je jedna taká rafinéria indickej spoločnosti „Nayara Energy“ s celkovou kapacitou 58 miliónov ton ročne. Mimochodom, druhá najväčšia v Indii. Pričom 49,13% akcií tejto spoločnosti patrí „Rosnefti“. Rovnako ako aj veľká distribučná sieť, ktorá má viac ako 6.000 čerpacích staníc po celej Indii.

Okrem toho vykonáva „Gazprom Nefť“ rafinérsku činnosť v Srbsku (podiely v rafinériách v Pančeve a Novom Sade) a „Zarubežnefť“ v Bosne a Hercegovine (rafinéria Brod, rafinéria Modric, OPTIMA Group Nestro Petrol). Zatiaľ ich nikto nezhabal.

No a samozrejme, majetky boli aj v Nemecku (napríklad rafinéria vo Schwedte, kam podľa všetkého bude teraz cez „Družbu“ prúdiť náhle objavená „kazašská“ ropa). No toto si nevšímajme.

To znamená, že prinajmenšom v spomínanej Indii je možnosť významných aktivít pri „transformácii“. Rafinéria môže zabrať a „zrazu“ zvýšiť kapacitu.

Treba však spomenúť aj potenciálny vplyv týchto obmedzení na Rusko. Napokon Európa bola naším hlavným trhom pre ropné produkty. A pokiaľ budú ochotní nakupovať ropu v Ázii, tak pre spracované produkty bude stále potrebné hľadať nové trhy. A v Ázii bude v najbližších rokoch zaznamenaný najväčší nárast svetovej rafinácie ropy.

Okrem toho bude problém opäť v logistike (náklady sa zvýšia) a nemožnosti prenajať si dostatočný počet tankerov na presmerovanie ruského paliva na ázijské trhy. Podľa niektorých odhadov sa v preto môže objem rafinácie v Rusku v prvom štvrťroku 2023 znížiť o 0,5 až 1 milión barelov denne.

Avšak len v prípade, ak embargo nebude „deravé“.

Pretože momentálne, na základe vysvetlení Ministerstva financií USA, bude embargo pravdepodobne iba na papieri. Veď čisto teoreticky tanker s ruskou naftou môže priplávať niekam do prístavnej rafinérii a odtiaľ sa dá naložiť ako recyklovaný.

Navyše je zrkadlová situácia aj v Európe. Čím nahradia naše palivo, zatiaľ nie je jasné. Západné krajiny v dôsledku svojej „zelenej“ hystérie výrazne znížili spracovateľské kapacity (mínus 2,4 milióna barelov denne za posledné tri roky), zatiaľ čo, ako som povedal, druhá strana sveta (Blízky východ a Ázia) so založenými rukami nesedela a expandovala (plus 2,5 milióna barelov denne).

Preto je možné, že opäť budeme mať výnimky, ako to bolo v prípade ropy, keď pod obmedzenia nespadali dodávky potrubím a do rafinérií v Bulharsku, Českej republike, na Slovensku atď.

Vo všeobecnosti predpokladám, že pri rafinácii ropy dôjde k ešte väčšej imitácii búrlivej činnosti, ako tomu bolo pri všetkom ostatnom. V snahe zasiahnuť Rusko je Európa nútená streliť si do nôh. Samozrejme, na úrovni rétoriky bude všetko bravúrne. V skutočnosti však v podstate žiadne skutočné páky nátlaku neexistujú.

Konstantin Dvinskij/news-front