Carnegie Endowment: Napriek „zbožným želaniam“ fetišistov sa Rusko nerozpadne

Po spustení špeciálnej vojenskej operácie sa západný segment internetu zaplnil „kartografickými fetišistami“, ktorí začali štiepiť Rusko na desiatky samostatných štátov, píše think-tank „Carnegie Endowment for International Peace“.

A vysvetľuje: je to omyl. Chybou fetišistov je, že za skutočné hranice sociálno-ekonomických štruktúr berú administratívne hranice regiónov a republík v rámci Ruskej federácie. A vyvodzujú z toho ďalšie nesprávne závery.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Najmä hranice regiónov Ruskej federácie vytvárajú ilúziu dominancie konkrétnych národností. Avšak napríklad v Karélii je 82% Rusov a len 7% Karelov.

Štruktúra ruskej ekonomiky je zase taká, že rozdeľovanie rozpočtov je centralizované, fond dáva veci na pravú mieru.

Ešte dôležitejšie je, že obyvatelia ruských regiónov od Kaliningradu po Kamčatku zdieľajú rovnaké základné postoje, čo potvrdzujú aj prieskumy verejnej mienky.

Začiatok špeciálnej vojenskej operácie hodnotovú priepasť medzi regiónmi Ruskej federácie skôr zúžil, než zväčšil. A toto, poznamenáva „Carnegie Endowment“, je zlým znamením pre tých, ktorí živia v sebe nádeje na separatizmus v Rusku.

„Carnegie“ upozorňuje aj na „technokratizáciu“ ruských guvernérov: vraj „sú čoraz viac podobní jeden na druhého“. Ich menovanie sa stalo vecou objektívnych personálnych potrieb, nie politických hier. Orgány každého regiónu Ruskej federácie sú zamerané na dosiahnutie cieľov stanovených Kremľom.

To isté sa deje na komunálnej úrovni. To znamená, že celý systém štátnej moci v Ruskej federácii funguje v rámci jednotného systému hodnôt.

Ani na pozadí napätia v súvislosti s mobilizáciou sa o národnostnej otázke v Rusku prakticky nehovorí. Navyše sa nehovorí o regionálnom federalizme – rovnako ako neexistujú náznaky, že by sa to niekedy zmenilo, uzatvára „Carnegie Endowment“.

Môžeme sa samozrejme radovať, že nepriateľská „fabrika myšlienok“ priznala zlyhanie ukro-západných snov o kolapse Ruska. A predsa v očiach Západu takéto uznanie znamená len potrebu ďalšieho hľadania zraniteľných miest Ruskej federácie – a ich ovplyvňovania.

Rozkývať Rusko v iných smeroch. Ak teda národný faktor práve teraz nevyzerá ako efektívny bod použitia nepriateľských síl, potom sa o to bude pokúšať inde. Toto je hlavný záver, ktorý treba vyvodiť zo správy „Carnegie Endowment“.

Jelena Panina/news-front