Čo si asi myslí bohyňa spravodlivosti o holuboch a vrabcoch

Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave a členka Súdnej rady SR Mar­ce­la Ko­so­vá o zmenách v justícii, novej súdnej mape a prečo boli odborníci – sudcovia proti.

„Plán ob­no­vy nie je osem­sto strán práz­dnych sľu­bov, pre­mie­ňa­me ho­lu­by na stre­che, na ho­lu­by v hrs­ti.“ Eduard He­ger.

Naj­skôr si oz­rej­mí­me, čo nám ho­vo­rí prís­lo­vie “Lep­ší vra­bec v hrs­ti ako ho­lub na stre­che”, a po­tom sa po­ve­nu­je­me to­mu, či sku­toč­ne má­me v hrs­ti jus­tič­né­ho ho­lu­ba ale­bo nám ule­tel aj  vra­bec aj ho­lub, a my sme spad­li zo stre­chy na zem.

Ide o kon­šta­to­va­nie, že nie­ke­dy je lep­šie us­po­ko­jiť sa s má­lom, ako sa pla­ho­čiť za nie­čím ne­do­siah­nu­teľ­ným až ilu­zór­nym. Na­bá­da nás to zá­ro­veň aj k ur­či­tej opatr­nos­ti pri de­fi­no­va­ní cie­ľov aj spô­so­bov, ako ich do­siah­nuť. Pri la­pa­ní ho­lu­bov a príl­iš­nej sna­he ich mať v hrs­ti za kaž­dú ce­nu mô­že­me to­tiž stra­tiť ove­ľa viac, ako zís­kať. Ho­lub je (pre)lie­ta­vec, ne­má te­da, na roz­diel od ľu­dí, žia­den prob­lém vy­le­tieť na akú­koľ­vek stre­chu a neh­ro­zí mu, že z nej spad­ne.Člo­vek však pri je­ho na­há­ňa­ní mô­že ľah­ko spad­núť na tvr­dú zem. Dô­le­ži­té je nap­rík­lad, aký typ stre­chy z hľa­dis­ka jej sklo­nu, a te­da mož­ných ne­ga­tív­nych nás­led­kov pre člo­ve­ka, si na­mi la­pa­ný ho­lub vy­be­rie. Mô­že ísť o šik­mú stre­chu ale aj o stre­chu str­mú, stre­chu val­bo­vú, pul­to­vú či man­zar­do­vú.Nie bez vý­zna­mu je aj sku­toč­nosť, či ide o ho­lu­ba do­má­ce­ho ale­bo di­vé­ho, te­da, ako bu­de spô­so­bi­lý sprá­vať sa v za­ja­tí na­šej hrs­ti. Ale­bo do­kon­ca mô­že ísť o zdi­ve­né­ho ho­lu­ba do­má­ce­ho, kto­rý je po­va­žo­va­ný za škod­cu.

Dáv­no som ne­vi­de­la žiad­ne­ho po­li­ti­ka  tak sa te­šiť, ako mi­nis­ter­ku spra­vod­li­vos­ti po hla­so­va­ní v parla­men­te a no­vej súd­nej ma­pe. A za­ujal ma aj jej vý­rok, že na to­to sme mno­hí ča­ka­li de­siat­ky ro­kov. Mu­sím pa­ni mi­nis­ter­ku skla­mať. Ne­pat­rím me­dzi tú­to časť vy­tr­va­lo ča­ka­jú­cej po­pu­lá­cie, kto­rej ko­neč­ne od­ľah­lo, a má sa dô­vod te­šiť spo­lu sňou. Ho­ci aj dnes v jed­nom roz­hla­so­vom vy­sie­la­ní uvied­la, že nie je prav­da, že väč­ši­na sud­cov je pro­ti. Sud­co­via sú za. Do­vo­lím si pri­po­me­núť, súh­las s ma­pou pod­pí­sal je­den.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Ako to všet­ko za­ča­lo.

Vy­ne­chám fak­ty, kto­ré sa tý­ka­jú ka­tas­tro­fál­ne­ho kri­ve­nia le­gis­la­tív­ne­ho pro­ce­su od po­čiat­ku až do­te­raz a ig­no­ro­va­nia všet­kých od­bor­ných a vec­ných ar­gu­men­tov.

Mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti pri pred­lo­že­ní no­vej súd­nej ma­py úpl­ne na za­čiat­ku, te­da vo ver­zii, pod­ľa kto­rej ma­li zos­tať tri kraj­ské sú­dy a zru­še­ných ma­lo byt neú­re­kom ok­res­ných sú­dov, neoch­vej­ne opa­ko­va­ne tvr­di­la, že to­to je je­di­ná ces­ta. Tak­to to vraj chcú sud­co­via už od ro­ku 2017, tak­to to chce CE­PEJ, tak­to to vy­chá­dza z množ­stva dát, vrá­ta­ne ná­re­čí pos­po­li­té­ho ľu­du. Bo­la si úpl­ne is­tá aj v ča­so­vých rám­coch, všet­ko sa stih­ne a ma­pa bu­de tak oko­lo mar­ca 2021 na sve­te a schvá­le­ná. Ubez­pe­či­la ma o tom osob­ne v jed­nej roz­hla­so­vej re­lá­cii, kde sme sa stret­li v de­ba­te v ja­nuá­ri 2021.Le­bo tre­ba špe­cia­li­zá­ciu.Kto­rá sa mi­mo­cho­dom pod­ľa jej návr­hu ma­la do­siah­nuť je­di­ne tak, že sa zru­ší tam kde je, a vy­tvo­rí sa tam, kde nie je. Do­kon­ca sme sa doz­ve­de­li z mé­dií, že šéf­ka pos­la­nec­ké­ho klu­bu te­raj­šej do­mov­skej po­li­tic­kej stra­ny pa­ni mi­nis­ter­ky spra­vod­li­vos­ti po­ve­da­la, že špe­cia­li­zá­ciu tre­ba a niek­to­rí sud­co­via sa bu­dú mu­sieť “rek­va­li­fi­ko­vať”. „Je­di­ná ces­ta“ nep­ri­pus­ti­la žiad­nu od­boč­ku. Pria­my smer za ús­pe­chom.  A naj­lep­šie sa sud­ca špe­cia­li­zu­je, keď za­ho­dí ro­ky praxe v jed­nom od­vet­ví prá­vaa za­čne sa za­účať v úpl­ne inom od­vet­ví. Od za­čiat­ku, roz­ho­du­júc zá­ro­veň svo­je sta­ré spi­sy v pô­vod­nej ob­las­ti. 

Rok schvá­le­nia ma­py pa­ni mi­nis­ter­ke sí­ce ne­vy­šiel, vy­šla as­poň jar. A od­boč­ky sa naš­li a bo­lo ich fakt dosť. Tam, kde od­bor­né ar­gu­men­ty nep­re­nik­li, pre­nik­li tie po­li­tic­ké a fi­nan­čné. Ce­lé to­to má napl­no a ply­nu­le fun­go­vať od 01.01.2023.

Ako to do­pad­lo.

Os­ta­lo nám kraj­ských sú­dov osem, žiad­na re­duk­cia. Koľ­ko sme si pri­tom vy­po­ču­li in­vek­tív, keď sme rok a pol neú­nav­ne ar­gu­men­to­va­li, že nik­dy z ni­čo­ho ne­vyp­lý­va­lo ani ne­vyp­lý­va, aby sa zru­šil kto­rý­koľ­vek kraj­ský súd. Pre­ha­dzo­va­li sa za ten rok a pol ho­re do­le po ce­lej re­pub­li­ke. A vždy to bo­la tá správ­na ces­ta a bo­lo to kľú­čo­vé. V zá­ve­re sa za­bud­lo aj na tvr­de­nie pa­ni mi­nis­ter­ky, že v Bra­tis­la­ve NEMÔŽE byť od­vo­la­cí súd, le­bo tých sú­dov má hlav­né mes­to až príl­iš. Asi sa pre­po­čí­ta­la, le­bo nám tu vy­tvo­ri­la eš­te je­den súd na­vy­še. Správ­ny súd. Nie­čo z tých pe­ňa­zí pred­sa pos­ta­viť tre­ba.A za­bud­lo sa aj na to, že bo­lo tre­ba re­du­ko­vať kraj­ské sú­dy aj pre­to, le­bo ich tu ume­lo vy­tvo­ril Me­čiar. De­tail, že ma­li os­tať prá­ve tie, kto­ré vy­tvo­ril, bol pre­hlia­da­ný. V Bra­tis­la­ve sa vy­tvo­ri­li šty­ri mes­tské sú­dy. Trest­ný, ci­vil­ný, ob­chod­ný a po­ru­čen­ský. Bu­de za­ují­ma­vé, kam sa pres­ťa­hu­jú nap­rík­lad všet­ci ci­vil­ní sud­co­via, žiad­na súd­na bu­do­va pre ich po­čet a pod­por­ný per­so­nál nie je dosť veľ­ká. Tu asi prí­de na rad pa­ni mi­nis­ter­kou vy­tú­že­ná veľ­ká mo­der­ná pres­kle­ná bu­do­va, kto­rú bu­de sta­vať.Dov­te­dy ne­viem.

