Ďalšia indícia, že trestný zákon bude zneužívaný na potláčanie iných názorov

Ak je jedným z prevládajúcich naratívov hon proti dezinformátorom, pričom za dezinformácie sa bežne považujú aj len iné názory, politický tlak skôr spôsobí prísnejšiu interpretáciu vágnych zákonných formulácií.

Jedna z vecí, na ktorú upozorňujeme je, že ak by sa malo kriminalizovať „šírenie nepravdivých informácií“, existuje vysoká hrozba zneužívania tohto trestného činu. Sčasti to vidíme už na tzv. protiextrémistických zákonoch, ktorých výklad sa v posledných rokoch sprísňuje. Na ich základe sú postihované aj vyjadrenia, ktoré nie sú násilné a nie vždy je za nimi jasne preukázateľný extrémistický úmysel (napr. tu, tu či tu).

Za extrémistické materiály boli orgánmi činnými v trestnom konaní označené napríklad aj „obrázok križiackych bojovníkov na koňoch“, „obrázok modrého toaletného papiera so znakom Európskej únie“ či „„drevorezba mapy Uhorska, nad ktorou je orol s rozprestretými krídlami s nápisom v rúnovom písme, kniha v maďarčine o rúnovom písme“.

Súdy nie sú vyňaté zo spoločenskej reality a či sa nám to páči alebo nie, naratívy prevládajúce v spoločnosti ich ovplyvňujú.

Ak je jedným z prevládajúcich naratívov hon proti dezinformátorom, pričom za dezinformácie sa bežne považujú aj len iné názory, politický tlak skôr spôsobí prísnejšiu interpretáciu vágnych zákonných formulácií.

To, že ani vedecké kapacity nie sú imúnne voči takýmto skresleniam, ukazuje vyjadrenie skúsenej právničky, profesorky Lucie Kurilovskej.

Citujem z článku na Noviny.sk s nadpisom „Danko, Blaha, Belousovová, Chmelár či Harabin môžu za ruskú propagandu dostať 10 až 25 rokov, vyjadrila sa expertka“ (v citáte sú ponechané preklepy a gramatické chyby, zvýraznenie hrubým písmom dodal autor článku):

„Podľa experty na trestné právo Lucie Kurilovskej napĺňa šírenie propagandy podstatu trestného činu. Samozrejme, že paragraf 417 Trestného zákona sa týka každého, kto narúša mier a šíri propagandu.

(…)

„V období prijatia obrannej dohody s USA Chmelár útočil na našich spojencov, najmä na USA s tým, že slovenských politikov, ktorí túto zmluvu podporovali obviňoval z vlastizrady a z vojnového štváčstva proti Rusku. Čím Eduard Chmelár napomáhal ruskej propagande na Slovensku a plnil jej základné ciele,“ uzavrel politický analytik [Grigorij Mesežnikov] a dodal, že spomínaný politici propagandu šírili a ak naplnia skutkovú podstatu, tak by voči nim mali byť vyvodené trestnoprávne dôsledky.

Podpredseda Smeru-SD Ľuboš Blaha, ktorý sa aj dnes na sociálnej sieti oháňal vyhrážkami, ktoré zahŕňali trestné oznámenia. Zároveň vystúpil proti blokovaniu dezinfovebow, ktoré schálil parlament NR SR. K rovnakému kroku pristúpili už aj Česi.

Podľa odborníčky na trestné právo Lucie Kurilovskej napĺňajú tieto vyjadrenia skutkovú podstatu trestného činu podľa paragrafu 417 (…) s tým, že k tomu patrí aj obviňovanie napadnutej Ukrajiny, tvrdenia o genocíde Rusov, ale napríklad aj tvrdenia, že v Ukrajine a Kyjeve vládnu Banderovci.

„Je to šírenie propagandy a ak sa takéto konanie dokáže, tak ide o trestný čin,“ uzavrela Kurilovská pre Noviny PLUS TV JOJ s tým, že sa to týka aj politických výstupov.“

Pre úplnosť dodajme, že spomínaný paragraf 417 sa týka trestného činu ohrozenia mieru a jeho podstata znie: „Kto v úmysle narušiť mier akýmkoľvek spôsobom podnecuje k vojne, vojnu propaguje alebo inak podporuje vojnovú propagandu…“

Z uvedeného vyplýva, že podľa prof. Kurilovskej je aj vystupovanie proti blokovaniu dezinfowebov možné označiť za „vojnovú propagandu“ (pokiaľ autorka článku na Noviny.sk značne nedezinterpretovala jej vyjadrenia) či zrejme aj poukazovanie na chyby Ukrajiny („obviňovanie Ukrajiny“) a vystupovanie Eduarda Chmelára proti obrannej dohode s USA.

Je zrejmé, že takýto široký výklad pojmu „vojnovej propagandy“ je veľmi ľahko zneužiteľný, pričom spoločenská atmosféra má tendenciu sa čoraz viac sprísňovať v neprospech slobody slova.

Zaujímavé je aj to, že profesorka Kurilovská je už dlhé roky rektorkou Akadémie policajného zboru. Ide o školu z ktorej boli, mimochodom. po nástupe súčasnej vlády prepustení Ľuboš Blaha a Eduard Chmelár.

Ak sa budúci policajti, ktorí majú vyhľadávať a trestne stíhať páchateľov trestných činov, stretávajú pri svojom vzdelávaní s takto širokými a politizujúcimi interpretáciami verbálnych deliktov, neveští to nič dobré pre slobodu prejavu.

Autor: Dalibor Jurášek

Zdroj: hrot.info