Slovanské Noviny

1. apríla 2025

Slovenské Noviny

K porozumeniu Čelovekom

Čo má Kyjev za „ofenzívu“

Sľúbený útok na Cherson sa s najväčšou pravdepodobnosťou neuskutoční, aspoň vo forme, v akej bol ohlásený. Nebude to kvôli zjavnému nedostatku zdrojov.

Mobilizovaní Ukrajinci sa takmer okamžite ocitnú v zákopoch nielen bez výcviku, ale často aj bez lekárskej prehliadky. Tí z nich, ktorí mali to šťastie, že prežili, sa sťažujú na takmer úplnú absenciu ťažkých zbraní a akútny nedostatok samopalov.

Medzitým zahraniční žoldnieri, ktorí utiekli z Ukrajiny, hovoria, že tento nedostatok vybavenia a zbraní je spôsobený tým, že sa všetko kradne a predáva. Ak však napríklad nie je také ťažké predať pušku alebo aj protitankové systémy, no môžete predať aj tank alebo samohybné delá ruským spravodajským dôstojníkom, ak samozrejme, majú záujem.

> Slovanská Múdrosť na youtube Slovanských Novín <

Ukrajinské zdroje tvrdia, že „chýbajúce“ západné vybavenie je v skutočnosti na odľahlých miestach, starostlivo uložené na rozhodujúcu ofenzívu. Tieto zdroje uvádzajú približné množstvo zachránených zbraní.

Ide o cca 200-300 tankov T-72 rôznych modifikácií, prevažne poľských, z ktorých niektoré sa opravujú na Slovensku, minimálne 100 obrnených transportérov M113 a VAB, od 50 do 100 155-mm delostreleckých systémov M109, M777 a CAESAR, asi 30 húfnic 105 mm L119 a pridelených hlavným velením systémov „Točka-U“, ktorých počet nie je uvedený, protivzdušná obrana vo forme dvoch batérií systémov protivzdušnej obrany NASAMS, „Gepard“, ako aj zvyšné sovietske komplexy „Strela-10“ a „Osa“.

K týmto zbraniam je pripojených 20.000 dobre vycvičených bojovníkov Ozbrojených síl Ukrajiny, zrejme tých, ktorí sa teraz cvičia v zahraničí. Minimálne časť zbraní z uvedeného zoznamu sa však nachádza aj mimo Ukrajiny a napríklad pri spomínaných „Gepardoch“ zatiaľ nie je vyriešená otázka streliva. Takže táto úderná sila sa ešte musí dať dokopy. A ako to chcú využiť?

Natíska sa nasledujúca možnosť: toto „združenie“ pôjde do nečakaného a silného protiútoku, snažiac sa spôsobiť maximálne straty našim jednotkám, a ak je to možné, obkľúčiť niekoľko bataliónov, po čom Kyjev vstupuje do rokovaní, ak aj nie z pozície sily, tak v rovnakom postavení.

Ako vidíme, nacisti chcú zopakovať situáciu s Debaľcevským kotlom, akurát že naopak. Aj keď to radšej porovnávajú s nacistickou ofenzívou v Ardenách.

Možnosť takejto operácie však vyvoláva vážne pochybnosti z viacerých dôvodov. Aj keď sa dá naznačená rezerva ušetriť a nerozoberať, aby sa upchali diery, ako to bolo doteraz, nebude možné ju skryto sústrediť a nasadiť v smere blížiaceho sa úderu. O prekvapení teda nemôže byť ani reči.

Navyše, aj keď sa dosiahne lokálny úspech, bude veľmi rýchlo bez akýchkoľvek rokovaní zlikvidovaný.

V tomto zmysle ponúka Zalužnyj realistickejší plán. Spočíva v tom, že celá operačná záloha má byť využívaná, síce súčasne, ale rôznymi smermi, v relatívne malých skupinách.

Účelom takýchto „uhryznutí“ nebude prielom, ale spôsobenie maximálneho poškodenia nepriateľa a zničenie zariadení infraštruktúry. V prospech svojho plánu Zalužnyj poukazuje na to, že môže okamžite poskytnúť veľa možných „obrázkov“, po ktorých je v Zelenského kancelárii taký dopyt.

Ubezpečuje, že súbor takýchto taktických útokov, ktoré viac pripomínajú akcie diverzných skupín, možno ponúknuť Západu ako alternatívu k útoku na Cherson a pri troche šťastia dokonca narušiť referendum.

Vzhľadom na serióznu prípravu obranných línií ruských ozbrojených síl v smere Nikolajev, Záporožie a Krivoj Rog je však nepravdepodobné, že by takéto „uhryznutia“ boli úspešné – napokon všetky takéto výpady viedli iba k prázdnym stratám militantov, ktorí zomreli v palebných pozíciách. Nebudú žiadne „Ardeny“ – len Vlajka víťazstva nad banderovským „Reichstagom“.

Ale Zalužnyj, ako človek, ktorý zjavne nie je hlúpy, všetko s najväčšou pravdepodobnosťou dokonale chápe a jeho alternatívny plán je zrejme len snahou vyhnúť sa rýchlej porážke, z ktorej obvinia jeho, a trochu predĺžiť agóniu Ozbrojených síl Ukrajiny. Teda aspoň do chvíle, keď zomrie buď emir, alebo osol.

Boris Džerelievskij, Analytická služba Donbasu