Čo všet­ko sa mu­sí (“sa mu­sí” ro­zu­mej pred­se­do­via sú­dov a sud­co­via, nie pa­ni mi­nis­ter­ka) stih­núť uro­biť, aby nap­rík­lad mes­tské sú­dy o osem me­sia­cov fun­go­va­li napl­no tak, že  bu­dú ove­ľa rých­lej­šie, kva­lit­nej­šie, aby ob­čan, o kto­ré­ho tu mi­mo­cho­dom ce­lý čas ide, mal roz­hod­nu­tie ove­ľa skôr, ako to­mu bo­lo do­po­siaľ.

Poď­me si to te­da zhr­núť.

Fun­kčné ob­do­bie pred­se­dov te­raj­ších ok­res­ných bra­tis­lav­ských sú­dov up­ly­nie 31. de­cem­bra 2022. Ten­to ak­tuál­ny pred­se­da ok­res­né­ho sú­du /ani je­den z nich so zme­nou sú­dov v bra­tis­lav­skom kra­ji ne­súh­la­sil/ pri­tom má pre­ro­ko­vať návrh no­vé­ho rozvr­hu prá­ce mes­tské­ho sú­du /kto­rý eš­te neexis­tu­je/ do 15. no­vem­bra 2022 so sud­ca­mi sú­dov /vraj pod­ľa od­se­ku 5 pa­rag­ra­fu, kto­rý eš­te tiež neexis­tu­je, as­poň v ča­se pí­sa­nia toh­to člán­ku zve­rej­ne­ný ne­bol/.Pred­pok­la­daj­me te­da, že to má pre­ro­ko­vať s tý­mi, kto­rí bu­dú pra­co­vať nap­rík­lad na Mes­tskom sú­de Bra­tis­la­va I, te­da so všet­ký­mi, kto­rí bu­dú ro­biť tres­tné ve­ci. Vô­bec však ne­tu­ší, kto­rí to bu­dú, koľ­ko ich bu­de, a ne­má k nim ak­tuál­ne ani žiad­ne kom­pe­ten­cie, ne­vie, koľ­ko bu­de mať k dis­po­zí­cii po­jed­ná­va­cích mies­tnos­tí a kde, ne­vie, koľ­ko ad­mi­nis­tra­tív­ne­ho per­so­ná­lu prej­de na ten­to no­vý súd, koľ­ko vy­šších súd­nych úrad­ní­kov. Ne­vie, ako bu­dú ozna­če­né jed­not­li­vé súd­ne od­de­le­nia. Ne­vie nič. A ne­má to od­kiaľ ve­dieť, ne­vie to to­tiž nik­to.

Rozvrh prá­ce mu­sí ok­rem to­ho ob­sa­ho­vať aj spô­sob a pod­mien­ky vy­ko­na­nia je­ho zmien z dô­vo­du vý­raz­ných roz­die­lov v pra­cov­nom za­ťa­že­ní sud­cov a po­ve­re­ných za­mes­tnan­cov sú­dov.A pred­stav­me si eš­te si­tuáciu, že sám pred­se­da sú­du nie je ani sud­com v ob­las­ti, v kto­rej ta­kým­to spô­so­bom mu­sí prip­ra­viť rozvrh prá­ce. Tak­to prip­ra­ve­ný rozvrh prá­ce má vy­dať do 15. de­cem­bra 2022. Rozvrh prá­ce sa má vy­tvo­riť bez spolu­prá­ce sud­cov­skej ra­dy, kto­rá eš­te z po­cho­pi­teľ­ných dô­vo­dov ne­mô­že byť vy­kreo­va­ná. Sud­cov­ské ra­dy pri­tom vy­stu­pu­jú na ochra­nu práv a op­ráv­ne­ných zá­uj­mov sud­cov.Bez pre­ro­ko­va­nia rozvr­hu prá­ce prís­luš­nou sud­cov­skou ra­dou a za­uja­tia jej sta­no­vis­ka, rozvrh ne­mô­že uzrieť za nor­mál­nych okol­nos­tí svet­lo sve­ta.A do­kon­ca, ke­by pred­se­da sú­du v tom­to pro­ce­se ig­no­ro­val sud­cov­skú ra­du, po­va­žu­je sa ta­ké­to je­ho ko­na­nie za zá­važ­né dis­cip­li­nár­ne pre­vi­ne­nie. A len na ok­raj, v zá­ko­ne sa do­čí­ta­me aj to, že pod­mien­ka ná­hod­né­ho vý­be­ru je spl­ne­ná vte­dy, ak sa má vec pri­de­liť jed­né­mu z as­poň dvoch se­ná­tov, sa­mo­sud­cov ale­bo súd­nych úrad­ní­kov. Tak­že, žiad­ni tra­ja.

