Čo ukazujú olympijské kontroverzie?

Čo ukazujú olympijské kontroverzie? – Rozsah, aký nabrali kultúrne vojny.

Časť našej kaviarne sa doteraz snaží tvrdiť, že veci ako znepokojenie z neustále sa rozťahujúcej LBGTI+ (pričom ide hlavne o to plus) alebo útoky na kresťanstvo sa týkajú len zaostalých Slovákov, ktorí sa správajú inak, ako “vyspelé krajiny”.

Aféry spojené s olympijskými hrami ukázali, že to tak nie je. Krátka scéna z otváracieho ceremoniálu vyvolala značnú búrku prakticky po celom svete, preto nakoniec došlo aj k ospravedlneniu zo strany organizátorov.

Alebo si zoberme kontroverzie okolo “mužskej” boxerky z Alžírska Imane Khelifovej. Plus ďalšej z Taiwanu, obe minulý rok diskvalifikovali zo šampionátu International Boxing Association. Celá situácia je nejasná, šéf IBA vtedy tvrdil, že u oboch identifikovali mužský chromozóm, no nie je celkom jasné, ako to konkrétne je (IBA v oficiálnom stanovisku odmieta povedať, aký test robili).

Úprimne, ak by sa to stalo 10 rokov dozadu, asi by išlo o pomerne okrajovú kontroverziu. Ženské atlétky, ktoré vyzerajú ako muži sa z času načas zjavovali. Aj z Československa, kde pravdepodobne išlo o dôsledok dopingového programu. Rozdiel je v možnostiach testovania, aj genetického, ktoré podobné prípady stavia do iného svetla.

A najmä dnes je verejnosť už tak vydráždená aktivitami Plus hnutia, že stačí hocijaká rozbuška a vášne rýchlo vzplanú. Tu sa hneď proti “mužskému” boxerovi vyjadrila Martina Navrátilová aj JK Rowlingová a na internete je z toho vojna.

Treba tiež poznamenať, že tie reakcie sú často nechutné plus zavádzajúce. U nás jeden poslanec hovoril o “transke” ktorá vraj patrí na psychiatriu a nie do ringu. Lenže Khelifová nie je žiadna “transka” – narodila sa ako žena, celý život vystupuje ako žena.

Jej problém je, že sa stala hračkou prírody, podobne, ako to bolo pri ľahkoatletickej šampiónke Caster Semenyaovej (tá “aféra” práve prišla relatívne skoro a nevyvolávala až také vášne, plus ju v boji proti reštrikciám čiastočne podporil Európsky súd pre ľudské práva, ktorý ukázal, ako zložitá celá problematika je).

Khelifová vystupuje ako žena, “dole” je podľa všetkého vybavená žensky, ale vďaka pravdepodobnej genetickej mutácii má aj dosť mužské vlastnosti. Je obeť, a to aj toho, že okolo pravidiel, ktoré sa tohto týkajú, je trochu hmly (nie je celkom jasné, prečo ju asociácia IBA diskvalifikovala a olympijský výbor pripustil).

No celý príbeh v zásade ukazuje, ako ďaleko pokročili kultúrne vojny, kde na jednej strane sú aktivisti mimoriadne intenzívne vstupujúci do verejného priestoru, so silnou korporátnou podporou, na druhej veľké masy ľudí, ktorí majú pocit, že svet sa ide totálne zblázniť.

A tú podráždenosť v skutočnosti necítiť až tak intenzívne na “zaostalom” Slovensku ako skôr v mnohých západných krajinách. Zodpovedá to tomu, ako silno sa daná agenda presadzuje a dráždi tak veľké časti obyvateľstva.

A to vyzerá, že sme ešte len na začiatku a že kultúrne vojny sa na Západe budú ešte zintenzívňovať.

Juraj Draxler / skspravy.sk /