Súd­ne re­gis­tre.

Na jed­nom mes­tskom sú­de sa stret­ne päť spi­sov s rov­na­kou spi­so­vou znač­kou. Bu­dú ich ti­sí­ce.  Tie­to bu­de tre­ba zla­diť /nie je to len pre­pí­sa­nie čís­la na spi­se, aby ste si ne­mys­le­li/ a čo naj­rý­chlej­šie ozná­miť no­vé spi­so­vé znač­ky všet­kým účas­tní­kom ko­na­nia aj ich práv­nym zá­stup­com. V kaž­dej jed­nej ve­ci. Tre­ba zla­diť ce­lý súd­ny ma­naž­ment na všet­kých sú­doch. Evi­den­cia pri­de­ľo­va­nia ve­cí na pre­jed­na­nie mu­sí to­tiž za­bez­pe­čiť ta­kú mož­nosť kon­tro­ly, aby si kaž­dá oso­ba, kto­rá má na ve­ci práv­ny zá­ujem, moh­la naz­re­tím do spi­su a evi­den­čných po­mô­cok pre­ve­riť pri­de­le­nie ve­ci zá­kon­né­mu sud­co­vi a naš­tu­do­vať spis. A to sme len v evi­den­čnej čas­ti, spi­sy tre­ba pro­to­ko­lár­ne zo za­nik­nu­té­ho sú­du od­ov­zdať sú­du no­vé­mu. Len to­to bu­de tr­vať nie­koľ­ko ro­kov pri pl­nom vý­ko­ne sud­cov. Ale­bo ne­bu­de­me rok dva roz­ho­do­vať, aby sa to všet­ko „up­ra­ta­lo“? Ozaj, len dú­fam, že pa­ni mi­nis­ter­ka ne­za­bud­la na fakt veľ­kú mies­tnosť, kam umies­tni in­for­mač­né cen­trum, kde účas­tní­ci spi­sy štu­du­jú.Ako ma­jú sud­co­via te­raj­ších ok­res­ných bra­tis­lav­ských sú­dov vy­ty­čo­vať ve­ci na bu­dú­ci rok /ne­ho­vo­riac o tom, že mno­hé ter­mí­ny sú už dáv­no ur­če­né/, kam pred­vo­la­jú účas­tní­kov, kam da­jú tres­tní sud­co­via pred­viesť ob­vi­ne­ných….bu­de dos­ta­tok po­jed­ná­va­cích mies­tnos­tí na je­den deň, na kto­rý už sú te­raz ur­če­né po­jed­ná­va­nia?

Načrt­la som v skrat­ke len zo­pár prob­lé­mov, sú ich de­siat­ky, kto­ré nie je mož­né vy­rie­šiť do kon­ca ro­ku 2022 ani pri naj­lep­šej vô­li.Od­hliad­nuc od to­ho, že k nim neexis­tu­je žiad­na práv­na úp­ra­va, kto­rá by as­poň v pa­rag­ra­foch ga­ran­to­va­la as­poň akú ta­kú im­ple­men­tá­ciu. 

Čo te­raz? 

Os­tá­va nám všet­kým dú­fať, že sa bu­de la­pe­né vtác­tvo sprá­vať tak, ako to od ne­ho oča­ká­va­me. Nie tak, ako mu je to vlas­tné. Špe­ciál­ne po­žia­dav­ky má­me na ho­lu­by. Vie­me to­tiž, čo ro­bia v mes­tách so vzác­ny­mi pa­miat­ka­mi a so­cha­mi, tak po­zor na to, ako sa bu­dú sprá­vať v ľud­skej hrs­ti…

Autor: Mar­ce­la Ko­so­vá – sud­ky­ňa Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve, člen­ka Súd­nej ra­dy SR

Zdroj: pravnelisty.sk